Adrian Gubčo 04.08.2020 14:47

V Palme by mohli vzniknúť drevostavby, bránia im normy

Developer Corwin postupuje v príprave novej podoby areálu Palma na Račianskej ulici v Novom Meste. Koncept zóny by sa mohol predstaviť čoskoro, keďže developer už predstavuje prvé detailnejšie informácie: okrem iného by tu rád vybudoval viacero stavieb z dreva, čomu však majú brániť prísne slovenské normy.

Palma. Zdroj: Corwin

Ako uvádza Corwin, drevo považuje za trend v súčasnej svetovej architektúry, čoho dôkazom sú niektoré nedávno dokončené stavby. „Napríklad HoHo vo Viedni, Wenlock Cross v Londýne, či cenami ovenčený Mjøstårnet v Nórsku sú ukážkou, že moderné drevené stavby sú nielen ekologické, ale dokážu ponúknuť priestory s vysokým užívateľským štandardom,“ vysvetľuje Samuel Csáder, projektový manažér Corwin.

„Drevo má v mnohých ohľadoch kvalitnejšie konštrukčné parametre než klasické murivo, napríklad čo sa týka regulácie vlhkosti či tepelno-izolačných vlastností. Radi by sme preto tento typ architektúry priniesli aj do Bratislavy,“ konštatuje developer. Ako stavebný materiál je drevo vysoko ekologické – má pozitívnu uhlíkovú stopu, pre jeho použitím totiž spotrebuje viac CO₂, než sa počas jeho produkcie vytvorí. Počas doby svojho rastu totiž absorbuje skleníkové plyny a do ovzdušia uvoľňuje kyslík.

Manipulácia s drevom je jednoduchšia aj pošas výstavby. Pri použití dreva je menšia prašnosť, jednoduchšia je prefabrikácia, čo si vyžaduje menej pracovných kapacít a stavebných nákladov. „Aj preto v projekte Palma plánujeme stavať z dreva. A to takého, ktoré je certifikované a pochádza z udržateľného lesníctva,“ hovorí Samuel Csáder.

Corwin avizuje, že by rád postavil z dreva minimálne dve budovy: „Boli by sme radi, ak by sme z takéhoto dreva mohli v Palme postaviť jednu obytnú a jednu kancelársku budovu. A to aj napriek tomu, že náklady na takéto stavby vychádzajú vyššie, než v prípade klasických železobetónových konštrukcií.“ Nebude to však jednoduché. Hlavnou komplikáciou sú totiž podľa investora aktuálne platné normy, ktoré realizáciu väčších stavieb z dreva zásadne obmedzujú.

Ako ďalej developer vysvetľuje, kvôli normám je možné postaviť drevenú budovu len do určitej výšky. Aj v prípade zmiešaného konštrukčného celku (mix horľavých a nehorľavých materiálov – napr. železobetón a drevo) nesmie mať budova viac ako päť podlaží a podlaha najvyššieho z nich nesmie byť vyššie než 12 metrov. Plán Corwinu – postaviť budovu s celodrevenou konštrukciou s priznanými nosnými drevenými prvkami – je ešte menej reálny.

Dôvodom sú najmä obavy z požiarnej bezpečnosti, pričom pravidlá sú napriek nedávnym zmenám prísnejšie ako v zahraničí. „Na Slovensku tak aktuálne nie je možné postaviť nielenže stavbu, ako napríklad vežiak HoHo v neďalekej Viedni, ale ani oveľa nižšie budovy z dreva,“ vysvetľuje Samuel Csáder.

Developer každopádne dodáva, že napriek tomu bude hľadať cesty, ako drevo do projektu vložiť. „Aj keď nám hrozí, že kvôli aktuálnym predpisom budeme musieť voliť kompromisy, ku ktorým by sme v zahraničí pristúpiť nemuseli,“ hodnotí Samuel Csáder.

Výšková budova HoHo vo Viedni. Zdroj: Rüdiger Lainer + Partner

Je pravdou, že drevo preniká do výstavby na Slovensku len pomaly – ak nerátam gýčové drevenice v rekreačných horských lokalitách. Tento materiál má svojich hlasných proponentov, predovšetkým popredného architekta Pavla Pokorného, ktorý popularizuje tému nízkoenergetických a ekologických stavieb. Nanešťastie sa však predsudkov zbavujeme v našej legislatíve len veľmi pomaly.

Téma drevostavieb nie je jedinou, ktorá je v slovenskej normotvorbe nedostatočne reflektovaná. Stavebný zákon a súvisiace predpisy by si zaslúžili zmeny aj v iných oblastiach – využívaní ekologických stavebných materiálov (stavebníctvo je mimoriadne významný prispievateľ ku klimatickej zmene), svetlotechnike, riešení tienenia, dopravnom plánovaní, hluku a v ďalších aspektoch. Súčasné slovenské normy v mnohých prípadoch bránia tvorbe pokrokového, moderného, ekologického a jednoducho dobrého mesta.

Do tejto pasce sa môže chytiť každý developer, ktorý má reálnu ambíciu vybudovať dobrú štvrť s adekvátnou hustotou, živými verejnými priestormi, zeleňou a bez dopravnej záťaže, no je nútený sa viacerých princípov vzdať, ak chce splniť zákonné nariadenia. Corwin, ktorý pre návrh Palmy oslovil kanceláriu Gehl Architects, nestorov v tvorbe miest pre ľudí, je teraz dobrým príkladom.

Riešenie je enormne komplikované a nedá sa pravdepodobne očakávať, že nový Stavebný zákon prinesie revolučné zmeny v tom, ako sa tvorí súčasné slovenské mesto. Bratislavskí odborníci a hráči v stavebníctve preto volajú aspoň po čiastočnej a jednoduchšie realizovateľnej zmene – v umožnení tvorby samostatných Bratislavských stavebných predpisov, ktoré by vychádzali z bratislavských špecifík a uľahčovali napĺňanie ekologických, urbanistických aj ekonomických prinícpov pri výstavbe.

Nešlo by o žiaden unikát, podobné predpisy má k dispozícii aj Praha, ktorá nimi rieši niektoré chyby českého stavebného zákona, nedostatočne zohľadňujúce potreby metropoly. V našom prípade by predpisy mohli umožniť vznik miernejších noriem na preslnenie bytov, čo by mohlo vytvoriť predpoklady pre zlepšenie dostupnosti bývania a výstavbu kompaktných blokov, vytvorenie jemnejších požiadavkiek na parkovanie, alebo – umožniť používanie dreva.

Ministerstvo dopravy a výstavby, resp. nová Vláda SR, avizovala, že nový Stavebný zákon bude už čoskorou realitou. Podľa mojich informácií na ňom pracuje hneď viacero tímov a Programové vyhlásenie vlády obsahovalo sľub, že už v októbri by mohol byť materiál predložený na rokovanie do Národnej rady. Či bude obsahovať aj možnosť tvorby Bratislavských stavebných predpisov, známe nie je, už predtým však ich vznik žiadalo Hlavné mesto aj Slovenská komora architektov.

Výzvy, ktoré stoja (nielen) pred metropolou, si vyžadujú modernú a pružnú legislatívu. Či jej vznik môžeme po desaťročiach konečne očakávať, sa ukáže snáď už v dohľadnej dobe.

Sledujte YIM.BA na Instagrame. 

Sledujte YIM.BA na YouTube. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.