Adrian Gubčo 19.06.2019 11:10

City Fórum 2019

ČLÁNOK BOL AKTUALIZOVANÝ V Bratislave sa dnes koná odborná konferencia City Fórum 2019, s podtitulom „Ako urobiť dobré mesto“. YIM.BA je oficiálnym partnerom konferencie a v priebehu celého dňa vám bude prinášať záznam z prednášok a debát, ktoré sa v priebehu podujatia odohrajú. Podujatie organizuje časopis Stavebné fórum.

1. blok: Ako preniesť vízie do každodenného života mesta?

V prvom bloku dnešného dňa sa debatujúci pozrú na spôsoby, akým sa môžu ďalej rozvíjať Bratislava, Brno alebo Praha, čo je definíciou dobre fungujúceho mesta a ako zlepšovať kvalitu života či osloviť talent.

Diskusii predchádza prednáška Kristiana Villadsena z Gehl Architects. Následnú debatu moderuje Juraj Benetin z kancelárie Compass Architekti, distujúcimi sú okrem Kristiana Villadsena Matúš Vallo, primátor Hl. mesta SR Bratislavy a Michal Sedláček z Kancelárie architekta mesta Brno.

Na úvod prednášky Kristian Villadsen pripomenul, ako sa mení súčasná situácia v mestách – najmä s ohľadom na klimatické zmeny, kedy mestá a spoločnosti na celom svete hľadajú cesty, ako sa stať udržateľnejšími. Cestou, ako sa k lepšej udržateľnosti dostať, je podľa Gehl Architects, pozerať sa predovšetkým na ľudské potreby a budovať mesto pre ľudí.

Napriek tomu sa to nedarí, čo je podľa Villadsena spôsobené zlou koordináciou pri plánovaní mesta – ulice, verejný priestor a budovy vznikajú vnútri oddelených tímov či odborov, a nie komplexne. Ľudia však neregistrujú, čo patrí dopravnému podniku, správcovi chodníkov alebo majiteľovi budovy, ale vnímajú mesto jednotne.

Potreby človeka v meste sú viacmenej jednoduché – vyberá si najpríjemnejšiu a najpohodlnejšiu možnosť, preto treba žiadúce riešenia robiť tak, aby boli čo najlepšie pre pohyb a využívanie.

Kľúčovým krokom je aktivácia ulíc – tie tvoria základný prvok mesta. Zlepšenie ulíc môže priniesť výrazné benefity. V New Yorku zlepšenie verejných priestorov prinieslo zníženie cestovných časov o 10%, pokles emisií o 9% a nárast počtu chodcov o 30%. Aj iné mestá na svete začínajú vnímať význam lepších ulíc – napríklad jedno čínske mesto za druhým začína tvoriť manuály pre tvorbu ulíc, inšpirované vzormi v Európe.

Druhým zásadným prvkom je budovať štvrte tak, aby bolo jednoduché správať sa ekologicky a udržateľne. Príklady z Kodane či Baselu vo Švajčiarsku ukazujú, že ak majú ľudia skutočne prístupné alternatívy – car-sharing, bezpečné cyklotrasy, pešie zóny – veľmi radi tieto alternatívy aj využívajú. Na toto myslenie postupne prichádzajú aj developeri, ktorí sa napríklad v Nemecku už dostali do situácie, že ekológia sa stáva kľúčovou konkurenčnou výhodou. Zásadným prvkom je aj zatraktívnenie verejnej dopravy už pri tvorbe štvrte – preto sa napríklad pri redevelopmente pivovaru Carlsberg v Kodani stali zastávky metra hubmi aktivity a zábavy, čo sa neskôr prenieslo do celej novej štvrte (spomínam to schválne – Petržalská centrálna os).

Tretím kľúčom k lepším mestám je budovanie mesta tak, aby umožňovalo ľuďom žiť zdravším a zodpovednejším životom. Cestou k tomu je poskytnutie veľmi atraktívnych a kontinuálnych priestorov či promenád, ktoré sa stanú „obývačkou mesta“. Podarilo sa to aj pri mestách úplne závislých od áut, ako je Moskva či Šanghaj, čo dokazuje, že obyvatelia majú o takéto riešenia záujem.

Záverom Kristian Villadsen pripomenul, že základom úspechu Kodane sa stala cyklistická kultúra, ktorá sa ďalej rozvíja a obyvatelia ju využívajú nie kvôli cene, ale preto, lebo si bicyklovanie užívajúa bicyklovať je jednoduché. Zhrnutím, je potrebné robiť mestá, kde je jednoduché robiť dobré veci. Nie je to v princípe nič náročné.

Kristian Villadsen

V následnej debate Juraj Benetin preorientoval načrtnuté témy na problémy rozvoja Bratislavy, využijúc prítomnosť primátora, ako aj významných hostí zo zahraničia.

Primátor potvrdil, že otázka premien vízií na realitu je aktuálna a náročná otázka, pričom sa zápasí najmä s otázkou dôvery  - obyvateľov či developerov voči mestu, ale v minulosti aj mesta voči obyvateľom či developerom. Zaťažkávaciou skúškou boli zmeny v doprave, kde otvorená komunikácia a rozhodovanie založené na dátach priniesli hladký priebeh masívnych dopravných obmedzení v meste. Podobne dobre bolo prijaté aj informovanie napríklad o výruboch stromov alebo osobné stretnutia s občanmi.

Ďalším prostriedkom k zlepšeniu vzťahu ľudí k mestu je zlepšenie verejného priestoru, kde primátor prisľúbil, že do mesiaca sa spustí súťaž na premenu Námestia SNP – prvá masívna revitalizácia verejného priestranstva za posledných približne 15 rokov.

Moderátor sa popritom vrátil k téme rozvoja mesta – čo znamená rozumný rozvoj mesta a či to znamená spomalenie rozvoja napríklad pri zapojení verejnosti či dôkladnejšom posudzovaní projektov. Primátor vysvetlil, že cestou k férovému rozvoju je jasné nastavenie pravidiel, ale aj nastavenie limitov – v niektorých zónach už údajne nemožno stavať, najmä kvôli dopravným problémom.

Juraj Benetin následne pripomenul, že v aplikovaní vyspelých štandardov tvorby mesta je stredná Európa, vrátane Bratislavy, akousi čiernou dierou, čo dokazuje pohľad na mapu realizácií Gehl Architects. Kristian Villadsen vysvetľuje, že problémom je nielen zložitá transformácia, ale aj zažité dedičstvo v podobe legislatívy z čias, kedy sa budovali najhoršie urbanistické celky. Chybou je, že sa málo testujú nové riešenia či idey, prvou lastovičkou je projekt Živé námestie.

Michal Sedláček upozornil, že napriek všetkému sú už idey lepších a živých miest prítomné v česko-slovenskom prostredí. Potvrdil však, že legislatíva je pomalá – napríklad Územný plán Brna je z roku 1994. Zmenu postupne prináša prítomnosť KAMu, ktorý sa od pôvodne poradnej funkcie mení na orgán územného plánovania. Významnou časťou náplne práce je príprava nového Územného plánu a tvorba vízie rozvoja mesta, čo sa ukázalo ako problematické, lebo došlo k zrážke vízie a politiky – problémom je napríklad, ako aj v Bratislave, zahusťovanie.

Napriek tomu je Brno pripravené začať s rozvojom a vízií sa nevzdáva, keďže, ako Michal Sedláček pripomenul, to, čo sa nám dnes zdá ako príjemné mesto, tak nemusí zostať navždy – treba neustále pracovať na rozvoji, keďže najmä mladí ľudia sa môžu rozhodovať, kam pôjdu žiť, napríklad do Prahy či Bratislavy.

Zľava Juraj Benetin, Matúš Vallo, Kristian Villadsen a Michal Sedláček

KAM pri svojom vzniku prešlo problémami, keď bolo obviňované, že ide o kanceláriu aktivistov, prípadne kanceláriu developerov. Určitú dobu trvalo, kým si vybudovala pozíciu rešpektovanej mestskej organizácie, k čomu pomohla najmä prítomnosť vlastného komunikačného odboru. Na otázku moderátora na primátora Bratislavy, či k takému niečomu príde aj u nás, Matúš Vallo potvrdil, že MIB má plniť aj takúto funkciu.

Záverom primátor Bratislavy pripomenul svoj záväzok urobiť z Bratislavy zodpovednejšie a príjemnejšie mesto, kde platia pravidlá a ktoré pôjde cestou zdravej mobility. Či to tak naozaj bude, sa uvidí v najbližších rokoch.

2. blok: Komunikáca a participácia: Ako nájsť zhodu o zmene?

V druhom bloku sa debata venuje hľadaniu balansu medzi jendotlivými prístupmi k rozvoju mesta a formovaniu kompromisu v mestskom priestore.

Ako speaker vystúpil Igor Marko, architekt a urbanista z lodnýnskej kancelárie Marko&Placemakers, svoju prax z Helsínk predstavili v násednej debate Dan Mollgren, ktorý vysvetlil prienik súkromných a verejných záujmov, kým Ondřej Boháč z IPRu odhalil proces vzniku pražského Manuálu tvorby verejných priestranstiev.

Igor Marko uviedol svoju prednášku s témou Participácia ako súčasť mesta postrehom, že v rámci svojej praxe sa stretol s tým, že každý particiáciu vníma inak a každý ju aj inak realizuje. Neexistuje univerzálna a komplexná odpoveď, preto ju možno nateraz zúžiť na spôsob zapájania ľudí do tvorby mesta.

Základom je však rovnováha prístupu top-down a bottom-up s pripustením možnosti dohody aj nedohody – aj to je forma výsledku, keďže ide o formu vytvárania zodpovedného vzťahu a porozumenia procesu tvorby mesta. Pri dobre prispôsobenom a nastavenom procese si ľudia vytvárajú akýsi dojem mentálneho vlastníctva nad výsledkom a inak teda k projektu pristupujú.

Ako to vyzerá v praxi, vysvetlil Igor Marko na vlastnej skúsenosti z projektu Northala Fields Park v Londýne, kde bol organizátorom rozsiahlej participácie, do ktorej bola zapojená široká miestna komunita. Po polických nezhodách došlo k rozhodnutiu o zmene architekta, na čo sa miestni, berúci už nadizajnovaný park za svoj, spojili v proteste za udržanie architekta. Northala Fields Park je dodnes živým miestom, pre Igora Marka sa stala táto realizácia transformačnou.

Princípom práce sa stala dobrá komunikácia a predovšetkým dobré počúvanie. Verejnosť musí mať pocit, že jej názory sú vypočuté, no zároveň mať dôveru v odbornosť architekta či urbanistu. V tvorbe Marko&Placemakers zároveň kladie dôraz na výskum územia cez príbehy užívateľov, aktivizáciu územia prostredníctvom (quick wins), vnímanie pocitov ľudí či edukovanie.

Dnes už vie Igor Marko povedať, čo patrí k participácii a čo nie. Určite nejde o nekonečný zoznam sľubov a žiadostí verejnosti – neuskutočnené sľuby vedú len k sklamaniu a špekulácii. Takisto nemožno hovoriť, že niekto je dobrý a niekto je zlý, nikto tak nemôže byť z diskusie vylúčený. Cieľom je skôr vysvetlenie konzekvencií rozhodnutí, nie vyčleňovanie niektorých názorov a presadzovanie tých najhlasnejších.

Takisto je potrebné poznať pravidlá a limity, čo je v priestore možné, a porozumieť celému procesu. Účastníci sú tak motivovaní k diskusii medzi sebou, porovnávaniu opačných názorov a hľadaniu prienikov.

Kľúčovou vecou je však uvedomiť si, že akékoľvek rozhodnutie nevychádza z dnešného verejného záujmu, ale budúceho. Tvorba mesta je dlhodobý proces a výsledky dnešných rozhodnutí sa prejavia až o niekoľko rokov, prípadne v živote ďalších generácií.

Zhrnutím, participácia je vynikajúci zdroj lokálnej verejnosti, nie je však náhradou odborného vstupu, nejde o nástroj odporu, nie je vhodná na všetko a musí priniesť uchopiteľné výsledky. Nemala by existovať len na to, aby bola. Dnešné slovenské „participácie“, kde samospráva diskutuje s anonymným davom, nefungujú. Funkčný je skôr transparentný, neanonymný a facilitovaný postup s jasne vymedzenou zodpovednosťou a vopred známym frameworkom.

Ak budú participácie dobre uchopené, prinášajú benefity pre verejnosť, miestnu správu aj súkromný sektor. Vo Veľkej Británii sa v čoraz väčšej miere do nej v kooperácii so samosprávou púšťajú súkromní investori, vedomí si výhody v podobe urýchlenia procesu a utlmenia odporu verejnosti, ktorá zas zámerom lepšie rozumie a má prístup k ich tvorbe.

Igor Marko

Po Igorovi Markovi predstavil architekt a mestský plánovač Dan Mollgren transformáciu štvrte Pasila v Helsinkách, ktorá tvorí akýsi  budúci „downtown“ fínskej metropoly. Ide o veľmi exponované územie, developované viacerými developermi, vrátane spoločnosti YIT, avšak s prítomnosťou miestnej aj národnej samosprávy.

Aj v tomto prípade sa ako kľúčová ukázala dôvera všetkých zapojených aktérov k tvorbe vízie a dobrému výsledku. Pasila je súčasť širšej prestavby Helsínk, ktoré sa taktiež usilujú o zahustenie mesta na mieste brownfieldov. Jadrom je autobusový a železničný terminál, ktorý neprináša len veľa potenciálnych zákazníkov, ale aj nároky na mestskú infraštruktúru a verejný priestor, nehovoriac o záujmoch verejného sektoru.

Helsinki spustili development masívnou participáciou, kde bolo potrebné definovať aktérov, nastaviť jasné pravidlá zapájania verejnosti, ale si aj jasne vymedziť záujmy či zodpovednosť – či už developera, ktorému išlo o naplnenie dlhodobej finančnej stratégie, mesta, ktoré chcelo vybudovať novú štvrť, či štátu, ktorý mal záujem o realizáciu nového dopravného uzla a zvýšenia si kreditu u verejnosti.

Na základe toho bolo možné jasne nastaviť kompetencie a záväzky a spustiť práce na vzniku štvrte. Vďaka úvodnej participácii bolo možné otvorene komunikovať spoluprácu mesta a súkromného investora, zrealizovať architektonickú súťaž so všeobecne rešpektovanými výsledkami. Celý proces spolu s vybudovaním prvej etapy – novej stanice – trval osem rokov, čo potvrdzuje už vyššie zmienenú poznámku, že zodpovedná tvorba mesta je dlhodobý proces.

Výsledkom je Pasila, fungujúca ako skutočne polyfunkčná mestská zóna, s bývaním, kanceláriami, obchodmi, dobrou dopravnou vybavenosťou, zeleňou aj verejnými priestranstvami.

Dan Mollgren

Do tretice predstavil Ondřej Boháč, riaditeľ IPRu, proces tvorby Manuálu tvorby verejných priestranstiev v Prahe. Išlo o jednu z prvých významných aktivít IPRu, ktorý vznikol premenou pôvodného Útvaru Hlavného architekta a musel v prvom období „bojovať“ s nezáujmom a nepochopením významu nového prístupu k rozvoju mesta.

IPR si však svoju pozíciu obhájil vďaka úplne otvorenej, interaktívnej a vizuálne veľmi príťažlivej komunikácii, ktorej súčasťou je napríklad existencia Centra architektúry a mestského plánovania CAMP. Dôležité však bolo obhájiť vízie aj pred skutočnými investormi, verejnými aj súkromnými. Živým príkladom je Manuál tvorby verejných priestranstiev.

Ten je prijatý už päť rokov a len minulý rok boli jeho závery prvýkrát implementované v rámci rozsiahlejšej realizácie. Vybudovanie tzv. Múzejnej oázy bolo sprevádzané masívnym odporom aj pražských mestských organizácii, no po dokončení a pozitívnom prijatí verejnosťou sa prístup zásadne zmenil, čo dokazuje, že je potrebná odvaha koncepcie aj skutočne zrealizovať.

Skúsenosti IPRu s participáciou sa stali predpokladom pre to, aby sa zapájanie verejnosti do procesov stalo štandardnou súčasťou plánovania a formovania dohody o rozvoji mesta či územia. Na druhej strane, aj tu sa ukazuje, že nie všetko sa dá participovať a vždy je potrebné vopred povedať, čo je očakávané. Aj tu platí, že radšej žiadna participácia ako zlá participácia. Nesprávnou motiváciou je riešenie v podobe „všetci majú byť spokojní“, lebo to sa aj tak nikdy nepodarí.

Ondřej Boháč

Diskusia bola uvedená otázkou, ako ľuďom vysvetliť, že nie všetky požiadavky budú splnené. Ondřej Boháč vyjadril jasný názor, že ide o zodpovednosť politika, no zároveň pripomenul, že lepšie je participovať to, čo je ľuďom blízke. Dan Mollgren potvrdil, že je nutné zamerať sa na edukáciu a kultivovanie diskusie, Igor Marko doplnil, že záleží aj od formy a metodiky komunikácie a vysvetľovania.

Tieto ľuďom blízke formy sa osvedčili aj IPRu, kde je paradoxne populárny CAMP ľuďom známejší ako samotný IPR. Igor Marko upozorňuje, že pri participácii je potrebné oddeľovať medzi komunikáciou a získaným feedbackom – čo nie je skutočná participácia – a reálnym procesom, na ktorom sa v moderovanej diskusii hovorí o vstupoch do územia.

Záverom sa debatujúci zhodli, že participácia aj tvorba mesta je proces neustálej debaty, hľadania kompromisov a konsenzu, avšak s nutnosťou určitej štruktúry a získania uchopiteľného výsledku.

Zľava Ondřej Boháč, Igor Marko, Dan Mollgren a moderátorka Vera Wisterová

3. blok: Je územný plán prežitok?

Tretí blok sa venuje aktuálne veľmi horúcej debate o územnom plánovaní a hľadaniu ideálnej formy rozvoja mesta.

S prednáškou vystúpil Jeroen Dirckx z urbanistickej kancelárie KCAP Architects and Planners, v následnej debate diskutovali Juraj Šujan z Magistrátu Hl. mesta SR Bratislavy, urbanista Peter Gero, Ondřej Boháč, Jeroen Dirckx a Michal Seldáček.

Úvodná prednáška patrila Jeroenovi Dirckxovi z kancelárie KCAP Architects and Planners, ktorá sa podieľa na viacerých veľkých urbanistických zadaniach v západnej Európe. Medzi najvýznamnejšie projekty patrí Hafen City v Hamburgu alebo Europaallee v Zürichu.

V úvode prednášky Jeroen Dirckx zhodnotil najväčšie výzvy, ktoré dnes stoja pred svetovými mestami, ku ktorým patrí masívna demografická zmena súvisiaca s rastom veľkých globálnych metropol a zápasom o talentovaných ľudí, klimatická kríza, vzťah k suburbanizácii, dostupnosť bývania v mestách aj rozvoj mestských komunít. V tomto kontexte sa plánovanie miest stáva mimoriadne náročnou úlohou a plánovači tak stoja pred obrovskými výzvami.

Vo viacerých západoeurópskych mestách možno nájsť príklady, ako možno pristupovať k transformáciám veľkých, komplexných území. Čo majú spoločné viaceré nové štvrte v Zürichu, Rotterdame alebo Hamburgu, je dôraz na vysokú hustotu zástavby, miešanie funkcií, vysokú kvalitu verejného priestoru a pešiu či cyklistickú dopravu spoločne s verejnou. Ukazuje sa, že tieto princípy sú základom úspechu nových štvrtí a musia byť dodržiavané.

Platí však, že plánovanie nových mestských celkov musí byť holistické a dlhodobé – od vízie po realizáciu prešlo nezriedka aj 20 rokov, treba byť tak pripravený na to, že nie je možné teraz nakresliť celú štvrť. Takisto je nutnosťou zapojiť do procesu všetky skupiny, vrátane súkromného sektoru, ktorý je zásadným partnerom pri plánovaní. Oslovená musí byť adekvátnym spôsobom verejnosť, čo sa v prípade Hafen City v Hamburgu podarilo zriadením veľkého moderného informačného centra, ktoré slúžilo nielen ako platforma pre prezentácie plánov, ale aj diskusie či plánovacie stretnutia.

Nad rámec zmienených opatrení sa ako zmysluplné ukázalo aj nastavenie prísnych, no flexibilných pravidiel, ktoré však boli založené na kvalite – pri ich dodržaní bolo možné hýbať s projektom viacmenej voľne. V prípade projektu z Rotterdamu sa to prejavilo napríklad v nutnosti vloženia parkovania pod zem, aby sa uvoľnili vonkajšie priestory pre chodcov, výmenou za budovanie do neobmedzenej výšky. Dobre nastavené pravidlá sa ukázali ako dlhodobo platné a prežili aj zmenu podmienok po hospodárskej kríze.

Ako posledný príklad Jeroen Dirckx ukázal, že niekedy je základom úspechu developmentu vloženie určitej hodnoty do územia, ktorá zvýši jeho atraktivitu – v prípade novej štvrte v meste Frederica v Dánsku sa to podarilo vybudovaním nového kanálu, na ktorý sa viažu verejné priestory.

Ako Jeroen Dirckx zhrnul, pri plánovaní územia si treba vytvoriť dlhodobú víziu, ciele a ambície, model práce a procesu, nastaviť určité pravidlá, ale aj umožniť voľnosť, testovať vízie, zamerať sa na kvalitu a byť schopný adapatácie. Tieto princípy umožňujú pripraviť dobrú a udržateľnú štvrť, ako sa to už roky darí kancelárii KCAP.

Jeroen Dircx

Na prednášku nadviazala diskusia v širokom zložení domácich aj zahraničných expertov. Ako priznal Juraj Benetin, má ambivalenciu v tom, či je možné Územný plán brať ako „písmo sväté“ alebo len nejaký voľný regulatív. Peter Gero položartovne odpovedal, že jeho predstava dobrého mesta bola takmer vždy v nesúlade s územným plánom, čo však bližšie vysvetlil – základom je totiž najprv vytvoriť určitú obsahovú víziu, na ktorú až potom plán nadviaže. Zároveň upozornil, že Územný plán nie je len vecou architektov, ale multidisciplinárnym dielom, čo sa zatiaľ v Bratislave nedarí dosiahnuť.

Peter Gero v minulosti pôsobil ako Hlavný architekt Hamburgu a bol tak zodpovedný aj za návrh Hafen City. Ten je práve príkladom toho, že z pôvodného plánu sa zachovali princípy, ale nie úplne konkrétne riešenia. Rozvoj je však stále dozorovaný kanceláriou KCAP, ktorá v minulosti zvíťazila v súťaži na urbanistický koncept Hafen City.

Pri pohľade do Bratislavy, je viac než zrejmé, že nový Územný plán ešte nejakú dobu realitou nebude. Dobrou správou je, že vedenie mesta ráta s ústupom od funkčne-priestorového plánovania a s príklonom k obsahovému a flexibilnému plánovaniu po vzore pražského Metropolitného plánu. Keďže však nový bratislavský dokument bude platný v horizonte desiatich rokov, bude nutné zlepšovať ten existujúci.

Metropolitný plán slúži Bratislave ako inšpiráciou v mnohom, vrátane prístupu a uvažovania o hodnotách mesta. Jeho myšlienky postupne prenikajú aj do myslenia verejnosti, hoci Prahe pomáha možnosť tvoriť si vlastné stavebné predpisy (čo zatiaľ v Bratislave neplatí). Problémom sú dlhé lehoty pri prejednávaní, čo sa ukazuje aj v Brne, ktoré sa navyše potýka s nedostatkom ľudí, ktorí by na pláne – resp. dopracovaní plánu – pracovali.

Zľava Juraj Benetin, Juraj Šujan, Peter Gero, Ondřej Boháč, Jeroen Dirckx a Michal Sedláček

Viacerí účastníci sa zhodli, že dnešný model územného plánovania bráni veľkým mestám rýchlo a efektívne prijímať nové plány. Dovtedy Bratislava ostáva plán z roku 2007. Jednou z jeho vlastností je fakt, že sa hľadá riešenie, ktoré prejde, nie riešenie, ktoré by bolo dobré, parafrázujúc Juraja Benetina aj Juraja Šujana. Problém tohto pohľadu je však zároveň to, že neprispieva ku vzniku akejsi spoločenskej dohody o využití územia, ale k hľadaniu kľučiek v legislatíve.

Preto Hlavné mesto vyžaduje prísne rešpektovanie pravidiel – teda Územného plánu – vrátane nariadení, ktoré sa v súčasnej situácii ukazujú ako nie celkom dobré. Ako reakciu na nedostatky chce mesto rozhýbať proces zmien Územného plánu výmenou za protihodnotu pre mesto. Nové zmeny a doplnky ÚP by mali byť menšie, rýchlejšie, odkomunikované a tematicky prepojené.

Bratislava tak bude prísnejšie vyžadovať dodržiavanie Územného plánu, čo má zvýšiť jeho transparentnosť a dôveru verejnosti voči developmentu. Priestor pre debatu o kvalite podľa J. Šujana existuje aj naďalej. V reakcii Michal Sedláček upozornil na potrebu chápania budúceho stavu, nielen vyhovenia súčasným obyvateľom, čo bude podľa J. Šujana čiastočne riešené novým Stavebným zákonom, kedy sa bude môcť vyjadriť verejnosť len v jednom stupni konania, a presunom diskusie do úvodnej fázy prípravy zámerov.

Limity účasti verejnosti však ukazuje pražský Metropolitný plán, kde je rozumná participácia širokej verejnosti na tvorbe koncepcie či zadania tak zložitého dokumentu nereálna, navyše sťažená vstupmi súdov do procesu. Nutné je tak celkové prenastavenie legislatívy, ktoré by tieto veci brali do úvahy, hoci oproti Česku je v tomto stav na Slovensku lepší.

Diskusiu uzavreli Peter Gero a Jeroen Dirckx zhodou, že za súčasný stav rozvoja mesta a územného plánovania nemožno obviniť developerov, keďže táto téma je úplne previazaná s legislatívou a nastavením verejného sektoru. Juraj Benetin zhrnul blok konštatovaním, že sa treba viac venovať kvalite a tým, čo od mesta skutočne chceme.

4. blok: Ako zmysluplne zaplniť verejný priestor v mestách?

Posledný blok konferencie sa venoval veľmi aktuálnej problematike mestských verejných priestranstiev, ktoré zažívajú v dôsledu zmien životného štýlu a postupujúcej privatizácie miest krízu. To pripomenul vo svojej prednáške aj hlavný speaker, architekt Vasa Perović.

V paneli následne vystúpili Tomáš Augustín z YIT Slovakia, Gábor Bindics z Metropolitného inšitútu Bratislavy, Ľuboš Kaštan z JTRE, Tomáš Labanc z Lucronu, Michal Šourek z MS Architekti a Martin Šramko z Immocap Group. Panel moderovala Vera Wisterová.

Predášku viedol jeden z najúspešnejších slovinských architektov, Vasa Perović z kancelárie Bevk Perović Arhitekti. Tá má za sebou veľké množstvo realizácií, vrátane verejného priestoru. Ako V. Perović upozornil, mesto aj verejný priestor vníma najmä ako ľudí, ktorí ho obývajú a nie ako fyzické priestory.

Úvodom architekt predstavil sériu urbanistických schém naprieč historickými obdobiami, z ktorých je zrejmé, ako sa vyvíjala idea verejného priestoru – od zvyškových po reprezentatívne priestranstvá, ktoré dnes zápasia s úpadkom aktivity, keďže model mestského života – a hlavne objem prostriedkov, s ktorým narábajú – sa zmenil. Preto sa mestá zahusťujú a aj verejné priestranstvá prispôsobujú týmto novým výzvam.

Dnešná situácia je taká, že mestá sú chudobnejšie a väčšina kapitálu je v rukách privátnych investorov. Existujúce mestské projekty sa musia vysporiadať s nízkymi rozpočtami ale aj mimoriadnymi reguláciami. Dobre sa to ukázalo pri projektoch sociálneho bývania, kde budúci rezidenti nemajú na veľké obývačky, čo architekti riešili vytvorením exteriérovej obývačky – kvalitného verejného priestoru. Tento prístup sa netýka len chudobnejších postsocialistických miest, ale aj západnej Európy, kde sa zas ponúka možnosť otvorenia vnútroblokov a ich pretvorenie na skutočný verejný a nie poloprivátny priestor.

Bevk Perović pripravujú veľký projekt aj v Bratislave – jeden zo sektorov Južného mesta (Slnečníc). Aj tu je dôraz presunutý z architektúry jednotlivých domov najmä na vonkajšie priestory – verejné priestranstvá, ktoré budú celý development preväzovať naprieč celým územím.

Pri navrhovaní verejných priestorov v Bevk Perović intenzívne uvažujú o existujúcich prvkoch v území, jeho kultúrnom a historickom význame, terénnych podmienkach a spôsobe začlenenia do mesta tak, aby maximalizovali využiteľnosť priestoru. V mnohých prípadoch ich návrhy idú proti zadaniam architektonických súťaží, napriek tomu sa im darí v nich víťaziť vďaka veľmi presvedčivým konceptom.

Mnohé idey majú dnes problematické podmienky, keďže vplyv štátu, mesta a malého investora na rozvoj sídiel sa dnes zmenšil. Napriek tomu treba hľadať spôsoby, ako posilniť vplyv najmä mest na svoj rozvoj. Ak vplyv dobre mysliacich, no slabých samospráv postupne updane, výsledkom môže byť úpadok miest ako takých, rozvoj predmestí a zhoršenie kvality života.

Vasa Perović

Po prednáške prebehol panel aktérov v developmente, ale aj mestskom plánovaní, zaoberajúcich sa oživovaním verejných priestranstiev, spojený s prezentáciami konkrétnych projektov.

Ako prvý predstavil Tomáš Augustín z YIT Slovakia iniciatívu aktivizácie mestských dvorov. Cieľom iniciatívy je najmä zlepšenie komunitných vzťahov a prístupu obyvateľov k okoliu, čo sa prakticky testuje v jednotlivých developmentoch spoločnosti – napríklad v Nuppu – ale niektoré princípy, najmä v prepájaní susedov a odbornej pomoci, sa využívajú aj v rámci staršej zástavby. Ukazuje sa, že záujem o revitalizáciu dvorov je v Bratislave veľký a tieto ponúkajú možnosť rozvoja spolupráce medzi obyvateľmi, developermi a mestom.

Po tejto prezentácii vystúpil Gábor Bindics z Metropolitného inštitútu Bratislavy. Ten pripomenul, že verejné priestranstvá nie sú len o vybudovaní, ale aj o ich následnej správe. Tieto tak musia byť dobre nastavené s prihliadnutím na budúcu prevádzku. Príkladom nového prístupu je vízia Živé námestie, teda rekonštrukcia Námestia SNP, založená na rýchlych vstupoch, ktoré zlepšia jeho funkčnosť, ale aj vytvoria podmienky pre jeho komplexnú transformáciu po architektonickej súťaže.

Tretím speakrom bol Ľuboš Kaštan z JTRE, ktorý priblížil verejné priestranstvá v zóne Eurovea City. Cieľom developera je nadviazať na úspech priestranstiev vybudvaných v prvej fáze a ďalej ich vylepšiť. Vedomí si problémov v území, najmä tlaku parkovania, angažovali španieslsku architektku Beth Galí z kancelárie BB+GG. Tá vytvorila novú víziu verejných priestranstiev v zóne, rátajúcu so vznikom bulváru z Pribinovej, vznikom série nových námestí a predĺžením nábrežnej promenády. Pod Mostom Apollo by mala vzniknúť športová zóna. Nábrežie by mohlo byť prístupné priamo z mosta.

Ďalším vystupujúcim bol Tomáš Labanc z Lucronu, pripravujúceho masívny development Nesto (dnes známy ako Kopčianska – Juh). Ten vysvetlil, že už dobrý územný plán dokáže vytvoriť podmienky pre rozvoj kvality v území, čo demonštroval na svojich skúsenostiach z Amstettenu či Brna alebo príklade z Barcelony. V prípade Nesta vzniká stratégia verejných priestranstiev, schopná adaptácie na postupný rast štvrte, ale aj koncept nultej fázy aktivácie územia. Lucron tak chce už teraz zmeniť vnímanie štvrte, ktorá má do budúcna veľký potenciál, a vytvoriť základy „genia loci“.

Predposledná prezentácia patrila Michalovi Šourkovi z MS Architekti, pracujúcemu na koncepcii verejných priestranstiev v novej pražskej štvrti Smíchov City. Tá vzniká na mieste železničného brownfieldu, ktorý nahradí mestskou štruktúrou. Navrhnutý je veľký mestský bulvár a dva parky, celý development je konzultovaný s verejnosťou. Výsledkom je na pražské pomery nebývalo hladká projektová príprava celého developmentu.

Ako posledný vystúpil Martin Šramko z Immocap Group, ktorý odprezentoval rekonštrukciu podchodu na Trnavskom mýte. Tá je podľa developera unikátnym príkladom spolupráce mesta a súkromnej spoločnosti a priniesla radikálne zvýšenie úrovne, bezpečnosti a komfortu tohto priestoru. Počet chodcov sa údajne zvýšil až o 20%. Z výsledku podľa Immocapu profituje nielen investor, ale aj mesto samotné.

Podujatie sa ukončilo sériou trojice workshopov, zameraných na rozličné urbanistické témy.

Zľava Tomáš Augustín, Gábor Bindics, Ľuboš Kaštan, Tomáš Labanc, Michal Šourek, Michal Šramko, Vera Wisterová

Záver

Konferencia City Fórum 2019 priniesla mimoriadne zaujímavé témy spolu s dobrým výberom speakrov z domáceho aj zahraničného prostredia. Pre organizátora snáď išlo o úspech a podobné podujatie prebehne aj na budúci rok.

Čo je pozitívne, je účasť viacerých zástupcov samosprávy nielen v hľadisku, ale aj na pódiu, pričom paradoxom je, že ešte donedávna išlo o pravidelných účastníkov podobných akcií. Kým vtedy mohli len vnímať rozličné inšpirácie z iných miest, dnes sa otvárajú širšie možnosti implementácie myšlienok, ktoré na dnešnom podujatí odzneli.

Zmysel takýchto akcií však spočíva aj v prepájaní aktérov v problematike – v mnohých prípadoch ide dokonca o ešte dôležitejší zmysel konferencií. Dnešné podujatie snáď prispeje k nadviazaniu spoupráce na projektoch a víziách, ktoré zlepšia budúcu Bratislavu.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.