Budova HoHo vo Viedni, ktorá dosahuje výšku vyše 80 metrov, je príkladom toho, že drevo možno vo výškovej výstavbe využívať ekonomicky i ekologicky efektívne. Dôkazom toho sú aj medzinárodne uznávané certifikáty, ktoré budova získala.
Projekt Seestadt Aspern je rozostavaná štvrť v 22. viedenskom obvode, ktorá sa rozprestiera na mieste bývalého letiska. V súčasnosti ide o jeden z najväčších projektov rozvoja miest v Európe. Na vytvorenie masterplanu pre toto územie bola už v roku 2005 vyhlásená urbanistická súťaž, ktorej víťazom sa stala švédska architektonická kancelária Tovatt Architects and Planners. Očakáva sa, že do roku 2030 bude v Seestadt žiť a pracovať vyše 25.000 ľudí. Postavených by tu malo byť viac ako 10.500 bytových jednotiek. Za development je zodpovedná spoločnosť Wien 3420 Aspern Development AG.
Súčasťou tohto rozsiahleho projektu je aj budova HoHo, ktorej výstavba bola oficiálne dokončená v roku 2018. Prví nájomníci sa do nej nasťahovali v januári 2020. Súčasťou objektu je okrem kancelárskych priestorov aj hotel, apartmány, reštaurácia či wellness. Celková úžitková plocha budovy je 25.000 metrov štvorcových. So svojou výškou 84 metrov a 24 podlažiami sa jedná o jednu z najvyšších drevených výškových budov na svete. Jej primárna nosná konštrukcia je kombináciou betónového jadra a dokovanej drevenej konštrukcie.
Od svojej prvej prezentácie v roku 2015 vzbudil projekt HoHo vo Viedni veľkú zvedavosť a sympatie na národnej aj medzinárodnej úrovni. Budova je ukážkovým príkladom modernej výškovej drevostavby. Celkovo bolo vyrobených, prefabrikovaných a dodaných až 365 metrov kubických lamelového dreva a viac než 1.600 metrov kubických CLT panelov. „Asi 75% budovy tvorí drevo. Týka sa to stĺpov, nosných stropov aj celých interiérov. Samozrejme, že chceme využiť výhody dreva aj pre vnútornú klímu,” povedala o projekte výkonná riaditeľka a projektová manažérka HoHo Wien Caroline Palffy.
Štandardne vyrobené drevené komponenty ponúkajú obmedzené možnosti, ktoré v tomto prípade nespĺňali potrebné parametre. Pri výstavbe budovy HoHo tak museli byť drevené komponenty vyrobené pomocou špeciálnej technológie lisovania. „Dôležité bolo ukázať, že drevo možno brať vážne ako udržateľnú alternatívu aj ako stavebný materiál vo výškovej výstavbe a že ho možno využívať ekonomicky a ekologicky efektívne,” dočítame sa na stránke projektu.
Budova je tiež aj dobrým príkladom toho, ako vo výstavbe uplatniť vysoký stupeň prefabrikácie. Jednou z najväčších výhod počas výstavby budovy bola na počasí nezávislá prefabrikácia mnohých dielov v továrni. To výrazným spôsobom skrátilo čas strávený priamo na stavbe. Okrem materiálovej a časovej efektívnosti, zníženého celkového odpadu a kontroly nákladov, ponúkajú prefabrikované drevené prvky aj mnohé iné výhody. Takto vyrobené stavebné dielce znižujú pravdepodobnosť možného poškodenia pri manipulácii, zaručujú konzistentnosť v kvalite a zabezpečujú pomerne suché stavenisko.
Pri výstavbe budovy sa údajne ušetrilo vyše 2.800 ton CO2, a to najmä vďaka používaniu obnoviteľných surovín a podstatne nižšej potrebe cementu a ocele. Udržateľnosť budovy dokazuje aj získanie medzinárodne uznávaného certifikátu LEED. Tento certifikát poskytuje nezávislé potvrdenie, že budova bola navrhnutá a postavená spôsobom, ktorý zvyšuje výkon vo všetkých relevantných oblastiach a predstavuje celosvetovo známy symbol úspechu a pokroku v udržateľnosti. Budovy, ktoré získali LEED certifikát, sa vyznačujú vysokou energetickou efektivitou a úspornosťou, avšak najväčší benefit je v tom ako vplývajú na zdravie ľudí.
Budova HoHo vo Viedni vzbudila záujem verejnosti najmä svojím konštrukčným systémom. Využitie dreva v takomto rozsahu a pri budovách obdobného typu je stále skôr výnimočný prístup. Takto skonštruované budovy sú však vo všeobecnosti považované za ekologickejšiu variantu výstavby. Okrem toho mnohé štúdie ukazujú, že kvalita vnútorného vzduchu v prevažne drevených budovách je omnoho lepšia. Spoločnosť, ktorá stojí za výstavbou jednej z najvyšších drevených budov na svete, tvrdí: „V Rakúsku každoročne vyrastie 30 miliónov metrov kubických dreva. Celá HoHo Viedeň teda vyrástla v rakúskych lesoch len za hodinu a 17 minút.”
Len niekoľko desiatok kilometrov od Bratislavy tak vzniklo výnimočné dielo. Inšpiráciu v ňom hľadá množstvo krajín, Slovensko ale medzi ne nepatrí - pri slovenských protipožiarnych normách nie je výstavba takejto budovy možná. Slovenskí developeri a investori tak môžu len smutne konštatovať, že v Rakúsku horí pravdepodobne iný oheň. Vznik významnejších a mohutnejších drevostavieb ostáva hudbou budúcnosti.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac