Adrian Gubčo 07.02.2020 10:55

V Bratislave by malo vzniknúť Národné kultúrne a kongresové centrum

V slovenskej metropole by mohlo už čoskoro vzniknúť tzv. „Národné kultúrne a kongresové centrum“, ktoré má riešiť veľký problém Bratislavy: absenciu dostatočných kongresových kapacít a kultúrneho stánku, schopného hostiť aj väčšie podujatia. Na aktivitu iniciátorov zámeru reagovala Vláda SR, ktorá bude rokovať o podpore vo výške 60 miliónov eur.

Zdroj: Immocap

Za iniciatívou stojí občianske združenie Národné kultúrne a kongresové centrum, v ktorom sú účastné združenia GLOBSEC a OZ Iniciatíva za vznik Národného kultúrneho a kongresového centra, združujúca osobnosti z kultúrnej obce, žiadajúce vznik takéhoto centra.

Východiskom aktivít týchto spolkov je súčasná situácia, kedy v Bratislave chýba veľké kongresové centrum, ale aj kultúrno-spoločenská hala s vhodnými podmienkami a kapacitou pre organizáciu väčších podujatí, koncertov a podobne. V minulosti tento druhý nedostatok aspoň čiastočne sanovalo PKO, po jeho asanácii je však stav kritický.

V oficiálnom vládnom materiáli iniciátori pripomínajú, že dôvodom, prečo takáto hala nevznikla, je nevýhodnosť pre súkromných investorov, financie do projektu tak musí vložiť verejný sektor. Tak je to aj v zahraničí, kde podľa materiálu väčšina podobných centier vznikla s podporou verejného sektora. Dopadová štúdia vypracovaná spoločnosťou Ernst&Young (EY) navyše dokazuje, že Bratislava prichádza týmto nedostatkom o veľké zdroje potenciálnych príjmov, a to predovšetkým zo strany najlukratívnejších zákazníkov, ktorí pozitívne vplývajú na rozvoj lokálnej ekonomiky. V sektore kongresovej turistiky zaostávame aj za viacerými balkánskymi krajinami.

Nové kongresové centrum má tento nedostatok prekonávať a priniesť rozvoj kongresovej turistiky, reputácie Bratislavy, infraštruktúry, inovácii a kontaktov v medzinárodnom priestore. Ďalšou funkciou má byť kultúra, pričom rozvojom kvalitných podmienok majú vzniknúť predpoklady pre organizáciu koncertov najvýznamnejších svetových umelcov.

Štúdia EY predpokladá, že pri priemernej obsadenosti vo výške 60% by Národné kultúrne a kongresové centrum prinieslo ekonomike ročne približne 85 miliónov eur. Daňové príjmy štátu by dosahovali 10,2 milióna eur, celkové daňové ročné príjmy by boli 12,4 miliónov. Okrem toho, predpokladá sa aj zamestanie približne tisícky zamestnancov.

Nové kongresové centrum by malo mať kapacitu približne 3-tisíc sediacich ľudí v hlavnej sále a 500 sediacich ľudí v menšej, celková kapacita by mala byť 4,8-tisíc návštevníkov. 3-tisíc miest na sedenie je minimálna kapacita pre vstup na svetový kongresový trh, v spojení s modifikovateľnosťou sedenia a sál. K tomu patria menšie sály pre bilaterálne či multilaterálne stretnutia, mediálne centrum či televízne štúdio. Detaily určí až presná projektová dokumentácia, rovnako ako presné náklady, ktoré sú dnes rámcové a odhadované vo výške 60 miliónov eur.

Nové centrum by malo okrem toho spĺňať vysoké nároky na architektúru, mať excelentné spojenie do centra mesta, byť na viditeľnom mieste, mať v okolí hotelovú a občiansku vybavenosť a byť dobre dostupné zo železničnej či autobusovej stanice, ako aj letiska. Iniciátori taktiež žiadajú splnenie podmienok pre certifikáciu LEED alebo BREEAM.

Predpokladaný časový harmonogram počíta s vypracovaním architektonickej štúdie a určením pozemku už do júla 2020, do decembra 2022 má byť kompletne vypracovaná dokumentácia a projekt vypovoľovaný. Realizácia by mala prebehnúť medzi rokmi 2023 až 2025, spustenie prevádzky sa očakáva na začiatku roka 2026. Vádna pomoc by mala byť vyplácaná priebežne.

Predpokladá sa, že Vláda SR schváli dotáciu ešte v aktuálnom volebnom období, teda v priebehu februára. Podporu prisľúbil Predseda vlády SR Peter Pellegrini ešte na výjazdovom rokovaní Vlády SR v Bratislave v priebehu minulého roka. 

Veľké kongresové centrum má vzniknúť v rámci projektu East Tower & Congress v Eurovea City. Zdroj: JTRE

Informácia o projekte a o pláne Vlády SR ho podporiť nemalou dotáciou sa prirodzene stala predmetom záujmu médií a odborníkov. V čase, kedy sa schválilo aj navýšenie dotácie pre developera Národného futbalového štadióna, ktorého cena takto masívne narástla oproti pôvodným odhadom, ide o kontroverzný krok. Kritici namietli aj transparentnosť celého procesu a poukazujú na fakt, že tento návrh prichádza v situácii, kedy sa v Bratislave pripravujú minimálne dve veľké kongresové centrá.

Prvé z nich s už celkom konkrétnymi kontúrami je kongresové centrum v projekte East Tower & Congress v Eurovea City od J&T Real Estate. Vzniknúť tu má niekoľko sál, z ktorých najväčšia bude dosahovať kapacitu 1.200 návštevníkov. Menšie kongresové sály sa budú môcť spájať podľa potreby a hostiť ďalších účastníkov podujatí. Celková kapacita tak dosiahne až 2-tisíc ľudí. Architektonické, dispozičné a technické riešenie a zabezpečenie má umožniť aj organizáciu plesov, koncertov alebo súkromných podujatí.

Druhý projekt ešte nemá známe detaily, hovorí sa len o určitých náznakoch, ktoré však potvrdzujú, že jeho význam a dispozície by mali byť ešte veľkorysejšie ako v prípade projektu od JTRE. Tým zámerom je prestavba Istropolisu, ktorú pripravuje developer Immocap. V developmente sa počíta s realizáciou novej kultúrno-spoločenskej sály špičkovej kvality. Architektúru komplexu spracúva kancelária KCAP, pričom konkrétne s návrhom sály vypomáha expertná kancelária Charcoalblue, ktorá v tomto smere patrí k najlepším odborníkom na planéte.

Vysoké ambície v tomto smere potvrdzoval aj samotný developer. „Chceme do Bratislavy priniesť to najlepšie, čo svet akustického a technologického dizajnu interiérov kultúrno-spoločenských sál ponúka," povedal Martin Šramko, riaditeľ spoločnosti Immocap. „Po rokoch absencie dostanú Bratislavčania veľkolepý kultúrny stánok, na ktorý budú môcť byť právom hrdí.“ Nejde však len o kultúrny stánok, ale aj priestor pre kongresy, k čomu má dopomôcť vysoká multifunkčnosť. Práve absenciu multifunkčnosti vyčítal developer pôvodnému komplexu Istropolis, ktorý už takto nie je schopný odpovedať na požiadavky 21. storočia.

Že by mohlo ísť v zámere aktivistov o Istropolis, napadlo aj novinárov v Denníku N, ktorí oslovili developera projektu. „Viem o tejto iniciatíve, aj sme sa stretli,“ potvrdil Martin Šramko. „Pokiaľ viem, oslovili viacero developerov. Neviem, ako sú ďaleko, ale my momentálne robíme na svojom projekte...Nateraz ideme určite vlastnou cestou.“ Detailnejšie sa k návrhu inicatívy developer nevedel vyjadriť.

Napriek týmto nejasným odpovediam považujem za nelogické, že by Vláda SR podporovala úplne nový projekt, ak v Bratislave už majú napriek tomu vzniknúť dva nové projekty, ktoré do veľkej miery problém riešia. V prípade Istropolisu z kuloárov zaznievajú aj informácie, že architektonicky pôjde o výnimočné dielo na špičkovej európskej úrovni, čo by zodpovedalo požiadavke na kvalitnú architektúru komplexu. S výnimkou dostupnosti hotelových kapacít by Istropolis spĺňal aj všetky ostatné požiadavky kladené materiálom.

Predstavenie Istropolisu sa predpokladá vo veľmi blízkej dobe. Pôvodne mal byť prezentovaný už v roku 2019, určité nešťastné okolnosti však tomu zabránili.

S dizajnom kultúrnej sály v Istropolise má vypomáhať kancelária Charcoalblue, ktorá je svetovým expertom v danom odbore. Zdroj: Immocap

Denník N neskôr citoval komentár ekonóma Andreja Svorenčíka, ktorý celému postupu vyčíta jeho netransparentnosť a nedostatočnosť. Pri schvaľovaní tak masívnej dotácie chýba posúdenie alternatív, prístupu k projektu (napríklad či by nebol lepší PPP projekt), neprebehlo medzirezortné pripomienkové konanie, neprešlo analýzou Útvarou hodnoty za peniaze (ktoré sa o projekte dozvedelo len včera), je bez riadnych doložiek vplyvu a nič sa nehovorí ani o architektonickej súťaži.

Štúdia sa ďalej opiera o analýzu EY, ktorá nebola zverejnená, a počíta s predpokladom, že po identifikácii vhodného pozemku bude jeho vlastník spolupracovať a proces prebehne hladko. Okrem toho sa automaticky predpokladá s tým, že správu priestoru vlastník vloží do rúk občianskeho združenia, ktoré má vybrať prevádzkovateľa prjektu.

So všetkými uvedenými výhradami sa dá súhlasiť. Jedna krátka dôvodová správa a k tomu stručná doložka vplyvov je pri tak závažnej investícii maximálne nedostatočná. Očakávať špičkovú architektúru a pritom na vypracovanie architektonickej štúdie ponechať priestor piatich mesiacov je smiešne, takisto ako absencia medzirezortného konania, čo je pri investícii významne ovplyvňujúcej rezorty kultúry, financií alebo hospodárstva problém. Nakoniec, neposudzovanie alternatív ohrozuje celkovú výhodnosť investície.

Výhrady však strácajú zmysel, ak by v skutočnosti už nebolo rozhodnuté o ďalšom smerovaní projektu. Všetky náznaky smerujú k tomu, že dotácia bude mať jasné určenie: zaplatí sa z nej realizácia novej kultúrno-spoločenskej sály v rámci prestavby Istropolisu. Ide z mojej strany o špekuláciu, ale zároveň som takmer úplne presvedčený, že to tak bude.

Immocap si je dobre vedomý, že jeho development bude silnou bratislavskou témou v najbližšom období. Hoci sa developer odmietol jasne vyjadriť, všetko nasvedčuje tomu, že architektonicky zaujímavý komplex od architektov Skočeka, Tittla a Končeka, dokončený v roku 1980, bude zrovnaný so zemou. Nepriamo to potvrdil primátor Bratislavy Matúš Vallo v rozhovore (21:30) so Zuzanou Kovačič Hanzelovou, keď v reakcii na otázku smerujúcu k asanácii Istropolisu odpovedal, že náhradou za Istropolis bude veľký kultúrny stánok.

Výnimočná, no funkčne nevyhovujúca stavba priťahuje milovníkov neskoromodernistickej architektúry, ktorí nepochybne urobia všetko pre záchranu komplexu. Preto potrebuje developer poskytnúť viac než kvalitnú alternatívu, ktorým bude nová sála najvyššej úrovne. Náklady na špičkové zariadenie sú však enormné a pre súkromného investora by mohli byť problémom, ktorý by celú investíciu spravil nerentabilnou. Preto je namieste podpora verejného sektora, ktorá teraz prichádza.

Takto si vysvetľujem dané aktivity, vrátane vzniku občianskeho združenia umelcov „zrazu“ v období tesne pred odhalením projektu, ako aj rýchle schvaľovanie dotácie, aby sa zabezpečil zmysel investície. V takomto prípade už pôjdu financie do „hotového“. Ak by skutočne išlo o projekt Immocapu, jeho príprave by zodpovedal aj stanovený časový harmonogram.

Procesu sa dá vytknúť skutočne mnohé, osobne považujem za problém predovšetkým načasovanie a „iniciátorov“, čo vyvoláva pochybnosti o transparentnosti. Za oveľa logickejšie by som považoval porovnanie existujúcich alternatív, t.j. projektov od JTRE, Immocapu, prípadne úplne nového vlastného projektu potom, ako by boli dôsledne odprezentované, a až následné schválenie dotácie. Tá totiž zmysel skutočne má. Rovnako by bol prítomný aj precedent v podobe dávnejšieho odsúhlasenia dlhodobého prenájmu Starej tržnice Aliancii Stará tržnica, čo je z istého uhla pohľadu podobná situácia, kedy sa verejný majetok dostal do rúk občianskej iniciatívy vďaka kvalite konceptu, ktorý prináša ovocie.

Každopádne, Bratislava smeruje k zisku kultúrno-kongresového centra, teda dlhodobo chýbajúceho zariadenia, bez ktorého hrala na medzinárodnom poli len druhé husle. Ide o nanajvýš potrebnú investíciu a jej realizácia sa veľmi pozitívne odrazí na živote, ekonomike aj postavení slovenskej metropoly. Doterajšia absencia je negatívnym vysvedčením každej vlády aj vedenia Hlavného mesta. Ďalší vývoj snáď nezastaví postup pri príprave tohto projektu. Prišla doba na to, aby štát konkrétnymi krokmi ukázal, že mu na stave a postavení Bratislavy záleží.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.