Kým v niektorých častiach Európy aj Severnej Ameriky sa hovorí o konci éry tradičných nákupných centier, Slovensko je od tohto trendu ešte ďaleko. Tu prebieha opačný proces – návštevnosť aj obraty centier rastú, čo dovoľuje ich vlastníkom zvyšovať nájomné. Dôsledkom toho je očakávaný prírastok ďalších plôch, a to aj v presýtenej Bratislave.
Ako ohlásila globálna realitno-poradenská spoločnosť CBRE, na Slovensku je v súčasnosti viac ako 2,36 miliónov metrov štvorcových moderných maloobchodných prevádzok v nákupných a retailových centrách. Z tohto objemu pripadá 1,65 milióna metrov štvorcových na nákupné centrá a 711-tisíc na retailové parky. V metropole sa sústredia predovšetkým tie prvé. V meste je 568-tisíc metrov štvorcových plôch nákupných centier a 74-tisíc retailových parkov.
Prílev nových priestorov je v poslednom období kontinuálny. „Od roku 2019 každoročne na náš trh pribudne nové nákupné centrum s výmerou presahujúcou 20.000 m2,“ hovorí Tomáš Lörincz, riaditeľ prenájmov obchodných priestorov, CBRE Slovensko. „Inak to nebolo ani tento rok. Po dvoch rokoch bol totiž v Bratislave dokončený ďalší veľký projekt, konkrétne rozšírenie nákupného centra Eurovea s celkovou prenajímateľnou plochou o rozlohe 25.000 m2.“
Extenzia Eurovey od developera J&T Real Estate priniesla otvorenie viacerých nových konceptov a značiek, ktoré sa ešte na slovenskom trhu nenachádzajú. Kamenné prevádzky otvorili aj internetoví predajcovia. „Potrebu otvárania kamenných prevádzok potvrdzujú aj najnovšie výsledky z európskej správy CBRE, ktorá uvádza, že až 60% spotrebiteľov v rámci Európy uprednostňuje nákup v kamenných prevádzkach,“ tvrdí Lörincz. „Budúcnosť maloobchodu tak definuje tzv. omnichannel stratégia, ktorá ponúka bezproblémový nákup na internete aj v kamennej prevádzke.“
CBRE pripomína, že nákupné centrá rastú nielen plošne, ale aj obratmi. Maloobchodné priestory mali v prvom polroku 2023 vyššie obraty ako v rovnakom období minulého roka. Podľa odborníkov bol pritom nárast najviac citeľný práve v prvých mesiacoch roka. V januári narástli o 23% a vo februári o 16% v porovnaní s rovnakými mesiacmi v roku 2022. „Suma sumárum, za prvý polrok sa medziročný nárast obratov maloobchodných prevádzok v nákupných centrách vyšplhal na úroveň 11% oproti predchádzajúcemu roku,“ konštatuje T. Lörincz.
Centrá sa môžu spoľahnúť na rastúcu návštevnosť. Tá narástla najmä v úvode roka, teda v zimných mesiacoch. Podľa aktuálnych meraní spoločnosti CBRE sa celková návštevnosť zvýšila o 8%. S návštevnosťou však rástla aj výška nájmov v nákupných centrách. Tá sa medziročne zvýšila vo všetkých kategóriách o 7%.
Investori sú tak motivovaní rozširovať nákupné kapacity. Týka sa to aj Bratislavy, kde sa aktuálne realizuje najmä extenzia Auparku. Po dokončení prebiehajúceho projektu na konci budúceho roka získa nových 10-tisíc metrov štvorcových, kde vznikne trojica rozsiahlych obchodných formátov od siete Inditex, ale aj niekoľko ďalších prevádzok. Pre Aupark ide o strategické rozhodnutie v súvislosti so zostrujúcou sa konkurenciou zo strany Eurovey – hoci to sám odmieta.
V rámci metropoly je známych niekoľko ďalších zámerov. Menšie rozšírenie sa má zrealizovať v rámci Bory Mall od Penta Real Estate, kde sa pripravuje výstavba parkovacieho domu, v ktorého parteri budú obchodné prevádzky. V Boroch budú umiestnené aj nové retailové komplexy, rovnako ako v Ružinove na Prievozskej a v Novom Meste pri Vajnorskej. V najbližších rokoch tak pribudnú tisíce metrov štvorcových nových nákupných plôch – hoci úplne nové nákupné centrum aktuálne v pláne nie je.
Daná forma maloobchodných priestorov bude v Bratislave aj naďalej absolútne dominovať. Deje sa to napriek tomu, že v najvyspelejších európskych spoločnostiach sa už postupne upúšťa od obrovských nákupných komplexov, zvlášť v centrách miest, a uprednostňuje sa podpora pouličného retailu.
Hlavné mesto môže zmeniť podmienky pre rozvoj území tak, aby už nebolo výhodné a v podstate ani možné umiestňovať v rozvojových lokalitách nákupné centrá. Slúžiť k tomu má územné plánovanie, kde sa dá reguláciou nastaviť zvýšenie objemu bývania na úkor občianskej vybavenosti. Existencia veľkých celistvých zón občianskej vybavenosti v Územnom pláne je čiastočne zodpovedná za to, že boli developeri motivovaní rozvíjať veľké nákupné monofunkčné komplexy.
Našťastie sa ale zdá, že vrchol bol dosiahnutý, resp. sa dosiahne v najbližšom období. Veľké developmenty, rátajúce so vznikom nových štvrtí, obsahujú retail takmer výlučne na prízemí jednotlivých domov. Nákupné centrum by nemalo byť ani v projektoch ako Nové Lido, Slnečnice, Nesto a ďalších, kde sa predpokladá vznik bytov pre päťciferný počet obyvateľov.
Bratislava tak ostane dlho mestom s obrovským rozsahom plôch v nákupných centrách. Nemožno ale vylúčiť, že najlepšie časy – minimálne čo sa týka ich rastu – už majú za sebou. Pre vitalitu mestského života by to bola dobrá správa a zdroj optimizmu. Napokon, živé, aktívne a vizuálne bohaté ulice na úrovni prvého nadzemného podlažia sa na zážitku z mesta podieľajú mimoriadne významným spôsobom.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre