Andrej Sárközi 21.10.2022 16:42

Nebezpečné cyklopruhy namiesto spoľahlivej cyklotrasy. Devínska cesta čaká na definitívne riešenie

Nedostatočná sieť cyklotrás v hlavnom meste Slovenska je, bohužiaľ, pretrvávajúcim stavom. Odľahčenie automobilovej dopravy a jej nahradenie ekologickejšou formou – segregovanými súvislými cyklotrasami - sa v metropole stalo povestným sci-fi. To sa však na Devínskej ceste premenilo v kinematografickom žargóne na drámu.

Ilustračný záber. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Zatiaľ čo vo Viedni tvorí cyklistická doprava približne deväť percent na celkovej deľbe prepravnej práce, v Bratislave je to len na úrovni maximálne tri a pol percenta. Kameňom úrazu u nás je pomalé tempo, pomalé tempo a ešte raz pomalé tempo výstavby nových kvalitných úsekov. Plán Magistrátu bol pomerne ambiciózny, priam až akčný (čo je aj skutočný názov plánu rozvoja cyklistickej a pešej dopravy). Do roku 2022 malo v bratislavských uliciach pribudnúť 25 kilometrov cyklotrás. Dnes je zrejmé, že do dvoch mesiacov sa toto číslo sa dosiahnuť nepodarí. 

Mesto však začalo maľovať cyklopruhy a ochranné pruhy pre cyklistov. Urobilo tak na Pionierskej, kde Magistrát premiérovo zrealizoval upravenú verziu klasického pruhu pre cyklistov. Aj keď obdobné cyklopruhy slovenskí vodiči poznali už z minulosti, do vyhlášky boli zaradené až v roku 2020. Podľa Magistrátu išlo na Pionierskej ulici dokonca o prvý ochranný cyklopruh na slovenských cestách. Hlavné mesto v maľovaní takýchto pruhov pokračovalo aj na Devínskej ceste, tu ale bolo menej úspešné.

Zrealizované riešenie totiž neprináša očakávané zvýšenie bezpečnosti. Namaľované cyklopruhy pôsobia na niektorých miestach ako priveľmi úzke a nedomyslené, pričom hrozba úrazu je minimálne pocitovo rovnaká. Na istote nepridáva rozbitá krajnica ani fakt, že do cyklopruhu zasahujú autobusy a žiaľ aj autá.

Ako informovala Cyklokoalícia na sociálnej sieti, Devínska cesta je jedným z nekonečných príbehov, kde sa dodnes nepodarilo vybudovať komfortnú cyklotrasu. „Nič žiaľ nenasvedčuje tomu, že by sa jej príprava posúvala výraznejším tempom vpred. Na riadne riešenie tak budeme určite ešte niekoľko rokov čakať,” uviedla Cyklokoalícia. Pre združenie, podporujúce rozvoj cyklistickej dopravy na Slovensku, je namaľovanie nových cyklopruhov aspoň čiastočným zlepšením. „Tie povedú k zvýšeniu pozornosti a zníženiu rýchlosti vodičov, čo aspoň o niečo zvýši bezpečnosť jazdy na bicykli,” poznamenala vo svojom stanovisku. 

Opačný názor má však Polícia Slovenskej republiky, ktorá počin Hlavného mesta nazvala: „Úmysel dobrý, realizácia horšia.” Bezpečnostný orgán štátu dokonca zistil niekoľko pochybení. „Policajti Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave vykonali kontrolu, v rámci ktorej zistili, že vodorovné dopravné značenie - ochranný pruh, v určitých miestach nemá parametre v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou (1,2 m),” uviedla polícia na sociálnej sieti. 

Zároveň však zistila aj ďalší nedostatok. Apelujú na cyklistov, aby si dávali pozor na výtlky, nečistoty na viacerých miestach ochranného pruhu, či dokonca rozpadávajúcu sa vozovku. Z videa policajného zboru je zrejmé, že niektoré úseky sú široké aj menej ako jeden meter a nespĺňajú minimálny rozsah, čo sa dá označiť ako fiasko. Cyklisti sa môžu stále dostávať nielen do konfliktných situácií s autami, čo sa dialo aj pred namaľovaním cyklotrasy, ale najnovšie aj s krajnicou v zúboženom stave. 

Ako poznamenala Cyklokoalícia, Devínčania čakajú na rekonštrukciu cesty už dlhé roky. Voči kompletnej rekonštrukcii, ktorá má byť spojená s vybudovaním samostatnej cyklotrasy, boli v roku 2021 podľa EIA dokonca podané dve odvolania a jedno oneskorené odvolanie. Informácia o zámere bola publikovaná ešte v roku 2018.

Devínska cesta je so svojimi 6,57 kilometrami jednou z najdlhších ulíc v metropole. Úsek spája Karlovu ves a Devín. Niektorí Bratislavčania toto územie využívajú len občasne – cestou na výlety, miestni obyvatelia však jazdia po frekventovanej ceste denne. Keďže je ale pruh pre autá úzky, vodiči sú nútení natlačiť sa pomerne blízko k stredovej čiare. To neplatí pre autobusy a nákladné vozidlá, ak nemôžu jazdiť vo zvyšnej časti vozovky. To je ale na tomto úseku po novom nereálne – svojou veľkosťou tak zasahujú do cyklopruhu. 

Pri 50-kilometrovej povolenej rýchlosti, ktorou sa tento úsek vyznačuje, by možno stálo za zváženie rýchlosť buď o niečo znížiť alebo pristúpiť ku komplexnej rekonštrukcii. Namaľovanie cyklopruhov je pravdepodobne dočasným riešením, no v danej forme nie je najšťastnejšie.

Bratislava potrebuje nutne vybudovať desiatky kilometrov segregovaných cyklotrás. Ak budú aj naďalej vznikať len namaľované čiary na asfalte, cyklisti - predovšetkým deti, seniori alebo menej skúsení - sa v hlavnom meste Slovenska nikdy nebudú cítiť bezpečne. Bez zmeny vnímania aj objektívnej úrovne cyklotrás je predstava o zvýšení jej významu na doprave v meste len ilúziou. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.