Adrian Gubčo 12.09.2019 08:15

Developer predstavuje ďalšie detaily k Istropolisu: Búranie starého komplexu je takmer isté

Spoločnosť Immocap Group včera oznámila, že víťazom súťaže na oživenie územia v priestore Istropolisu na Trnavskom mýte sa definitívne stáva architektonická kancelária KCAP. Popritom bolo poukázané na problémy súčasného komplexu, z čoho viacmenej už jasne vyplýva, že preferovanou možnosťou je zánik pôvodnej budovy a jej nahradenie novou štruktúrou.

Zdroj: Google Maps

Ako konštatuje samotný Immocap, Dom odborovo čaká zásadná zmena, hoci prioritou ostáva zachovanie kultúrno-spoločenskej funkcie územia. Podmienky súťaže najlepšie splnilo holandské štúdio KCAP, ktoré má na konte veľké urbanistické zadania (viac tu), čo pomohlo aj v tomto prípade. „KCAP patrí k absolútnej špičke urbanizmu a architektúry v Európe, no pre nás bol podstatný najmä ich spôsob uvažovania o mestskom priestore a výzvach tejto dôležitej lokality Trnavského mýta,“ povedal Martin Šramko, riaditeľ spoločnosti Immocap.

Podľa Immocapu bolo do prvej časti súťaže oslovených 32 ateliérov zo Slovenska a Európy, z ktorých do prvého kola postúpilo sedem medzinárodných architektonických štúdií. Cieľom bolo nájsť „invenčné riešenie, ktoré by bralo ohľad predovšetkým na regeneráciu kultúrno-spoločenskej role územia a vysokú kvalitu verejného priestoru.“  

„Súťaž bola náročná nielen pre veľkú konkurenciu ateliérov vysokého kalibru, ale aj pre komplikovanú povahu územia a množstvo obmedzení s tým spojených,“ pripúšťa Jeroen Dircx, partner v KCAP. „Samotné súťažné zadanie obsahovalo detailnú historickú analýzu priestoru, strategickú víziu budúceho projektu a súčasťou prípravného procesu boli aj podnetné pracovné workshopy s možnosťou bližšieho zoznámenia sa s komplexom Domu odborov a jeho okolím.“

Architekti by mali aktuálne pracovať na tzv. druhej fáze prípravy projektu, teda na detailnejšom návrhu, do ktorého zasahujú ďalší experti, ktorí analyzujú kultúrno-spoločenské potreby mesta, lepšie dopravné riešenie alebo prepojenie s Filiálkou či Novou tržnicou. Developer nešpecifikoval, kedy predstaví tento návrh verejnosti, podľa mojich informácií to však bude ešte v priebehu tohto roka.

„Do projektu sme vstúpili s ambíciou priniesť Bratislave multifunkčné kultúrno-spoločenské centrum s kapacitou výrazne väčšou, ako je súčasná a s týmto zámerom pokračujeme v prípravných prácach,“ uzatvára Martin Šramko. „Po rokoch absencie dostanú Bratislavčania veľkolepý kultúrny stánok, na ktorý budú môcť byť právom hrdí.“

Hoci sa developer priamo nechce vyjadriť, aký bude osud Domu odborov Istropolis, tlačová správa naznačuje, že s najvyššou pravdepodobnosťou má svoje dni zrátané. Immocap pripomína, že súčasná budova je zanedbaná a technicky zaostalá, zároveň ani nespĺňa kvalitatívne a bezpečnostné požiadavky. O podujatia v budove údajne nemajú záujem ani samotní organizátori podujatí. Využiteľnosť je vraj asi desatinová.

Dôležité sú však ďalšie argumenty, ktoré prakticky vylučujú existenciu kultúrnej časti Istropolisu v súčasnej podobe. Podľa nich je veľkým problémom okrem nefungujúcich alebo prestarnutých technológií (klimatizácia, vzduchotechnika) veľkorysé interiérové riešenie s obrovskými nárokmi na prevádzku, ktoré nevyhovuje normám a je neekonomické, ako aj fakt, že hlavná sála je slabo využiteľná, pretože sa tu nachádza fixné sedenie, čo sa hodí len pre určitý typ podujatí. V súčasnosti sa už preferuje väčšia multifunčnosť kultúrnych sál, aby bolo možné organizovať širokú škálu eventov.

Popis nového riešenia tak v podstate vylučuje, že by sa využívala existujúca hala. „Nový Istropolis bude priestorom na konanie rôznych multižánrových podujatí, vďaka flexibilnej možnosti usporiadania a najmodernejšiemu technickému a akustickému vybaveniu,“ priblížuje Martin Šramko.

Nakoniec, nepriamo radikálnu zmenu územia potvrdzuje aj Jeroen Dircx, keď o Immocape hovorí, že do projektu vstúpilo s odvážnymi cieľmi. „Spolu s klientom, ktorý má ambicióznu víziu a je ochotný meniť spoločenské konvencie, sa snažíme vytvoriť kvalitnú architektúru a urbanizmus, ktoré môžu poslúžiť ako príklad budúceho rozvoja mesta a priniesť naozaj niečo výnimočné,“ hovorí.

Bratislava tak vysoko pravdepodobne príde o mohutný a pomerne unikátny neskoromodernistický komplex, ktorý bol v príprave od roku 1956 a dokončený bol v roku 1981. Na projekt, ktorého zadaním bolo slúžiť ako Dom odborov a techniky, sa konala architektonická súťaž, v ktorej zvíťazili architekti Konček, Skoček a Titl. Pôvodný koncept prechádzal postupnými zmenami, z ktorých bola mimoriadnou požiadavka zväčšiť sálové priestory, ktoré mali slúžiť pre účely konania kongresov Komunistickej strany Slovenska.

Azda aj preto autori zdôrazňovali reprezentatívnosť riešenia, ktoré ovplyvnilo celkovú funkčnosť a ekonomiku prevádzky. Sami architekti poznamenávajú: „...Navyše sme si uvedomili potrebu dosiahnuť architektonický výraz, ktorý by zodpovedal významu objektu a evokoval slávnostné pocity návštevníkov. Tieto ciele sme mali na zreteli pri koncipovaní osnovy vnútorných priestorov, ich materiálového vybavenia, výtvarnej koncepcie a miery použitia architektonicko-výtvarných prostriedkov.“

Výsledkom je stavebný súbor, ktorý disponuje nepopierateľnou architektonickou hodnotou a skôr či neskôr by mohol byť vyhlásený za pamiatku. V tomto prípade však zrejme dôjde k jeho asanácii. Ide o ďalší prípad arogantného developera, ktorý ničí bratislavské hodnoty za účelom bezmedzného zisku?

Nie som toho názoru. Ekonomika prevádzky objektu je totiž vážna téma, ktorú nemožno ignorovať, zvlášť pri tak veľkom urbanistickom celku, akým Istropolis je. Nie je možné, aby sa na kľúčovom dopravnom a spoločenskom uzle, akým je Trnavské mýto (a v budúcnosti ešte vo väčšej miere bude), nachádzala budova, ktorá nedokáže dobre plniť svoju funkciu. Istropolis momentálne popiera aj základný princíp modernistickej architektúry, kde forma nasleduje funkciu, keďže práve jeho forma je prekážkou funkčnosti.

Je preto nutné hľadať formy, ako túto situáciu zmeniť. Hoci za ideálne považujem riešenie, ktoré by zachovalo najpodstatnejšie výtvarné hodnoty komplexu (napríklad priečelie, sekundárne použitie mramorového obloženia, časti interiéru), a transformovalo zvyšok súboru, viem si predstaviť, že táto požiadavka sa pri porovnaní nákladov a ziskov javí ako nereálna.

Tu zároveň do problematiky vstupuje druhý aspekt: ak existuje hodnotný architektonický celok, ktorý však má vážny problém s funkčnosťou, je namieste, aby do témy vstúpil verejný sektor, ktorý nemusí byť tak biznisovo orientovaný a môže znášať aj iný typ ekonomiky prevázky, výmenou za ochranu hodnôt. Tak ako v prípade mnohých iných zásahov, ani v tomto prípade verejný sektor (zatiaľ) nezasiahol.

Bratislava tak možno príde o Istropolis, no na jeho mieste vznikne nový development, ktorý môže mať teoreticky ešte vyššiu hodnotu a byť viac než adekvátnou náhradou za pôvodnú dominantu Trnavského mýta. Už čoskoro uvidíme, s akou ponukou developer príde. Pre Bratislavu snáď pôjde o najlepšie riešenie.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.