Martina Gregová 17.08.2024 12:00

Na Slovensku nedosiahnuteľný sen. Drevený mrakodrap bude symbolom rastúcej metropoly

Kým na Slovensku môžu mať drevostavby len niekoľko podlaží, vo svete sa šplhajú do závratných výšok. Posúvajú tak hranice architektúry aj staviteľstva. Problémom našej krajiny ostávajú prísne protipožiarne normy. Aktuálna situácia tak bráni vývoju inovatívnych projektov z dreva vrátane výškových budov.

Zdroj: Michael Green Architects

Na Slovensku výstavbe z dreva bránia predovšetkým prísne normy. Aj v prípade zmiešaného konštrukčného celku (mix horľavých a nehorľavých materiálov – napr. železobetón a drevo) nesmie mať budova viac ako päť podlaží a podlaha najvyššieho z nich nesmie byť vyššie ako 12 metrov od úrovne terénu. Aj napriek nedávnym zmenám v tejto oblasti sú pravidlá stále podstatne prísnejšie ako v zahraničí.

Vežiak HoHo, ktorý sa nachádza vo viedenskom Asperne len niekoľko kilometrov od slovenských hraníc, je považovaný za ukážkový príklad modernej výškovej drevostavby. So svojou výškou 84 metrov a 24 podlažiami sa jedná o jednu z najvyšších drevených výškových budov na svete. Jeho primárna nosná konštrukcia je kombináciou betónového jadra a dokovanej drevenej konštrukcie.

Projekt je demonštráciou možností výstavby z dreva. „Dôležité bolo ukázať, že drevo možno brať vážne ako udržateľnú alternatívu aj ako stavebný materiál vo výškovej výstavbe a že ho možno využívať ekonomicky a ekologicky efektívne,” približuje investor HoHo, spoločnosť Investmentgruppe AVV.

Škandinávske krajiny sú v tomto smere ešte o čosi ďalej. Z dreva tam stavajú rovno celé štvrte. Projekt Stockholm Wood City do oblasti Sickle na juhu Štokholmu prinesie približne 2-tisíc nových bytov a 7-tisíc nových obchodných priestorov rôznych mierok. V lokalite nebude chýbať ani bohatá občianska vybavenosť či kancelárske priestory.

Nezaostávajú však ani krajiny, v ktorých je výstavba z tohto materiálu stále považovaná skôr za výnimku než za pravidlo. Kanadské štúdio Michael Green Architects nedávno zverejnilo plány na výstavbu mrakodrapu v americkom Milwaukee. V prípade dokončenia podľa pôvodného návrhu pôjde o najvyššiu budovu z masívneho dreva na svete.

Autori projektu hovoria o výstavbe 55-podlažnej veže, vyrobenej prevažne z drevených stavebných komponentov. Použité však pravdepodobne budú tiež oceľové a betónové konštrukcie. Projekt momentálne prechádza schvaľovacími procesmi.

Podľa Cavaliera Johnsona, starostu Milwaukee, výrazným spôsobom prispeje k zvýšeniu počtu obyvateľov. „Ako starosta som sa nikdy netajil svojim cieľom zvýšiť počet obyvateľov nášho mesta na 1 milión. Aby sme to dosiahli, musíme byť cieľavedomí a dosahovať nové výšky. Tento projekt sa zameriava na vytvorenie miestnych a globálnych rekordov. Rovnako dôležité je však zvýšiť hustotu existujúcej zástavby a využívať prázdne mestské pozemky,“ konštatuje Cavalier.

Navrhovaný objekt sa bude nachádzať na mieste starej parkovacej garáže, prislúchajúcej k budove Marcus Performing Art Center. Okrem mrakodrapu zámer počíta s niekoľkými stredne vysokými stavbami a rozsiahlym verejným námestím. Do lokality by mal podľa predbežných odhadov priniesť až 750 nových bytových jednotiek, takmer 58-tisíc metrov štvorcových kancelárskych priestorov, maloobchodné prevádzky, hotel s približne 300 izbami a potrebné parkovacie miesta. Predpokladaná výška celej investície bola stanovená na 700 miliónov amerických dolárov.

Architektúra plánovaných budov vrátane mrakodrapu sa vyznačuje zaoblenými rohmi, čiastočne ustupujúcimi podlažiami a dostatkom zelene. Architektonické štúdio Michael Green Architects tvrdí, že ide o ukážku toho, že viacerí developeri a mestskí úradníci majú ochotu stanoviť nové štandardy v udržateľnom rozvoji. „Lídri Milwaukee prijímajú víziu orientovanú na budúcnosť, podporujú rozvoj a inovácie. Mestá po celej Amerike začínajú posúvať hranice toho, čo je v architektúre možné,“ tvrdí Michael Green.

Zatiaľ čo v iných krajinách je možné z dreva postaviť budovy s niekoľkými desiatkami podlaží, cez slovenské protipožiarne normy sa nedarí pretlačiť možnosť postaviť mohutnejšie objekty. Vznik významnejších drevostavieb tak na Slovensku aj napriek mnohým úspešným projektom tohto typu stále ostáva hudbou ďalekej budúcnosti.

„Na Slovensku tak aktuálne nie je možné postaviť nielenže stavbu, ako napríklad vežiak HoHo v neďalekej Viedni, ale ani oveľa nižšie budovy z dreva. Kvôli aktuálnym predpisom budeme musieť voliť kompromisy, ku ktorým by sme v zahraničí pristúpiť nemuseli,“ opísal ešte v roku 2020 Samuel Csáder, projektový manažér spoločnosti Corwin, problémy spojené s projektom Palma. V rámci totiž neho developer od začiatku zvažoval výstavbu niekoľkých budov z dreva. V konečnom dôsledku sa tento materiál objaví nanajvýš v podobe niekoľkých prvkov na fasádach. 

(Michael Green Architects, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.