Adrian Gubčo 10.10.2018 15:00

O čom sa debatovalo na Urban Summite?

Pred niekoľkými dňami prebehlo podujatie Urban Summit 2018, ktorého súčasťou bola konferencia a diskusie na rozličné mestské témy, medzi nimi aj dve debaty venujúce sa rozvoju mesta a dve debaty o mobilite. Ako partner podujatia som sa za blog Bratislava YIMBY zúčastnil oboch diskusií o rozvoji mesta a jednej o mobilite.

V prvom urbanistickom paneli sa debatovalo o aktuálnych problémoch mesta a o možnostiach ich riešení. Diskutujúcimi boli Erika Horanská z Ministerstva dopravy a výstavby SR, Eva Kráľová, odborníčka na pamiatky a dejiny architektúry zo Slovenskej technickej univerzity a Branislav Kaliský, architekt a poslanec Mestského zastupiteľstva. Diskutujúci prebrali širokú škálu problémov, týkajúcich sa predovšetkým postavenia Bratislavy, stratégie jej rozvoja a výkonu verejne správy, ktorá má rozvoj koordinovať. Nastala zhoda, že Bratislave chýba jasná vízia, kam chce smerovať, čo sa odráža v zlom rozhodovaní, kedy sa nedodržiavajú ani schválené dokumenty. Zdá sa, že Magistrát nemá ani schopnosti veci posudzovať, nový Územný plán Hlavného mesta je v nedohľadne a takisto nemá kto vymáhať pravidlá. Jediným elementom, ktorý pomáha udržovať situáciu ako-tak akceptovateľnou, je európska legislatíva. Potrebné tak zrejme bude vybudovať nový odborný aparát, pričom z diskusie zaznel názor, že by mal byť prebratý príklad z Prahy v podobe podobného inštitútu, ako je Institut plánování a rozvoje Prahy - IPR. Ten následne bude pracovať na nastavení pravidiel a ich vymáhaní, ako aj motivovať k lepším výsledkom – čo sa prejaví nielen v lepšie nastavenom rozvoji, ale napríklad aj v lepšej ochrane a obnove pamiatok.

Druhý urbanistický panel mal mierne provokatívny názov „Bude Bratislava druhý Dubaj?“ O tejto téme debatovali Juraj Suchánek z Inštitútu urbánneho rozvoja  (IUR), Jakub Gossányi z HB Reavis, Pavel Pelikán z JTRE a Vladimír Ondrejička z STU. Diskutujúci do istej miery nadviazali na predchádzajúci panel, zhodli sa predovšetkým na veľmi zle fungujúcom Územnom pláne, pričom k jeho najväčším chybám patrí prílišná podrobnosť v oblasti funkčného zónovania, veľká zložitosť, ale aj nejednoznačný výklad. Vladimír Ondrejička podotkol, že sú potrebné veľmi jasné mantinely, to aktuálne chýba. Veľkým problémom je aj siahodlhý proces zmien ÚP. Juraj Suchánek pripomenul, že ÚP musí žiť s mestom. Pri formovaní odporúčaní do budúcnosti najviac zaznelo, že mesto musí posilniť svoje odborné kapacity, musí si určiť stratégiu rozvoja a musí pracovať s kvalitnými dátami.

V rámci debaty sa moderátor pýtal aj na viaceré konkrétne otázky rozvoja mesta. Hovorilo sa predovšetkým o brownfieldoch a možnostiach ich oživenia. Podľa skúseností je problémom pri obnove industriálnych pamiatok prísnosť noriem a legislatívy v danej oblasti, čo platí aj pri zmenách konkrétnych lokalít. Juraj Suchánek upozornil, že do problematiky zasahuje aj otázka environmentálnych záťaží a riešenia dopravy, na čo Jakub Gossányi priznal, že riešenie dopravy je veľmi komplikované. Čo sa týka konkrétnych rozvojových lokalít, objavila sa otázka premeny Zimného prístavu, na čo Pavel Pelikán upozornil, že je to dôležitý a aktívny prístav, bez náhrady sa tu teda nedá developovať. Prítomní developeri sa v rámci panelu zhodli na tom, že ich cieľom je každopádne kvalita, keďže aj oni tu žijú a chcú žiť.

Posledný panel, na ktorom som bol prítomný, sa venoval mobilite, podtitul panelu bol „Metro v Bratislave?“ O téme sa rozprávali Katarína Augustinič, poslankyňa Mestského zastupiteľstva, Igor Dula zo Slovenskej parkovacej asociácie, dopravný analytik Jozef Drahovský a Vladimír Tóth z Ministerstva dopravy a výstavby SR. Panel mal opäť mierne provokatívny názov, debatujúci však samozrejme metro odmietli. Lepšia doprava sa dá podľa Igora Dulu dosiahnuť predovšetkým zlepšením plánovania, pre ktoré je potrebné schopné vedenie a dostatok prostriedkov, Katarína Augustinič zdôraznila potrebu vyplnenia pozície Hlavného dopravného inžiniera. Okrem toho je potrebné uviesť do praxe parkovaciu politiku a budovať záchytné parkoviská. Vladimír Tóth upozornil, že si treba jednoznačne vybrať, či uprednostňovať IAD alebo verejnú dopravu, oboje naraz nejde. Jozef Drahovský vidí ideál v budovaní mesta peších vzdialeností, kvôli čomu je treba vychovávať zastupiteľov. V tomto sa zhodol aj Igor Dula, ktorý vyslovil názor, že o dopravnej politike rozhodujú diletanti. Príkladom toho sú rozhodnutia k parkovacej politike – za parkovanie je nutné platiť, hoci už teraz za to niekto platí – užívatelia verejných priestranstiev namiesto parkujúcich.

V rámci celého podujatia prebehlo ešte viac debát. Organizátori zo spoločností Techsummit events a Future Proof pripravili komplexné podujatie a mestský festival, ktorý mal nielen odbornú, ale aj komunitnú rovinu. V rámci akcie sa zrevitalizoval priestor pri hoteli Crowne Plaza, prebehli stretnutia s kandidátmi na politické funkcie a hľadali sa aj konkrétne zlepšenia pre prácu úradov. „Po základnom vyhodnotení našej konferencie môžeme skonštatovať, že diskusie a názory boli veľmi plodné a aj z toho dôvodu tvoríme sprievodcu „Riešenia pre Bratislavu“, kde budú poznatky naše, diskutujúcich a návštevníkov prehľadne zmapované. Publikáciu ako verejný dokument plánujeme vydať koncom októbra 2018" povedal Davy Čajko, CEO organizujúcej spoločnosti Future Proof.

Ako vidno aj z podobných podujatí, zvyšuje sa dopyt verejnosti po kvalitných riešeniach, ktoré sú typické pre vyspelé mestá, v Bratislave sa však stále o nich viac hovorí, ako sa aj naozaj realizujú. Faktom však je, že dôsledkom neriešenia problémov sa Bratislava blíži k dosiahnutiu kritickej hranice, kedy hrozí kolaps dopravy, kríza dostupnosti bývania a zníženie atraktivity z hľadiska kvality života. A to aj napriek tomu, že mesto sa ekonomicky rozvíja a má všetky šance pre zmenu k lepšiemu. Ak by táto kríza nastala, bude to tragickým prejavom neschopnosti mesto spravovať a absencie odvahy k riešeniam, po ktorých odborná verejnosť volá už celé roky.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.