Martina Gregová 29.12.2024 17:15

Revolúcia v stavebníctve. Pobaltské krajiny udávajú nový trend drevostavieb v architektúre, pomáha im zákon

Pobaltské krajiny čoraz intenzívnejšie využívajú drevo ako moderný stavebný materiál, ktorý spája ekologickosť, estetiku a vysokú funkčnosť. K rozvoju drevostavieb prispievajú legislatívne zmeny, podpora výskumu a vývoja inovatívnych technológií. Významnú úlohu zohrávajú aj súkromní investori, ktorí čoraz častejšie vsádzajú na udržateľné riešenia. Výsledkom sú verejné aj súkromné projekty, ktoré posúvajú hranice architektúry a získavajú medzinárodné uznanie.

Autori: Ansis Starks/Tunel Tõnu

Drevo ako stavebný materiál sa v posledných rokoch teší mimoriadnej obľube. Dôvodom sú najmä jeho ekologické a technické parametre. Okrem toho, že minimalizuje negatívny dopad výstavby na životné prostredie, má vynikajúce izolačné schopnosti, čo pomáha znižovať energetickú náročnosť drevostavieb. Pozitívne vplýva aj na komfort užívateľov, pretože dokáže prirodzene regulovať vlhkosť a vytvára tak zdravšie vnútorné prostredie. Obľúbenosť dreva podporuje aj jeho estetická stránka.

Lídrom vo výstavbe z dreva sú bezpochyby škandinávske krajiny ako Nórsko či Švédsko, kde sa z tohto materiálu realizujú projekty rôznych mierok a funkcií. Vďaka inovatívnym prístupom dokážu drevostavby v Škandinávii konkurovať betónovým a oceľovým konštrukciám nielen v oblasti ekológie, ale aj z hľadiska nákladov a rýchlosti výstavby. Výnimočná tam preto nie je ani výstavba výškových budov. Na obzore sú dokonca projekty zahŕňajúce výstavbu celých štvrtí z tohto materiálu.

Trend výstavby z dreva postupne preberajú aj pobaltské krajiny, ktoré sú dlhodobo významnými producentmi a exportérmi dreva v Európe. V súčasnosti sa najväčšie percento vyťaženého dreva exportuje práve do škandinávskych krajín. Pobaltské krajiny však majú ako významní producenti dreva ideálne predpoklady na zvýšenie podielu drevostavieb aj na domácom trhu.

Najvýraznejšie pokroky v tomto smere zaznamenáva Litva, kde Ministerstvo životného prostredia v roku 2019 schválilo takzvanú Víziu 2030. Tento dokument sa zameriava na zelenú transformáciu regiónu a ekonomický rast založený na inováciách a inkluzívnej spoločnosti. Litva v súčasnosti reviduje predpisy o požiarnej ochrane, aby umožnila väčšie využitie dreva v nemocniciach, školách, hoteloch, knižniciach a iných verejných budovách. Vládny program predpokladá, že drevo a iné organické materiály budú do roku 2030 tvoriť 50 % všetkých stavebných materiálov v nových verejných budovách.

„Na drevostavbu v mestách sme už dávno zabudli, pričom v severských krajinách je mimoriadne populárna. Mojím cieľom a cieľom súčasnej vlády je vrátiť drevo do stavebníctva, nahradiť ním oceľ a betón. Tie totiž vyžadujú fosílne zdroje a ich produkcia spôsobuje extrémne vysoké emisie CO2,“ vyhlásil minister životného prostredia Simonas Gentvilas pri predstavení vízie. Zároveň dodal, že prechod na udržateľnejšiu výstavbu bude možný len vtedy, ak sa zabezpečí spolupráca medzi požiarnymi štandardizačnými inštitúciami, architektmi a stavebným priemyslom.

Niekoľko nových projektov naznačujúcich posun v oblasti výstavby z dreva evidujeme aj v Estónsku. Medzi najznámejšie patrí Steampunkový pavilón v Tallinne, postavený v roku 2019 z parou ohýbaného tvrdého dreva. Pavilón vznikol v rámci 5. ročníka Bienále architektúry v Tallinne.

Ďalší významný míľnik dosiahla estónska metropola v minulom roku. Na okraji lesa Merimetsa Park, ktorý tvorí prechod medzi mestským a prírodným prostredím, bola vybudovaná Štátna stredná škola Pelgulinna. Ide o jednu z troch nových štátnych škôl, ktorých výstavbu iniciovalo Ministerstvo školstva a výskumu. Hlavným konštrukčným materiálom sa stalo drevo. V čase svojho otvorenia bola škola najväčšou drevostavbou v krajine.

Architekti zdôrazňujú, že budova bola navrhnutá na základe skúseností z experimentovania s drevom ako stavebným materiálom v kombinácii s osvedčenými technologickými riešeniami. Výsledkom je stavba, ktorá je výnimočná nielen na národnej úrovni, ale môže byť inšpiráciou aj pre iné metropoly.

Aj lotyšská vláda aktívne podporuje výstavbu z dreva. Významným krokom bolo predstavenie Národného akčného plánu na prechod k cirkulárnej ekonomike, ktorý kladie dôraz na väčšie využívanie dreva a biologicky rozložiteľných materiálov. Kľúčovými opatreniami sú podpora výskumu a vývoja technológií umožňujúcich efektívnejšie využitie dreva a zlepšenie legislatívneho rámca, ktorý uľahčí jeho použitie v komerčných a verejných projektoch.

Drevené stavby sú v lotyšsku oceňované aj v lokálnych architektonických súťažiach. V minulom roku získala Lotyšskú cenu za architektúru kancelárska budova spoločnosti AVOTI, ktorú navrhli MADE architekti. Budova sa stala symbolom identity a kvality spoločnosti, ktorá patrí k najmodernejším spracovateľom dreva v Pobaltí.

O čosi menší projekt v tomto roku obsadil aj najväčšie a najznámejšie námestie hlavného mesta Lotyšska. Umelecká inštalácia s názvom Dome Next Door oživila verejný priestor vďaka sérii herných prvkov a oddychových plôch. Hlavným konštrukčným materiálom boli v tomto prípade drevené stĺpy, ktoré vytvorili schránku pre všetky potrebné funkcie.

Popri verejných projektoch bolo z dreva za uplynulé roky zrealizovaných aj niekoľko architektonicky zaujímavých súkromných projektov. V okrajovej časti Rigy vznikol projekt M/W House. Jeho autori ho označili ako „pokojný manifest súčasnej pobaltskej architektúry – miesto, kde sa stretáva drevo, teplo a vtip.“

Ďalší zaujímavý rezidenčný projekt tohto druhu vznikol na lotyšskom pobreží. Ako hlavný konštrukčný materiál boli v tomto prípade zvolené CLT panely, ktoré ostali vo viacerých častiach domu priznané. Drevo preto výrazným spôsobom formuje atmosféru rodinného domu, ako aj jeho vonkajší vzhľad.

Okrem legislatívnych zmien, ktoré umožňujú širšie využitie dreva, pobaltské krajiny investujú aj do výskumu a vývoja nových technológií, ktoré zefektívnia spracovanie a využívanie dreva v moderných stavbách. Táto snaha sa čoraz častejšie prejavuje v konkrétnych projektoch, ako sú drevené verejné a komerčné budovy, ktoré získavajú uznanie odborníkov. Záujem o drevo ako stavebný materiál zároveň v pobaltských krajinách prejavuje čoraz viac súkromných investorov.

(archdaily, rvo.nl, norden.lt, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.