Adrian Gubčo 26.05.2023 15:03

Slováci milujú nákupné centrá. Rastie ich výkonnosť aj návštevnosť

Napriek náročnej ekonomickej aj spoločenskej situácii sa malooobchodnému segmentu na Slovensku darí. Odráža sa to na raste výkonnosti aj návštevnosti nákupných centier, pričom táto tendencia je zreteľná už dlhšie. Napriek všetkému je tak naďalej výhodné rozvíjať nové projekty, ktoré prinesú rozvoj nákupných plôch. Vyplýva to zo zistení poradenskej spoločnosti CBRE.

Ilustračná vizualizácia. Zdroj: HB Reavis

Bratislava v priebehu včerajška získala ďalších 25-tisíc metrov štvorcových retailových priestorov. Otvorenie extenzie nákupného centra v druhej etape komplexu Eurovea nastalo aj napriek konštatovaniu, že bratislavský retailový trh je už presýtený. To však nebráni tomu, aby investori nerozvíjali nové koncepty. Napokon, návštevnosť aj výkonnosť centier rastie, čo potvrdzujú oficiálne dáta.

Priniesla ich realitno-poradenská spoločnosť CBRE, ktorá analyzovala slovenský maloobchodný trh. „Rovnako ako iné segmenty podnikania, aj maloobchodný sektor si prešiel ťažkým obdobím, ktoré podčiarkovala nielen pandémia koronavírusu, ale aj energetická kríza či geopolitická situácia,“ píše CBRE. „Jeho výkonnosť však rástla už v závere roku 2022 a rovnako tomu bolo aj v prvom štvrťroku 2023.“

Výsledkom je medziročný nárast tržieb o 17% oproti začiatku roka 2022. V tom čase ešte bolo cítiť doznievanie pandémie. Počet návštevníkov medziročne vzrástol až o 19%. Pokles nastal vo februári pri obrate, podľa Štatistického úradu SR o 2,5%. „Dôvodom tohto poklesu bol nižší obrat veľkých hypermarketov a supermarketov, ale aj špecializovaných obchodov s potrebami pre domácnosť a nábytkom,“ približuje CBRE. Na druhej strane, darilo sa čerpacím staniciam a predajniam s výpočtovou a komunikačnou technikou.

Na tento rok je podľa Oxford Economics predpokladaný medziročný nárast o 0,1%. Viac by to malo byť až v roku 2024, kedy by mal nárast dosiahnuť 4,5%. Odborníci na druhej strane očakávajú pokles inflácie, ktorá by sa mala počas tohto roka postupne znižovať.

Na pretrvávajúcu atraktivitu nakupovania v nákupných centrách reagujú investori, ktorí dokončujú alebo rozbiehajú nové schémy. „V prvom kvartáli tohto roku sa v slovenských regiónoch ukončila dostavba viacerých menších retail parkov. Najočakávanejším projektom je však tento rok jednoznačne bratislavská Eurovea II, ktorá zákazníkom prináša až 25.000 m² novej maloobchodnej plochy,“ hodnotí Tomáš Lörincz, riaditeľ oddelenia prenájmu obchodných priestorov v CBRE Slovensko.

Dodáva tiež, že svoje priestory rozširuje aj ďalšie bratislavské obchodné centrum. Aupark v Petržalke získa 10-tisíc metrov štvorcových nových plôch. V rámci regiónov Slovenska zase podľa neho dominuje výstavba retailových parkov. „Tie prinášajú známe značky bližšie k spotrebiteľovi a sú u zákazníkov stále obľúbené z dôvodu praktickosti nakupovania či veľkého množstva voľných parkovacích miest,“ dodáva Lörincz.  

Mierny rast zaznamenala výška nájomného, a to o 5%. Týkalo sa to nákupných centier aj retail parkov. CBRE však uzatvára, že najväčší vplyv na tento rast mala indexácia, vyplývajúca z nájomných zmlúv.

Ilustračná vizualizácia. Zdroj: JTRE

Slovensko dokazuje, že napriek všetkým otrasom je pevne spojené s konceptom nákupných centier. Kým v západnej Európe sa podľa magazínu Across retailové priestory v nákupných centrách podieľajú na tržbách v maloobchode možno pätinou, v strednej a východnej Európe je to vyše polovica – a nezdá sa, že by sa malo toto číslo v dohľadnej dobe zmeniť. Práve naopak, koncentrované nákupné priestory sa budú pravdepodobne ešte posilňovať, k čomu napomáha aj rozširujúca sa automobilizácia.

V Bratislave je situácia špecifická, keďže nasýtenosť nákupnými centrami je vysoká aj na európske pomery. Investori rozvíjajú nové koncepty, tvrdiac, že konkurenciu treba prekonať diverzifikovanou ponukou či rekreačnými a pobytovými možnosťami. Zaniknúť sa „nepodarilo“ zatiaľ žiadnemu veľkému ponovembrovému nákupnému centru. Celková metráž tak naďalej pribúda.

Mnohí ľudia na takýchto centrách oceňujú pohodlie, možnosť jednoducho zaparkovať a vybaviť všetko na jednom mieste. Tradičný pouličný retail dokáže takému niečomu len sotva konkurovať, zvlášť bez pomoci verejného sektoru. Tá môže mať všestrannú podobu, od rozvíjania verejného priestoru či utlmovania automobilovej dopravy cez poradenstvo až po zníženie nájomného pri mestských budovách. Bratislava zatiaľ koncepčne k tejto téme nepristúpila.

Výraznejšie nezačala konať ani v prípade nákupných centier a potenciálnej efektivizácie využitia územia, kde sa nachádzajú. Samotné obchody nemusia byť problém – práve naopak – ich zasadenie do mestského prostredia však komplikáciou je. To isté platí o nedostatočnom využití plôch, kde sa nachádzajú. Súčasťou mnohých komplexov by mohli byť aj byty či kancelárie, vďaka čomu by nákupné zóny pôsobili ako mestotvorné prvky.

To však nateraz očividne nie je témou. Slovensko pokračuje v rozvoji nákupných centier či retailových parkov. Koniec-koncov, dopyt po nich naďalej rastie a nezdá sa, že by sa na tom malo v dohľadnej dobe čokoľvek zmeniť.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.