K dôležitým pripravovaným bratislavským zámerom patrí development na ľavom brehu Dunaja, na mieste zaniknutého Parku kultúry a oddychu (PKO). Projekt, dnes nazývaný River Park 2, je z mnohých dôvodov predmetom kontroverzií. Najnovšie je opäť témou riešenie cyklodopravy v súvislosti s podaním žalôb zo strany združenia Cyklokoalícia.
Ako uvádza Cyklokoalícia, reťazec rozličných omylov v prípade transformácie územia možno datovať už od roku 2005, kedy došlo k odpredaju pozemkov pod PKO spoločnosti, vtedy nazývanej Henbury Development. Predaj bol predpokladom k asanácii areálu a jeho nahradeniu polyfunkčným súborom, proti čomu bojovali občianski aktivisti. Istú dobu sa zdalo, že budovy ostanú predsa len zachované; v roku 2015 však mestské zastupiteľstvo schválilo odpredaj budov investorovi. Ten nemeškal a pohotovo kultúrne sály PKO odstránil.
Hoci architektonická hodnota zaniknutých objektov bola nízka, mesto schválilo predaj za veľmi nevýhodných podmienok, ktoré mu zväzovali ruky pri ovplyvňovaní ďalšej podoby nábrežia. To sa týkalo aj riešenia cyklodopravy – s postupom prípravy projektu na mieste PKO sa totiž začalo ukazovať, že investor (medzičasom premenovaný na Woal s.r.o.), v ktorom majú zastúpenie developeri J&T Real Estate a Cresco Real Estate, plánuje replikovať riešenie z River Parku I.
Na tomto mieste cyklotrasa v podstate zaniká a mení sa na zdieľaný pohyb chodcov a cyklistov. Keďže ide o hlavnú mestskú cyklotrasu a medzinárodný koridor, ide o maximálne nešťastné riešenie. Úvahy o veľkorysejšom priestore pre cyklistov narúša umiestnenie mohutných letných terás reštaurácií v rámci River Parku. Značením vymedzená cyklotrasa zanikla na začiatku roka 2018, výsledkom bol masívny protest cyklistov a rýchle schválenie uznesenia Mestského zastupiteľstva o opätovnom vyznačení trasy, ktoré sa dodnes nenaplnilo.
Medzičasom bolo ukončené posudzovanie vplyvu projektu River Park 2 (resp. CPR-A, CPR-B, C) na životné prostredie (EIA), pričom pri cyklodprave sa rozhodovalo o troch variantoch: prvý rátal s pokračovaním v duchu River Parku, druhý so segregovanou trasou, ktorá by však neúmerne zúžila nábrežnú promenádu a tretí s cyklotrasou v rámci dopravného priestoru nábrežnej cesty (NAGLS). Ministerstvo životného prostredia vybralo prvý variant, voči čomu sa Cyklokoalíca odvolala. Rozklad bol však zamietnutý.
Podľa Cyklokoalície je spravodlivosť na strane združenia. „Veríme, že súd zruší záverečné stanovisko k EIA, rovnako ako územné rozhodnutie,“ hovorí Dan Kollár, prezident Cyklokoalície. „Našim cieľom je dosiahnuť vyhovujúce podmienky pre pohyb chodcov aj cyklistov na nábreží. To, čo by pre slušného developera malo byť samozrejmosťou, žiaľ v tomto prípade musíme dosahovať takouto cestou.“ Či by však prípadné víťazstvo na súde prinieslo aj reálnu zmenu, ostáva otázne.
Je totiž celkom reálne, že sa výstavba projektu (alebo projektov, keďže domy budú realizovať už dve nezávislé spoločnosti) rozbehne skôr, ako stihne súd rozhodnúť. Vedomá si je toho aj samotná Cyklokoalícia. „Z tohto dôvodu sme tiež podávali aj návrh na predbežné opatrenie a prekvapilo nás, že ho súd nevydal. Rovnako sa pýtame, čo sa stane, keď nám dá súd za pravdu a stavba bude rozostavaná, alebo dostavaná - predpokladáme, že následne búdú musieť všetky aj nasledujúce konania opätovne prebehnúť a stavba by dovtedy nebola skolaudovaná,“ konštatuje D. Kollár.
Nešlo by o prvý prípad, kedy sa niečo také stalo. „Podobný súdny spor s Okresným úradom vo veci neplatného územného rozhodnutia sme už pri inom významnom zámere v Bratislave vyhrali - tam však došlo k dohode s developerom, vďaka čomu v meste pribudne nová cyklotrasa,“ pripomína prezident Cyklokoalícia a dodáva, že by situácia bola jednoduchšia, keby sa vyriešila už predom.
Samotní developeri hodnotia krok združenia zdržanlivo. „Berieme na vedomie, že Cyklokoalícia využila svoje právo napadnúť rozhodnutia spomínaných orgánov. Vždy rešpektujeme a budeme rešpektovať všetky rozhodnutia príslušných orgánov a postupovať v súlade s nimi,“ hovorí Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ JTRE. Podobne reaguje aj Ján Krnáč, výkonný riaditeľ Cresco Real Estate, zároveň ale pripomína, že snaha o nájdenie kompromisu bola. „V rámci prípravy projektov CPR A, B a C sme uskutočnili s Cyklokoalíciou niekoľko pracovných stretnutí, kde sme predstavili viacero technických a funkčných alternatív umiestnenia cyklotrasy,“ upozorňuje.
Developeri za najvhodnejší vyhodnotili ten, ktorý žiada aj EIA: zmiešaný pohyb chodcov a cyklistov. „Z nášho pohľadu je to najvhodnejší známy variant, ktorý rešpektuje prirodzený charakter promenády, a kde chodec nebude permanentne ohrozovaný rýchlo sa pohybujúcimi cyklistami,“ vysvetľuje Ján Krnáč. Prípadná segregovaná cyklotrasa na nábreží by navyše chodcov oberala o priestor.
Pavel Pelikán zas zdôrazňuje, že záujmom je vytvoriť živú promenádu, čo by pri existujúcich pomeroch mohlo pri umiestnení cyklotrasy viesť ku konfliktom. „Nábrežné promenády patria v každej metropole k najatraktívnejším a najreprezentatívnejším verejným priestorom. Ak má byť promenáda príťažlivá pre návštevníkov, musí ponúkať aj služby, čo vyvoláva pohyb naprieč promenádou.“
Na druhej strane, aj Cyklokoalícia si je vedomá, že za existujúcich podmienok nie je predstava, že sa budú cyklisti rýchlo pohybovať priamo po nábreží, reálna. Preto žiada iné riešenie. „V súčasnosti je pre nedostatočnú šírku najkritickejším miestom úsek pred samotným River Parkom. Jednou z možností by bolo jeho obídenie, popri druhej strane budovy,“ popisuje Dan Kollár. „Na ceste pred budovou sa nachádzajú zbytočné odbočovacie pruhy do garáží, ktoré v praxi slúžia skôr ako nevhodné krátkodobé parkovanie - je možnosť využiť napríklad tento priestor. Takáto obchádzka by ale bola pre cyklistov prirodzene menej atraktívna, preto bude dôležité prvotriedne, komfortné prevedenie, aby bola skutočne využívaná.“
Zatiaľ sa nezdá, že by bolo toto riešenie považované za ideálne aj z hľadiska investorov či majiteľov River Parku – dokumentácia k pokračovaniu projektu nijako nezohľadňuje perspektívu takejto úpravy. Zavážiť by mohol postoj Hlavného mesta, to však napriek opakovaným uzneseniam zastupiteľstva svoju predstavu zatiaľ nespresnilo.
V tejto chvíli je ešte predčasné predpovedať, ako situácia dopadne. Na čele Ministerstva životného prostredia je dlhoročný bývalý poslanec mestského zastupiteľstva, ktorý situáciu dobre pozná a je známy svojim environmentalistickým postojom, kým v pozícii viceprimátorky pre dopravu a životné prostredie je podporovateľka aktivít Cyklokoalície. Podmienky by mali byť ako stvorené pre pokračovanie diskusie.
V neprospech aktivít občianskeho združenia však hrá čas. Okrem pomalého rozhodovania súdov je to aj postup prípravy River Parku 2. Ako špecifikuje Pavel Pelikán, „bol ukončený proces EIA a v súčasnosti prebieha územné konanie. Termíny realizácie závisia od získania všetkých potrebných povolení.“ Podobná je situácia v časti, ktorú bude developovať Cresco Real Estate. „Aktuálne čakáme na vypísanie územného konania, súbežne pracujeme na spodrobňovaní technických riešení pre stupeň stavebného povolenia,“ dopĺňa Ján Krnáč.
Developeri budú postupovať v zmysle toho, čo im predpisujú povolenia, teda v riešení spred River Parku 1. Paradoxom je, že pri hľadaní ideálnej podoby riešenia cyklodopravy sa približujú k vízii Cyklokoalíce. „Ak chceme, aby ľudia v meste namiesto áut viac chodili peši, využívali bicykle a verejnú dopravu, mali by sa cyklotrasy budovať v koordinácii s individuálnou automobilovou dopravou a nie na úkor priestoru pre chodcov. Preto by sme v budúcnosti uprednostnili doplnenie súčasného zmiešaného pohybu na Dunajskej promenáde o plnohodnotné segregované cyklotrasy v dopravnom priestore Nábrežia arm. gen. L. Svobodu,“ hovorí výkonný riaditeľ JTRE.
Samozrejme, v optimálnom prípade idú aktivisti o čosi ďalej. „Cyklotrasa tohto významu by mala poskytovať dostatočný komfort a byť prispôsobená vysokým intenzitám - v západnej či severnej Európe sa pri tomto type infraštruktúry niekedy hovorí o tzv. cyklodiaľniciach,“ predstavuje svoju víziu Dan Kollár a dodáva, že príjemné by malo byť aj okolie. „Aby jazdu na bicykli nie len umožňovala, ale zároveň k nej lákala, je vhodné [cyklotrasu] pokiaľ možno viesť popri vode, zeleni či živom parteri, namiesto vedenia cyklistov po frekventovanej ceste.“
Nanešťastie, dnes je táto situácia pravdepodobne vylúčená, ukazuje sa však, že v prípade vstupu nezávislého moderátora do diskusie – teda Hlavného mesta – by mohli existovať určité prieniky, aby bolo možné nájsť kompromis.
Je nepochybné, že cyklotrasa na nábrežie patrí a akékoľvek v minulosti rozvíjané komické úvahy – že cyklotrasa sa má nachádzať len na pravom brehu Dunaja – treba z diskusie úplne vylúčiť. Na druhej strane ale platí, že na ľavobrežnej promenáde majú hrať prím chodci a budúce riešenie musí myslieť predovšetkým na nich. Zároveň sa nedá ubrániť pocitu, že odstránením značenia cyklotrasy dosiahla promenáda konečne šírku, aká je pre verejný priestor daného významu ako-tak adekvátna.
Celá debata je zviazaná jedným zásadným problémom – absenciou širšej vízie budúcnosti bratislavského (ľavobrežného) nábrežia. Tak Cyklokoalícia, Hlavné mesto aj developeri musia hľadať aké-také riešenie v rámci veľmi obmedzených priestorových možností bez toho, že by sa tieto mali nejako výraznejšie meniť. To je však vážna chyba. Rastom mesta, jeho významu, rozvojom zástavby aj vývojom dopravy alebo cyklodopravy sa mení aj postavenie bratislavského nábrežia, ktoré si vyžaduje oveľa veľkorysejší prístup.
Pod takýmto prístupom si predstavujem ucelené urbanisticko-architektonicko-dizajnovo-dopravné riešenie, ktoré by zahŕňalo celý priestor vymedzený na západe ústím Karloveského ramena do Dunaja, na východe Starým mostom, zo severnej strany fasádami budov na NAGLS, Rázusovom a Vajanského nábreží a na juhu korytom rieky. Cieľom by bola komplexná zmena profilu promenády a nábrežných ulíc, vytvorenie špičkového verejného priestoru európskej kvality, zabezpečenie prístupu k rieke pre chodcov aj cyklistov a rozšírenie osobného prístavu tak, aby mohli lode komfortne pristávať v nových polohách. To všetko by malo byť výsledkom masívnej medzinárodnej súťaže.
Dá sa namietnuť, že ide o čosi nereálne a v bratislavských podmienkach nepredstaviteľné; zámer by musel mať súhlas vodohospodárov, stotožnení by museli byť developeri a muselo by byť jasné financovanie, keďže takáto veľká zmena by bola nad možnosti bratislavského rozpočtu. S ohľadom na exponovanosť tohto priestoru by však malo ísť o projekt národného významu, kde by mala byť prítomná silná autorita, ktorá by jednotlivých aktérov posadila za spoločný stôl.
Výsledkom by mohol byť napríklad vznik dvojúrovňovej promenády s náplavkou, typickou pre niektoré európske metropoly, dostatok priestoru pre umiestnenie cyklodiaľnice, vytvorenie alejí stromov na nábreží, ktoré by mu dodali charakter bulváru, alebo utlmenie dopravného ruchu, ktorý promenáde dnes škodí. Nábrežia rieky sú potenciálne najdôležitejšími verejnými priestormi mesta, no s výnimkou krátkeho úseku pred Euroveou a možno kratučkej časti Karloveského ramena to tak nikde nevyzerá.
Dané riešenie by bolo nakoniec v záujme všetkých – mesta, ktoré sa značne okrášli a zatraktívni, developerov, ktorí získajú nových zákazníkov a zvýšia hodnotu svojich nehnuteľností, podnikateľov, ktorí budú môcť rozšíriť možnosti pre cestovný ruch, environmentalistov, ktorí môžu prispieť ku skvelitneniu ochrany rieky, a v neposlednom rade aj cyklistov, ktorí by mohli získať adekvátnu cykloinfraštruktúru.
Potom by sme možno nemuseli byť nútení sa obracať pri hájení verejného záujmu na súdy a žalovať úrady, ktoré majú verejný záujem chrániť, ani sa spoliehať na aktivistov, ktorí preberajú rolu samosprávy pri komunikovaní s investormi. Celá kauza totiž nesvedčí len o presadzovaní privátnych záujmov, ale aj o nepripravenosti a nekoncepčnosti, s akou sú riešené dôležité bratislavské rozvojové otázky.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre