Uplynulý víkend bolo predstavené Programové vyhlásenie vlády (PVV), prezentujúce plány a priority novej Vlády SR pre budúce roky. Z veľkého množstva opatrení sa mnoho týka aj Bratislavy a v prípade ich realizácie sa zmení život v metropole výrazným spôsobom. O aké plány ide a čo to pre hlavné mesto bude znamenať?
Programové vyhlásenie Vlády SR pre roky 2020-2024 bolo vypracované extrémne rýchlo, len niečo vyše mesiac po vzniku novej vlády, a v mimoriadne zložitej situácii súvisiacej s pandémiou koronavírusu COVID-19. Napriek tomu ide najdhší text so 121 stranami, do ktorého prispievali štyri strany aktuálnej vládnej koalície.
Napriek rozsahu však chýba samostatná kapitola pre Bratislavu, príp. priame vyjadrenie podpory rozvoja Hlavného mesta. Politiky, týkajúce sa slovenskej metropoly, sú rozložené cez celé PVV a za ich implementáciu budú zodpovedné viaceré rezorty. Kľúčová časť zodpovednosti bude v rukách Ministerstva dopravy a výstavby, v menšej miere však aj Ministerstva životného prostredia, Ministerstva kultúry, Ministerstva financií alebo Ministerstva zdravotníctva.
Navrhované opatrenia majú charakter legislatívnych zmien aj podpory výstavby konkrétnych projektov. Vzhľadom na rozsah materiálu sú mnohé vyjadrenia skôr stručné a chýba im bližšia konkretizácia, to však bude predmetom ďalších aktivít jednotlivých ministerstiev a predstaviteľov vlády.
K mnohým potrebám Bratislavy som sa vyjadroval už pred voľbami. PVV niektoré z navrhovaných opatrení obsahuje, nie však všetky. Nasledujúci výpis preto budem konfrontovať s tým, o čom písal nedávno.
Za prvý krok som pred voľbami označil nutnosť revízie Zákona o Bratislave, predovšetkým časti venujúcej sa mestským častiam – Bratislava s Košicami sú totiž jedinými mestami na Slovensku, disponujúcimi mestskými časťami s vlastnou samosprávou. Ušľachtilá myšlienka vykonávania rozhodovania na úrovni blízkej k občanovi sa stretla s realitou, kedy je výsledkom skôr chaos a boj medzi jednotlivými úrovňami samosprávy.
PVV sa nevyjadruje priamo k možnosti zániku mestských častí, obsahuje však sľub, podľa ktorého „...Vláda SR vytvorí komisiu na analýzu možností úpravy miestneho a regionálneho usporiadania samosprávy, ktorá bude subkomisiou Komisie na štrukturálnu reformu verejnej správy pod gesciou podpredsedu vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie.“
Ak táto komisia skutočne vznikne, redukcia alebo ideálne eliminácia mestských častí je mimoriadne logickou možnosťou. Konečne by sa mohlo podariť zlúčiť kompetencie v rámci Bratislavy a zjednodušiť jej správu. Zároveň by sa mohlo zefektívniť zabezpečovanie úloh samosprávy a mesto by mohlo aktívnejšie pracovať na zlepšeniach napríklad v školstve či obnove infraštruktúry. Nad rámec toho PVV dodáva, že „Vláda SR posilní rozhodovacie právomoci existujúcich štruktúr regionálnych a lokálnych samospráv.“
Nemožno však zabudnúť na vplyv existencie paralelných štruktúr na miestne financie. Na problémy upozornil v minulosti aj Inštitút finančnej politiky, podľa ktorého by zlúčenie kompetencií mesta a mestských častí uvoľnilo až 11,5 milióna eur. V situácii, kedy je rozpočet mesta zdevastovaný následkami pandémie, by boli tieto peniaze mimoriadne užitočné.
Financovanie mesta a samospráv je ďalšia veľká téma, ktorej sa vláda chce venovať. Podľa PVV vláda zváži „... zmenu modelu financovania samospráv tak, aby dostávali podiel z celkového daňového výberu, nie iba z dane príjmov fyzických osôb.“ Ak k tomu dôjde, pôjde o správne opatrenie, ktoré môže Bratislave vyniesť desiatky miliónov. Aby sa dostala aspoň na úroveň blízkeho Brna, musela by mať s prihliadnutím na veľkosť oboch miest rozpočet vyšší o dvesto miliónov. Netreba asi dodávať, ako radikálne by sa slovenská metropola mohla potom zmeniť.
Je však zrejmé, že ak vláda aj debatu o týchto úpravách otvorí, nebude to ľahká diskusia a pravdepodobne sa objaví mnoho námietok, pripomínajúcich potrebu šetrenia inde. Dočasnú úľavu by mohla priniesť aspoň možnosť priamych finančných platieb zo strany štátu. Podľa PVV, „Vláda SR zadefinuje pravidlá pri poskytovaní návratných finančných výpomocí samosprávam zo štátnych finančných aktív.“ Takúto formuláciu však hodnotím kriticky, v prípade Bratislavy by mala byť takáto výpomoc každoročná a nenávratná.
Téma územného plánovania, výstavby a stavebníctva tvorí v PVV samostatnú podkapitolu, čo hodnotím veľmi pozitívne. Stavebná legislatíva na Slovensku je zastaraná (Stavebný zákon pochádza z roku 1976!) a nezohľadňuje už súčasné pomery, v čoho dôsledku je povoľovanie výstavby mimoriadne zdĺhavé, úpravy územných plánov náročné a konkurencieschopnosť krajiny narušená. Bratislava, ktorá je jadrom stavebnej aktivity, na tieto nedostatky trpí najviac.
Už niekoľko rokov je vo vývoji nový Stavebný zákon, resp. Zákon o výstavbe a Zákon o územnom plánovaní, ktoré sú do veľkej miery pripravené na schvaľovanie v parlamente. Nová vláda si však ešte zoberie čas na jeho bližšie naštudovanie a úpravy. Dobrou správou však je, že prijatie zákona vníma ako prioritu, čo potvrdzuje snaha „...pripraviť a predložiť do Národnej rady SR v termíne najneskôr do októbra 2020 na schválenie nové stavebné predpisy zodpovedajúce potrebám 21. storočia...“
Vláda okrem toho sľubuje posilniť význam územného plánovania, skrátiť dobu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie a profesionalizáciu verejnej správy na príslušných úsekoch. Dôležitou novinkou je zrušenie stavebných úradov, samosprávy tak prídu o možnosť politicky ovplyvňovať výstavbu mimo stanovených rámcov. Už tradičným sľubom je odstránenie zbytočnej byrokracie, prísľubom veľkých zmien a zjedodušenia procesov je však elektronizácia úradov.
Uľahčenie výstavby je skutočne strategickým záujmom vlády, keďže priamo súvisí s jedným z kľúčových sľubov viacerých politických strán: začať budovať veľké počty nájomných bytov, čo má byť jeden z hlavných pilierov sociálnej politiky štátu. Vláda chce zanalyzovať potrebu bývania v jednotlivých regiónoch Slovenska, pričom uvádza, že bude maximalizovať snahu, aby ľudia nemuseli opúšťať svoj rodný región, a to aj vďaka dostupnosti bývania.
Kým samotnú podporu zvyšovania dostupnosti bývania považujem za správnu, treba otvorene povedať: ide najmä o problém Bratislavy. Tvrdenia vlády o snahe udržať ľudí v regiónoch považujem za naivné (a nesprávne), keďže metropola je prirodzene silný migračný región, ktorý v tomto treba dodatočne podporiť: efektivita práce je tu totiž najvyššia, čo by v spojení s dostupnosťou bývania vytvorilo potenciál pre masívnejší rozvoj celej krajiny. Pozitívne je, že PVV hovorí o zlepšení podmienok pre budovanie nájomného bývania aj na strane súkromného sektora, ktorý je v tejto téme zatiaľ opatrný, ale teoreticky je na výstavbu nových bytov oveľa lepšie pripravený.
PVV sa vyjadruje aj k potrebe budovania energeticky úspornejších budov, celkovej revízie nehnuteľného štátneho majetku a jeho efektívnemu využitiu a – čo považujem za mimoriadne dôležité – tvrdí, že vláda „pripraví opatrenia proti ďalšiemu zaberaniu kvalitnej poľnohospodárskej pôdy vrátane podpory prednostnej výstavby na brownfieldoch alebo povinnosti rekultivačnej náhrady poľnohospodárskej pôdy, s výnimkou výstavby štátnych nájomných bytov a štátnej infraštruktúry.“
Ak by bolo toto opatrenie skutočne tvrdé a dobre pripravené, mohlo by ísť o účinné kladivo proti suburbanizácii, ktorá prispieva k masívnej devastácii poľnohospodárskej pôdy, vodných zdrojov, biodiverzity, ale má aj negatívne ekonomické, sociálne a zdravotné dôsledky, a to najmä pre zdrojové mestá, okolo ktorých suburbanizácia prebieha.
Nové opatrenia by mali prísť čo najskôr, keďže už tento rok bude dokončená rýchlostná cesta R7 v úseku medzi Ketelcom a Holicami, čo môže byť katalyzátorom stavebného rozvoja na našej najbonitnejšej poľnohospodárskej pôde a najväčšom rezervoári pitnej vody.
Výstavba diaľnice D4 a zmieňovanej rýchlostnej cesty R7 bola donedávna vnímaná ako strategická investícia, v aktuálnom PVV sa však už vyjadrenie k výstavbe diaľnic a rýchlostnych ciest, ako aj rozvoju cestnej siete v bratislavskom regióne, nenachádza. Bratislava má skutočne základnú sieť už vybudovanú a jediný zásadnejší chýbajúci úsek – prepojenie Rače so Stupavou a rakúskou hranicou prostredníctvom pokračovania diaľnice D4 je témou do budúcnosti. Vo vnútornom meste však ostáva niekoľko projektov, ktoré sú v kompetencii štátu.
Patrí k nim predovšetkým tzv. Severná tangenta, teda dobudovanie bratislavského vnútromestského okruhu, čo je finančne príliš náročná operácia, aby ju moho realizovať mesto, a neoprávnená investícia z hľadiska fondov EÚ. Preto musí zasiahnuť vláda, tá aktuálna sa však k tomuto zámeru priamo nevyjadrila.
Na druhej strane, pomerne široko sa vyjadruje k otázke „trvalo udržateľnej mobility“. Podľa PVV, „Vláda SR sa osobitne zameria na riešenie neuspokojivej dopravnej situácie v aglomerácii Bratislavy, implementáciou modelu integrovanej dopravy. Dopravné riešenie má ambíciu dosiahnuť navýšenie dopravnej kapacity existujúcich komunikácií a ich doplnenie vybudovaním chýbajúcich úsekov.“ O aké úseky ide, materiál nešpecifikuje.
Doprave v Bratislave je venovaných aj niekoľko ďalších viet, podľa ktorých bude vláda podporovať efektívnejšiu parkovaciu politiku, vrátane výstavby P+R parkovísk, modernizáciu železničného uzla, zavedenie prímestskej železničnej dopravy (S-bahn), vybudovanie terminálov integrovanej osobnej prepravy, rozvoj električkovej siete (resp. Nosného systému MHD v Bratislave), alebo prispôsobenie ciest prvej triedy verejnej doprave. Okrem toho sa má podporiť aj zriaďovanie nízkoemisných zón v centrách miest.
Ide o veľmi sľubný výpis, ktorý by mohol vytvárať predpoklady pre rýchlejší rozvoj dopravnej infraštruktúry s jasnou orientáciou na verejnú dopravu. Pozitívne hodnotím, že sa vláda nijako nevyjadrila k téme železničnej stanice Filiálka, ktorej výhodnosť alebo forma realizácie je predmetom ďalšej odbornej debaty.
Čo sa týka ostatných investícií, vláda potvrdila záujem pokračovať vo výstavbe nemocnice Rázsochy, čo očividne považuje za mimoriadne dôležitú úlohu – plán je vybudovať ju už do piatich rokov, jej výstavbu má dokonca urýchliť špeciálny zákon, „Lex Rázsochy“. Plány bývalej vlády boli oprávnene kritizované Slovenskou komorou architektov pre absenciu architektonickej súťaže, nová vláda by to už mohla napraviť.
K iným projektom sa PVV priamo nevyjadruje. Nie je teda známy postoj Vlády SR k rozpracovaným víziám bývalého vedenia štátu – rekonštrukcii Bratislavského hradu, rekonštrukcii kaštieľa Rusovce, rekonštrukcii Slovenskej národnej galérie a i. Vláda síce sľubuje výraznejšie investície do ochrany a obnovy pamiatok, ale bez ďalších konkrétností. Z hľadiska novej kultúrnej vybavenosti by teoreticky mohlo pribudnúť Múzeum obetí totalitných režimov, a určitých zmien sa pravdepodobne dočkajú Hurbanove kasárne, kde by mohlo vzniknúť zázemie pre aktivity ÚĽUVu a Lúčnice.
Nanešťastie som v PVV nenašiel ani jedinú zmienku o rozvoji inovačného potenciálu Slovenska v podobe rozvoja vedeckých a univerzitných kapacít, napríklad v Mlynskej doline, kde dnes neorganizovane vzniká pomerne rozsiahly klaster vedecko-výskumných a inovačných centier v spojení s prítomnosťou firiem v IT. Táto aktivita však potrebuje ďalšiu podporu, aby mohla byť Bratislava konkurencieschopným inovačným centrom v medzinárodnom meradle, nehovoriac o kvalite našich univerzít, ktoré potrebujú lepšie prepojenie s praxou.
PVV sa nijako nevyjadruje ani k pomerne kontroverznej téme v mesiacoch pred pandémiou koronavírusu v podobe výstavby veľkého kongresového centra v Bratislave. Bývalá vláda alokovala na tento účel 60 miliónov eur, čo sa stretlo s kritikou opozície, ktorá požaduje verejnú diskusiu. PVV obsahuje iba drobnú zmienku o potrebe podpory a marketovania kongresovej turistiky, čo je však v tomto kontexte málo.
Za najdôležitejšie otázky v témach ochrany životného prostredia vláda považuje znečistenie ovzdušia, ochranu lesov alebo ochranu vodných zdrojov (plus niekoľko ďalších okruhov, ktoré sú však nad rámec tematiky tohto článku). V tomto smere vykazuje Bratislava mnoho problémov, pričom PVV vytvára potenciál pre ich riešenie.
V predvolebnom článku som zdôrazňoval predovšetkým potrebu odstraňovania environmentálnych záťaží, ktorých je v Bratislave väčší počet – okrem najznámejšej skládky vo Vrakuni je tu aj skládka v Žabom majeri, areál podniku Istrochem alebo zvyšky záťaže po bombardovaní rafinérie Apollo, ktoré sa doteraz rozširujú pod východnou časťou bratislavského centra.
Dobrou správou je, že PVV sa k tejto téme vyjadruje. „Vláda SR vyvinie maximálne úsilie na odstránenie environmentálnych záťaží, najmä tých s najvyššou prioritou riešenia: zastavenie ďalšieho znečisťovania podzemných vôd Žitného ostrova (Vrakunská skládka a ďalšie zdroje znečistenia z Bratislavy).“ Experti upozoňujú, že súčasná forma riešenia problému v podobe výstavby tesniacej steny okolo skládky vo Vrakuni je nedostatočná, definitívne riešenie by si však vyžadovalo enormné náklady. Škody zo straty vodných zdrojov na Žitnom ostrove by však boli s ohľadom na klimatickú zmenu a prichádzajúce suchá pravdepodobne nevyčísliteľné.
Vláda sa v PVV zaväzuje aj k intenzívnejšej podpore alternatívnych spôsobov dopravy – spomína sa preferencia mestskej hromadnej dopravy, využívanie elektrickej trakcie, integrovaných dopravných systémov a výrazná podpora cyklodopravy, vrátane finančnej a legislatívnej podpory. Pomerne radikálny, ale správny krok je umožnenie spoplatňovania vjazdu automobilov do mestských centier. Tieto opatrenia majú viesť k zníženiu znečistenia ovzdušia v mestských oblastiach.
Špecifickým opatrením má byť ochrana mestských verejných priestorov a plôch verejnej zelene. „Vláda SR vykoná opatrenia na zastavenie negatívneho trendu likvidácie verejných priestorov a verejnej zelene kvôli stavebnej činnosti aj formou uzákonenia tzv. intaktných (nezastavateľných) plôch zelene v mestách a obciach,“ uvádza sa v PVV.
Toto opatrenie považujem bez bližšieho vysvetlenia za kontroverzné. Prirodzene, nikto normálny nežiada devastáciu mestských parkov, chýba však konkretizácia prijateľných stavebných zásahov – súčasné mestské parky totiž musia obsahovať aj určitú základnú vybavenosť, ako sú reštaurácie, kaviarne alebo športoviská, kým iné plochy sú ideálne pre zriadenie parkovacích kapacít v podzemí. Legislatívne zmeny daného charakteru by mohli byť zbraňou v rukách populistických politikov a aktivistov, ktorí si pod ochranou životného prostredia vysvetľujú snahu o zachovanie každého stromu alebo kúska nevyužitého trávnika v meste.
Programové vyhlásenie vlády je rozsiahle a pomerne široké. Za potešiteľný považujem fakt, že mnoho priorít novej vlády sa prekrýva s úlohami, o ktorých som písal pred voľbami. Ak by sa ich podarilo zrealizovať – lebo dať sľuby na papier je jednoduchšie, ako ich aj naozaj splniť – z väčšej časti by nastal v mnohých veciach posun.
Za najpozitívnejšie plány považujem urýchlené skvalitnenie stavebnej legislatívy s otvorenou podporou urýchlenia povoľovacích procesov a prioritizáciu výstavby nemocnice na Rázsochách. Ide o dvojicu veľmi konkrétnych sľubov, ktoré majú aj časovú dimenziu. Ostatné vízie majú skôr charakter proklamácií a postojov, ktoré treba brať bez ďalšieho upresnenia s nadhľadom.
Stále však ostáva niekoľko bodov, ktoré v PVV jednoducho chýbajú. Tým zásadným je absencia špeciálnej kapitoly pre Bratislavu a silnejšej snahy podporiť rozvoj Hlavného mesta. Dosiaľ každá slovenská vláda sa stavala k potrebám metropoly s blahosklonnosťou, argumentujúc, že „bohatá Bratislava“ sa má postarať o seba sama. Dôsledkom tohto postoja nie je len vzhľad a výkon Bratislavy, ale aj celého Slovenska.
Štatistiky hovoria jasnou rečou: V Bratislave sa vyprodukuje výrazná časť slovenského HDP, je tu sústredený vedecko-výskumný aj inovačný potenciál, je jadrom rozvoja kultúry a kreatívnej ekonomiky a ťažiskom aktivít stavebného priemyslu. Hlavné mesto je bránou pre zahraničný kapitál aj turistov, prúdiacich na Slovensko, a reprezentačným symbolom krajiny. Predovšetkým však netreba zabudnúť, že v prostredí otvorenej Európy a sveta (dnešná situácia je anomáliou) je len malým hráčom na veľkom trhu, preto musí tvrdo pracovať na zlepšení svojho postavenia.
To je však len veľmi zložité, pokiaľ nie je štát ochotný svoju metropolu podporiť. Každá politická strana hovorí o vyrovnávaní regionálnych rozdielov a pri podpore Bratislavy mlčí. V skutočnosti každá strana, ktorá sľubuje rovnomerný rozvoj regiónov, klame – slovenské regióny nebudú nikdy hospodársky vyrovnané. Dokonca možno povedať, že by to ani nebolo dobré, keďže určitá miera rozdielov je zdravá, aby pomáhala tým najvyspelejším regiónom zvýšiť ich potenciál.
Z tohto hľadiska je Programové vyhlásenie vlády sklamaním, avšak neprekvapivým, keďže sa len pokračuje v tradícii. Absencia akejkoľvek veľkorysejšej vízie alebo ambície je charakteristikou slovenskej politiky od vstupu do eurozóny, v prípade Bratislavy od konca bývalého režimu (čím ho neospravedlňujem!). V dôsledku toho je Bratislava štandardne odsúdená na rozvoj v rámci možností, nie na rozvoj v súlade s jej potenciálom.
V každom prípade, v presadzovaní dobrých a správnych opatrení treba vláde držať palce, v prípade nesprávnych ich konštruktívne kritizovať. Zároveň platí, že najbližšie obdobie môže s ohľadom na súčasnú krízu s nie ešte celkom predstaviteľnými dôsledkami priniesť mnoho podnetov, výziev a zmien, ktoré zásadne ovplyvnia smerovanie slovenskej metropoly, preto sa nedá povedať, či pôjde o stratené roky.
Na konci dňa to bude najmä ochota robiť niekedy aj ťažké, vopred neplánované rozhodnutia a odvážne kroky, ktorých pozitívne dôsledky sa ukážu až v budúcnosti. Len tak sa Bratislava stane silným, úspešným a kvalitným mestom, ktoré je odolné voči otrasom a pripravené sa s nimi vyrovnať. Na také niečo sa niekedy nedá v programových dokumentoch pripraviť.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre