Adrian Gubčo 09.09.2021 14:13

Bratislava pomaly napreduje v príprave nových cyklotrás

Slovenská metropola sa už niekoľko rokov snaží o zlepšenie úrovne cyklistickej dopravy, pokroky sú však zatiaľ len obmedzené. Existujúca sieť je neprepojená a kvalita jednotlivých cyklotrás lavíruje. Zmeniť by sa to malo v najbližších rokoch. Hlavné mesto totiž konečne pokročilo v príprave kľúčových koridorov, ktoré by mohli prispieť k výraznému zvýšeniu kvality cyklistickej dopravy.

Výrazný rozvoj cyklistickej dopravy je za prioritu označovaný už mnoho rokov a viacerými vedeniami mesta. Inak tomu nebolo ani pri tom súčasnom – pričom v kampani sa operovalo s veľmi konkrétnymi číslami. Do roku 2022 malo údajne pribudnúť 25 kilometrov kvalitných, segregovaných cyklotrás. V realite sa však rýchly pokrok v ich výstavbe zaznamenať nepodarilo. Vedenie mesta bolo konfrontované s nepripravenosťou nových projektov a nedostatočným personálnym obsadením súvisiacich odborov. Riešenie týchto problémov trvá doteraz.

Len v uplynulých mesiacoch sa príslušné oddelenia Magistrátu konečne zaplnili, vďaka čomu sa postupne začína rozbiehať projekcia nových cyklotrás. Plány naznačil už Akčný plán rozvoja cyklistickej a pešej dopravy na rok 2021. Koncepčný materiál pripúšťal, že niektoré uvažované projekty sa nepodarilo rozbehnúť. Preto sa má počas tohto roka prekonať najväčšia komplikácia – konečne obstarať projektové dokumentácie na mnohé kľúčové chýbajúce úseky.

Zoznam plánovaných úsekov, ktoré sa majú naprojektovať, je pomerne veľkorysý. Mesto by chcelo získať podklady pre realizáciu celkovo 19 úsekov. Ak by skutočne k ich výstavbe prišlo, a v dobrej kvalite, cyklodoprava by sa v Bratislave pohla revolučným spôsobom. Veľké plány sa však robili aj v minulosti, no nikdy sa ich nepodarilo naplniť. Tentokrát by to mohlo byť inak.

Magistrát totiž v uplynulých týždňoch vypísal obstarávanie na projekt pre územné rozhodnutie, stavebné povolenie a realizáciu dvoch cyklotrás, a to cyklotrasy R11 v úseku medzi nadchodom na Botanickej ulici a Svrčou ulicou (teda pod Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského) a cyklotrasy R51 na Nábreží Ľubomíra Kadnára – kľúčovej spojky medzi Mostom La(n)franconi a Karloveským ramenom pri podniku Mark Twain. Donedávna jej vznik blokoval odpor Univerzity Komenského. 

Okrem toho však mesto uzavrelo aj Rámcovú zmluvu o poskytnutí služieb projektového manažmentu a inžinierskej činnosti s podnikom Metro a.s. (mestským podnikom) pri príprave projektov štvorice cyklotrás: R13 Račianska radiála medzi Kollárovým námestím a Račianskym mýtom (vrátane prechodu cez križovatku), R55 na Ivanskej ceste medzi železničným priecestím pri Trnavskej ceste a Galvaniho, O5 (teda 5. okruh) od križovatky Patrónka po Stromovú ulicu (popri Pražskej) a napokon O5 od Patrónky po Botanickú.

Ide teda len o časť plánovaných cyklotrás, onedlho by ale mohli pribudnúť aj ďalšie. V každom prípade, ak sa zrealizujú aj tieto, prinesie to výrazné zlepšenia. Konečne by malo byť možné bezpečne prejsť cez križovatku na Patrónke, čo je dôležité pre ľudí, navštevujúcich Železnú studničku (kde sa teraz opravil povrch vozovky a cyklotrasy), bude možné pokračovať z nábrežia pri Moste La(n)franconi ku Karloveskému ramenu po kvalitnej cyklotrase, alebo sa zlepší prechod cez Račianske mýto. Ivanská cesta snáď konečne získa krajnice a profitovať z nového riešenia budú aj chodci.

Kvalita jednotlivých riešení má byť daná vyššími požiadavkami na technické parametre jednotlivých trás. V prípade úsekov na Svrčej a na nábreží má napríklad vzniknúť obojsmerná trasa široká 3,5 metra, doplnená o chodník, široký minimálne 2,5 metra. Úsek bude výškovo rozdelený, povrchy budú v materialite a farebnosti, definovanej Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB) – cyklotrasa však bude s použitím červeného asfaltu, čo je nový bratislavský štandard. Úseky budú navyše osvetlené a ich okolie musí dotvoriť krajinný architekt. Okolie Marka Twaina patrí medzi „Živé miesta“, takže tu možno očakávať ďalšie nadväzujúce úpravy.

Pri ostatných úsekoch sa budú detaily a presné vedenie ešte len preverovať, aj tu však mesto žiada minimálne tri metre široké obojsmerné cyklotrasy, pri oddelených cyklotrasách na novom telese 3,5 metra a s prevedením z červeného asfaltu. Pribudnúť by mali aj nové či opravené chodníky v šírke minimálne 2,5 metra.

Zmieňované zámery sa idú ešte len projektovať (Svrčia a nábrežie) alebo technicky preverovať. Ide však o nevyhnutné kroky k tomu, aby sa mohli tieto cyklotrasy v dohľadnej dobe aj vybudovať. Celkovo ide o približne 7,8 kilometra nových cyklotrás. Realizácia by sa v najoptimistickejšom variante mohla spustiť v druhej polovici roka 2022.

Červený asfalt na cyklotrasách bude novým bratislavským štandardom

Pridať by sa tak mali k ďalším úsekom, ktoré by mali byť dovtedy dokončené. Ešte tento rok by mali pribudnúť zrekonštruované úseky popri Vrakunskej ceste, na Kutlíkovej, na Račianskej od železničného podjazdu po Nobelovu alebo časť tzv. Lamačskej radiály od ulice Zidiny po križovatku na vrchole kopca pri Ostružinovom chodníku.

Verejné obstarávanie a podpis zmluvy so zhotoviteľom sa očakáva pri spojke Jaroviec a Rusoviec, pri cyklotrase, paralelnej s Hradskou vo Vrakuni, časti 4. okruhu v Petržalke od Ekonomickej univerzity po Petržalské korzo, pri Prievozskej radiále od Bajkalskej po Hraničnú po Mlynských nivách a napokon pri 9. okruhu pri cyklotrase od Buzalkovej po železničné priecestie na ulici Pri Mlyne. Zatiaľ však o týchto cyklotrasách veľmi nepočuť, takže ostáva len dúfať, že príslušné úkony prebehnú čím skôr.

Paradoxom Bratislavy je, že mesto nemá v tomto prípade až taký problém s nedostatkom prostriedkov. Na cyklotrasy je určený dostatočný rozpočet na vybudovanie aspoň časti z nich. Oveľa horšie to je s projektovou prípravou. Tempo pribúdania nových kilometrov cyklotrás nie je vysoké a významnú časť nových úsekov napokon zabezpečujú developeri v rámci svojich projektov ako vyvolanú investíciu. O predprojektovej príprave predovšetkým tak má byť aj tento rok.

Bez ohľadu na to, už teraz možno asi bezpečne konštatovať, že sa sľub o 25 kilometroch nových segregovaných cyklotrás do konca roka 2022 naplniť nepodarí. Nešlo pritom o nereálnu métu. Aj s prihliadnutím na absenciu starších zámerov sa mohlo podariť viaceré projekty pripraviť a aj dokončiť. Pre mesto však nešlo o skutočnú prioritu a preto neskoro obsadilo príslušné oddelenia dostatkom ľudí. Veľmi spomalene zareagovalo aj na pandémiu, ktorá bola jedinečnou príležitosťou na rozbeh pilotných alebo dočasných úprav, ktoré by sa mohli stať trvalými.

Ostáva len dúfať, že teraz sa už tempo prípravy nových cyklotrás zvýši a v dohľadnej budúcnosti budeme svedkami intenzívnejšieho pribúdania nových úsekov. Vďaka používaniu červeného asfaltu po vzore z Holandska sa môžu cyklotrasy stať veľmi viditeľnou súčasťou mestského prostredia a dobre vypovedať o snahách Bratislavy stať sa udržateľnejším mestom. To by mohlo následne pritiahnuť viac cyklistov, ktorí sa dnes obávajú využívať nedostatočnú a nekvalitnú bratislavskú sieť.

Slovenská metropola asi nikdy nebude porovnateľná s holandskými mestami alebo Kodaňou, má však ideálne podmienky k tomu, aby bol bicykel dôležitou súčasťou mestskej dopravy. Aby sa tak stalo – a čím skôr – bude sa cyklodoprava musieť stať skutočnou prioritou, ktorej bude venovaná náležitá pozornosť. Zatiaľ sa v tomto smere hýbeme len pomaly a veľmi opatrne.  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.