Martina Gregová 27.02.2023 19:20

Oslavované múzeum dostalo nový dych: Ako rozšíriť budovu bez toho, aby sa napohľad akokoľvek zmenila

Múzeu predkolumbovského umenia v Santiagu pribudlo až 1.300 metrov štvorcových podlažnej plochy. Autori renovácie to dosiahli bez toho, aby výrazným spôsobom ovplyvnili architektonický výraz historickej budovy, v ktorej inštitúcia sídli. Zároveň nemuseli budovu rozširovať do priestoru, ktorého nie je v okolí nazvyš.

Autor: Nico Saieh

Čilské múzeum predkolumbovského umenia (Museo Chileno de Arte Precolombino) sa nachádza v centre Santiaga - hlavného mesta Čile. Táto dôležitá kultúrna inštitúcia sídli v jednej z najvýznamnejších budov z koloniálnej éry, ktorá bola postavená už v roku 1805 v neoklasicistickom štýle. V minulosti slúžila ako Kráľovská colnica, rezidencia prvého starostu či Národná knižnica.   

Začiatkom 80. rokov 20. storočia bol celý objekt zrekonštruovaný a stal sa sídlom múzea, ktoré bolo následne otvorené koncom roka 1981. V rozmedzí rokov 2011-2013 však bola budova opäť zatvorená z dôvodu ďalšej, oveľa rozsiahlejšej rekonštrukcie. Za jej návrhom stojí medzinárodne uznávaný čilský architekt Smiljan Radic.

Výška investície na tento projekt sa vyšplhala na sumu takmer 16.000.000 eur. Na jeho financovaní sa podieľala čilská vláda, Národná rada pre kultúru a umenie, magistrát mesta Santiago, a tiež aj súkromná nadácia Larraín Echenique. 

Hlavným zámerom spomínanej renovácie bolo najmä rozšírenie podlažnej plochy múzea s cieľom poskytnúť inštitúcii viac miesta pre nové expozície. To sa podarilo naplniť vďaka vybudovaniu dvoch úplne nových podzemných podlaží. Plocha múzea sa tak rozšírila o vyše 1.300 metrov štvorcových, čo v prepočte znamená viac ako 70-percentné rozšírenie. Čilské múzeum tak získalo dostatok priestoru nielen pre novú výstavnú sálu, ale aj pre sklady, laboratóriá či oddychové priestory pre návštevníkov.

Pri rekonštrukcii starších objektov, ktoré však majú svoj charakteristický architektonický výraz, architekti radi využívajú princíp, pri ktorom jasne odlišujú pôvodné konštrukcie od nových. Rovnako tomu bolo aj v tomto prípade. Najvýraznejším prvkom sa po novom stalo na čierno natretené betónové schodisko, ktoré nahradilo pôvodné drevené schody. Ako tvrdil architekt: „Výrazné schody dodávajú symetrickému charakteru budovy zaujímavú geometriu.” 

Návštevníci sa po tmavých schodoch dostávajú do podzemného podlažia. Tmavá paleta farieb, použitá v tejto časti budovy, má evokovať pocit zostupu do skrytého archeologického náleziska. Pomedzi schody následne preniká denné svetlo cez úzku štrbinu medzi jednotlivými ramenami schodiska, čo želaný dojem len posilňuje. Priestory, nachádzajúce sa v prvom podzemnom podlaží, nadviazali svojou farebnou paletou aj použitými materiálmi na novú konštrukciu schodiska.

Novopostavená výstavná sála dosahuje výšku viac ako osem metrov. Okrem umelého osvetlenia sem preniká aj denné svetlo vďaka svetlíkom, prechádzajúcim až k nádvoriam na úrovni terénu. To posilňuje nevšednú atmosféru v týchto priestoroch. Zvolené osvetlenie má však aj praktický význam, umožňuje vystavenie jemných textílií či iných predmetov, ktoré by inak nebolo možné kvôli silnému svetlu návštevníkom ukázať.

Naopak, výstavné priestory v nadzemných podlažiach sa držia tradičnej formy budovy a sú situované okolo vnútorného nádvoria. Dizajn expozície v tejto aj v podzemnej časti múzea navrhol Geoffrey Pickup. Vďaka svojej vyše 30-ročnej praxi z Britského múzea v Londýne a vďaka spolupráci s mnohými odborníkmi, vrátane architektov a kurátorov múzea, sa mu podarilo navrhnúť naozaj impozantné výstavné priestory. Rozmiestnenie jednotlivých vitrín či oddychových plôch je vymyslené tak, aby priestor pôsobil vzdušne a prehľadne.  

„S vystavenými objektmi v tomto múzeu sa vždy zaobchádza ako s predmetmi, ktoré majú veľký význam. Nie sú vo svojich vitrínach len pre to, aby vzbudili diskusiu, ale aj preto, aby hovorili samé za seba. Je zrejmé, že keď o určitých objektoch nevieme prakticky nič, lepšie rešpektujeme ich ticho,” povedal o hlavnej expozícii kurátor múzea José Berenguer Rodríguez. 

Princíp, ktorý architekt použil pri rekonštrukcii Čilského múzea predkolumbovského umenia v meste Santiago, je príkladom toho, ako možno renovovať a rozširovať historické budovy v hustom rastri mestských pozemkov bez toho, aby sa zmenil ich pôvodný architektonický výraz. V tomto prípade pribudli podzemné podlažia v častiach pod severným a južným nádvorím budovy.

Obdivuhodná je nielen snaha o zachovanie pôvodnej architektúry, ale aj jej zvýraznenie pomocou kontrastne navrhnutých nových prvkov. Vo všeobecnosti je toto múzeum považované za klenot medzi svetovými múzeami a za jedno z najlepších múzeí v Latinskej Amerike.

(Archdaily, Latimes, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.