Vďaka návrhu od štúdia JKMM nedôjde len k rozšíreniu pôvodnej budovy múzea v jeho podzemnej časti, ale aj k rozvoju mestského života a scenérie v jeho okolí. Súčasťou návrhu sú nezvyčajné urbanistické prvky a princípy, ktoré sa však dajú ľahko aplikovať na obdobné verejné priestory.
Architektonicky ikonické Múzeum umenia Lillehammer sa nachádza v rovnomennom tridsaťtisícovom nórskom meste a patrí medzi významné kultúrne inštitúcie. Budova múzea vznikla v roku 1921 ako dar mestu od obchodníka Einara Lundeho. V oblasti umenia je výnimočné najmä svojou zbierkou viac ako 100 obrazov od prívržencov významného fauvistického maliara a sochára Henriho Matissa. Múzeum v súčasnosti pozostáva z dvoch budov, novšiu navrhlo medzinárodne uznávané architektonické štúdio Snøhetta.
Začiatkom tohto roka bola vyhlásená medzinárodná architektonická súťaž na novú podobu podzemného rozšírenia Múzea umenia v Lillehammeri a revitalizáciu námestia pred budovou. Do kompeticíe sa zapojilo celkom 31 architektonických kancelárií. Jednou z hlavných požiadaviek boli odborné znalosti v oblasti krajinnej architektúry u zapojených kancelárií.
Víťazný návrh pochádza od štúdia JKMM Architects a vznikol v spolupráci s MASU Planning a Studiom Ellefsen. JKMM Architects sa prezentuje prístupom, podľa ktorého ma ich architektúra a dizajn vo svojom jadre spoločenskú zodpovednosť. „Navrhujeme budovy a priestory, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu štastia v spoločnosti,” dočítame sa na ich webstránke. Fínska kancelária zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní dobre fungujúcich spoločenských priestorov vo Fínsku aj inde vo svete. Vo svojich návrhoch dbá na remeselné detaily, odbornosť pri práci s materiálmi a ekologické princípy.
Svoj súťažný návrh architekti nazvali „Bergtatt”, čo môžeme voľne preložiť ako zotavenie alebo uzdravenie. Bergtatt nie je len rozšírením pôvodnej budovy múzea v jeho podzemnej časti, ale rozvíja aj mestský život a scenériu dôležitého verejného priestoru v centre mesta. Nová umelecká galéria bude nielen dlhoočakávaným rozšírením kultúrneho stánku, ale aj modernizáciou najvýznamnejšieho otvoreného viacúčelového námestia v Lillehammeri. Po novom bude súčasťou námestia niekoľko progresívnych urbanistických prvkov.
Z urbanistického hľadiska sa autori rozhodli svojim návrhom posilniť existujúce kvality na námestí, vymedziť priestor ulice a zároveň nadviazať na historickú ulicu Torggutua. Potenciál návrhu tkvie najmä v jeho snahe stať sa rôznorodým, komunikatívnym mestským priestorom. Lemovať bude ikonickú zakrivenú fasádu budovy Múzea umenia Lillehammer a voľne prechádza až do námestia, ktoré slúži ako predpolie neďalekého kostola.
Vo svojom návrhu sa architekti rozhodli znovu využiť až 90% pôvodných dlažovných kociek, ktoré sa na ploche v súčasnosti nachádzajú. Okrem toho zvolili princíp vytvorenia zeleného pásu, ktorý nadviaže na zeleň okolitých ulíc, vďaka čomu vznikne ďalší zelený mestský koridor. Zároveň zeleň vytvára o niečo intímnejší verejný priestor. Otvorené a zle využiteľné súčasné námestie sa touto premenou viac zazelená. V pláne sú aj vodné prvky, umožňujúce ochladenie návštevníkov námestia.
Súčasťou riešenia priestoru je aj použitie systému takzvaných jemných krokov (gently stepping), teda postupné prekonávanie výškových rozdielov za pomoci nízkych a pohodlných schodiskových stupňov. Dizajnéri si od týchto prvkov sľubujú ich viacúčelové využitie od posedenia či ležania až po šplhanie a hranie sa detí.
Podzemná sála, ktorá vznikne ako rozšírenie pôvodnej budovy múzea, jemne prechádza do priestranstva vďaka použitiu kryštálových svetlíkov. Zároveň zabezpečujú vizuálne prepojenie medzi námestím a podzemnou časťou múzea. Súčasťou novonavrhnutého podlažia je nielen nová výstavná sála, ale aj technické zázemie, hygienické zázemia a foyer.
Celková rozhloha riešeného územia je 2.026 metrov štvorcových. Predpokladané dokončenie projektu podzemnej časti múzea aj samotného námestia sa odhaduje na rok 2027, čo sa zhoduje s 200. výročím mesta Lillehammer.
Víťazný návrh na novú podobu Múzea umenia v Lillhameri využíva viacero princípov, ktoré stoja za zmienku a mohli by byť inšpiráciou pre obdobné projekty inde vo svete. Stále ojedinelé opätovné využitie pôvodných dlažobných kociek v novom návrhu námestia je zaujímave nielen z ekologického a ekonomického hľadiska, ale pomáha aj zachovaniu architektonického výrazu daného priestoru v rámci urbanizmu mesta. Využívanie systému nízkych a pohodlných schodov zas pomáha vytvárať nové pobytové miesta a zároveň umožňuje prekonávať malé výškové rozdiely. Návrh vysokej zelene po obvode námestia spoluvytvára o čosi intímnejší verejných priestor a rozbíja mierku celého námestia. A v neposlednom rade, návrh geometrických svetlíkov nielenže prináša prirodzené svetlo do interiéru podzemnej časti múzea a vytvára zaujímave detaily, ale tiež aj podporuje detskú hru v exteriéri.
Výsledkom bude skutočné prepojenie múzea s verejným priestorom, ako aj spojenie mesta s kultúrnou inštitúciou. Ide o spôsob, ako posilniť vzťah obyvateľov s prostredím i kultúrou. Zodpovedá tak na otázku, ktorú si kladú mnohé inštitúcie (vrátane SNG) - do akej miery sa otvoriť okoliu a mestu? Pripravovaný projekt z Lillehammeru ukazuje, že kvalitná architektúra dokáže poskytnúť vynikajúce riešenie.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac