Simona Schreinerová 14.09.2023 11:16

Obrovský potenciál, nesprávny prístup. Dosiahnu bratislavské parky špičkovú kvalitu?

Parky sú skutočne dôležitým prvkom verejných priestranstiev. Prinášajú kontakt s prírodou aj uprostred rušného mesta, poskytujú priestor pre socializáciu, rekreáciu a šport, majú estetickú hodnotu a pomáhajú zachytávať dažďovú vodu. Navrhnúť a realizovať skutočne kvalitný zelený priestor s vysokou biodiverzitou, vhodný pre rôzne komunity, je však náročná úloha. Ako by mal vyzerať ideálny park?

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Čo znamená kvalitný park

Dobrý park nemusí byť nutne rozľahlý, aj menšie priestranstvá môžu pritiahnuť veľa ľudí, ak majú dobrú polohu. V ideálnom prípade by mal byť „v centre diania“, teda v lokalitách, ktoré lákajú miestnych aj turistov. Nemenej dôležité je aj to, čo park ponúka. Inkluzívne parky by mali ponúkať vyžitie pre každého, bez ohľadu na vek, pohlavie, kultúru či záujmy. Mali by to byť miesta, ktoré budú radi navštevovať rodiny s deťmi, seniori, športovci, umelci aj všetci ostatní.

Atraktívnemu parku nestačí iba dostatok bezpečných chodníkov a niekoľko lavičiek. Ľudia musia mať dôvod, aby ho navštevovali. Mal by teda ponúkať priestor a príležitosti pre rôzne aktivity aj ponuku služieb. Detské ihrisko, športoviská, prístrešok na grilovanie či opekanie, gastro prevádzky, priestor vhodný na organizovanie kultúrnych alebo športových podujatí aj dostatok miest na relaxovanie a posedenie by mali byť základnou výbavou mestského parku.

V žiadnom prípade by však nemali byť preplnené, resp. niektoré časti parku by mali byť stále pokojné a tiché miesta, iné zasa plné života a ruchu. Niektoré parky môžu mať aj výraznú identitu a byť zamerané na aktívny alebo pasívny oddych, ale skvelý park by mal uspokojiť potreby čo najširšieho spektra obyvateľov.

Ako by mal vyzerať kvalitný park a či sa dá vytvoriť aj v Bratislave, sme sa pýtali krajinného architekta Michal Marcinova, zakladateľa ateliéru LABAK. „Na to, aby boli verejné priestory ako parky udržateľné, je potrebné na základe priestorových možností, prístupnosti a dostupnosti triezvo určiť funkcie parku z hľadiska spoločenského života a ekostabilizačnej funkcie," uvádza skúsený autor viacerých zelených priestorov v Bratislave. 

Na základe toho už vie určiť, čo bude fungovať a čo nie. „Odvíja sa od toho jednak výška investičného nákladu a následne finančná záťaž, súvisiaca so správou a údržbou. Formálna stránka kvality kráča ruka v ruke s udržateľnosťou a je úlohou investora a architekta dosiahnuť balans, aby dielo nedegradovalo ale prirodzene dozrievalo,“ hodnotí Marcinov základné princípy kvalitného parku.

Podľa neho sú pri navrhovaní parkov dôležitejšie skúsenosti ako aktuálne trendy. „Dnes by sme už mali vedieť, že každý projekt je jedinečný a musí reagovať na podmienky, v ktorých vzniká. Takže skôr ako o trendoch je dobré hovoriť o získaných poznatkoch a schopnosti učiť sa najmä na empirických skúsenostiach.“

Osobnú a čerstvú skúsenosť má s Dánskom, resp. mestom Kodaň, ktorá realizuje prepracované verejné priestory, vrátane parkov. Realizáciou to však nekončí. „Realizácie sledujú, analyzujú a skúmajú, či vedia niečo ešte vylepšiť. Systematicky pracujú a vedia, že nie sú dokonalí," opisuje dánsky prístup.

Na Slovensku sa k riešeniam pristupuje inak. „My hľadáme absolútnu definitívu, ktorá tu bude večne a schovávame ju za „bezúdržbovosť“. To v krajine jednoducho nefunguje a už vôbec v mestskej krajine. Bohužiaľ, meniace sa podmienky nám veľmi úprimne dokážu naše omyly. To však nie je hanba. Dôležité je učiť sa a zdieľať informácie. To nám pomôže v budúcom rozhodovaní o tvorbe rovnováhy medzi potrebami a investičnými prostriedkami.“

Žiaden návrh, či už ide o park, námestie alebo iný verejný priestor, nikdy nebude celkom dokonalý. Každé mesto alebo lokalita má iné podmienky a iné nároky, ale učiť sa nielen z vlastných chýb môže v budúcnosti viesť k lepším a atraktívnejším návrhom či revitalizáciám verejných priestorov.

Jeden z najlepších parkov v regióne je Városliget v Budapešti. Okrem zelene ho dotvárajú aj atrakcie a kultúrne inštitúcie, vrátane novej budovy Etnografického múzea. Autor: György Palkó

Môže bratislavský park dosiahnuť kvality zahraničných parkov?

Porovnávať parky v Bratislave so svetovými veľkomestami by nebolo celkom fér. V okolitých krajinách však sú vybudované kvalitné parky, vyhľadávané miestnymi aj turistami.

K najpôsobivejším mestským parkom v regióne určite patrí Mestský park (Városliget) v Budapešti, v ktorom sa dá stráviť aj celý deň. Centrom parku je zámok Vajdahunyad z roku 1896, ale súčasťou parku Városliget je aj Námestie hrdinov, niekoľko múzeí, napríklad Galéria umenia, Múzeum výtvarného umenia či strhujúci Dom maďarskej hudby od Sou Fujimota alebo Etnografické múzeum od Napur Architect. V okolí je ZOO alebo slávne Széchenyiho termálne kúpele.

Nejde síce o najväčší park v Budapešti, ale je obľúbený a vyhľadávaný, pretože je vhodný pre rodiny, šport aj na prechádzky s domácimi zvieratami. Samozrejmosťou sú rozsiahle zelené plochy a gastroprevádzky, nechýba ani vodná plocha. Umiestnenie parku v centre mesta a blízkosť viacerých atraktívnych miest z neho robí ideálne miesto na oddych pre miestnych. Zároveň je zaujímavý aj pre turistov.

Skrytým klenotom je i Central Park v meste Cluj-Napoca v Rumunsku. Pokojnú atmosféru prináša najmä zeleň a rybník, ktorý je skvelým miestom na relax. V parku sú detské ihriská a minizoo, takže je atraktívny aj pre rodiny s deťmi. Všetky vekové skupiny ale zaujme umelý vodopád, ktorý dotvára už aj tak očarujúcu atmosféru parku. Počas roka sa v parku konajú koncerty a kultúrne podujatia pod holým nebom.

Navrhnúť a vybudovať celkom nový a rozsiahly park so skvelou polohou a napojením na iné zaujímavé a atraktívne miesta dnes už samozrejme nie je celkom reálne. Avšak je možné navrhovať menšie, kvalitné parky a pracovať na zlepšení existujúcich prírodných priestorov.

Presvedčený je o tom aj Marcinov. „Bratislavské parky samozrejme majú potenciál. Kvalita je relatívna. Ak mám uvádzať konkrétne, tak napríklad Horský park je z môjho pohľadu úžasný priestor svojou nenahraditeľnou atmosférou, ktorú vytvára práve príroda. Podľa mňa z hľadiska funkcie a vybavenosti nepotrebuje nič navyše, len kvalitný mobiliár v zmysle lavičky, koše, cyklostojany a decentné a fungujúce verejné osvetlenie," popisuje.

Inde však vidí väčší potenciál. „Naopak si myslím, že Sad Janka Kráľa potrebuje kompletne premyslieť koncepciu po všetkých stránkach s maximálnym ohľadom na prvky minulosti v kontexte budúceho spôsobu života v mestách. Investičný dlh je významný, mesto Bratislava si to uvedomuje a musíme si to uvedomovať aj ako spoločnosť,“ upozorňuje. Takto môže dosiahnuť kvalít zahraničných parkov.

Skôr ako jeden veľký špičkový park by v Bratislave podľa Marcinova mohlo vzniknúť niekoľko menších. „Vzhľadom na majetkoprávne pomery a komplikovanosť pozemkových úprav vidím ako cestu tvorbu viacerých menších parkov v jestvujúcej štruktúre, resp. na verejných pozemkoch. Tvorba väčších parkov je najmä úlohou strategického plánovania a na pozemkoch nových rozvojových zón, ktoré môžu podporiť sieť malých parkov a doplniť funkcie obvodového resp. mestského až nadmestského významu. Ide o koordinovaný proces verejnej a súkromnej sféry.“ Priestor pre veľký nový park by mal byť teda zasadený do Územného plánu a vnímaný ako rozvojová úloha. 

Nebude to ale celkom jednoduché. „Bohužiaľ sú na Slovensku parky ešte stále vnímané ako objekty, ktoré vytvárajú iba náklady, spojené s realizáciou a údržbou. Parky sú predsa súčasťou verejných priestorov alebo zelenej infraštruktúry, ktorá vytvára kvalitu životného prostredia obyvateľov, vytvára aj príležitosť na pestovanie duševného ale aj fyzického zdravia. Čiže potenciál vidím všade. Je to otázkou kultúry prístupu k tejto téme a ako si vážime seba ako spoločnosť,“ uzatvára Michal Marcinov.

Z Námestia slobody sa stal extrémne populárny verejný priestor. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Sad Janka Kráľa čaká revitalizácia

Sad Janka Kráľa je najväčší a zrejme aj najvýznamnejší bratislavský mestský park (teda nie lesopark). Napriek tomu nenapĺňa svoj potenciál a čaká ho revitalizácia. Zhotoviteľom štúdie obnovy bude kolektív, zložený z krajinnej architektky Magdalény Horňákovej z ateliéru DUMA, architekta Zdeňka Sendlera a architektky Lucie Radilovej. Zhotoviteľa štúdie Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) našiel prostredníctvom verejnej súťaže.

Zákazka za 144-tisíc eur bude obsahovať dve časti - štúdiu realizovateľnosti a krajinársko-urbanisticko-ekologickú štúdiu. Súčasťou riešeného územia je okrem Sadu Janka Kráľa aj Tyršovo nábrežie a tzv. lesík Krasovského. 

Podľa zadania Metropolitného inštitútu Bratislavy by mala štúdia stanoviť strategický prístup k územiu, nadviazať na štúdiu Bratislavského Dunajského parku a zohľadniť stratégiu rozvoja Bratislava 2030. Sad Janka Kráľa má byť parkom s celomestským významom.

Nie je vylúčené, že by súčasťou parku mohla byť aj vodná plocha. „V zadaní je prípustná nová vodná plocha v mieste, kde bola v priebehu 19. storočia – v súčasnosti terénna depresia. O prípadnom umiestnení sa však rozhodne až na základe diskusií v priebehu spracovávania štúdie, najmä však po konzultáciách s Krajským pamiatkovým úradom,“ uviedla PR špecialistka MIB Michaela Pavelková. Park je totiž Národnou kultúrnou pamiatkou a pri návrhu je potrebné zohľadňovať jeho historickú hodnotu.

Hlavné Mesto sa dnes venuje premene budovy bývalého erotického salóna v Sade Janka Kráľa, v ktorej by mala byť gastroprevádzka. Náklady na obnovu majú dosiahnuť 860-tisíc eur bez DPH. Okrem rekonštrukcie interiéru prebiehajú tiež práce na vonkajších častiach objektu. Podľa zmluvy o dielo by mali byť všetky stavebné práce ukončené do 30. novembra. Stavba od tímu architektov pod vedením Ferdinanda Končeka z roku 1982 pôvodne slúžila všetkým návštevníkom parku. Bola tam prevádzka s občerstvením i zázemie pre pracovníkov údržby a správy parku.

Či sa Sad Janka priblíži k špičkovým parkom s európskou úrovňou, sa ukáže až po jeho revitalizácii, či dokonca niekoľko rokov po nej. To, čo na papieri vyzerá skvele, sa nemusí osvedčiť aj v praxi pri využívaní parku širokou skupinou obyvateľov, ale aj turistov a návštevníkov Hlavného mesta.

Obnovou prechádza aj park na Račianskom mýte. Projekt síce nerieši celý park, ale aj napriek tomu sa zvyšuje kvalita, estetická hodnota priestoru aj schopnosť redukovať dôsledky klimatických zmien. Architektonickú súťaž, vyhlásenú Novým Mestom ešte pred desiatimi rokmi, vyhrala kancelária 2ka landscape architects v spolupráci s Marko&Placemakers.

Novú popularitu získalo v priebehu tohto leta Námestie slobody, ktoré je napriek názvu viac parkom ako námestím. Po modernizácii bola opätovne spustená najväčšia fontána na Slovensku, fontána Družba, čo pritiahlo množstvo návštevníkov, predovšetkým rodiny. Z námestia sa však stáva aj populárne miesto pre organizovanie podujatí a menších mestských festivalov. 

Bratislavské parky majú a v určitých prípadoch aj ukazujú potenciál stať sa lepšími, ale vyžaduje si to vôľu aj nemalé finančné prostriedky. Tie najlepšie európske parky nevznikli cez noc, ale systematickou, odbornou a citlivou prácou.

Mesto veľkosti Bratislavy si nepochybne zaslúži atraktívny a rozumne navrhnutý park, ktorý by sa stal pravidelným miestom návštev a vyžitia pre všetky skupiny obyvateľstva. Možno sa ním raz stane Sad Janka Kráľa, prípadne úplne iný priestor, no s náležitou kvalitou. Ide o dôležitú úlohu pre bratislavskú samosprávu. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.