Masívny rozvoj cyklodopravy bol jedným z prísľubov, spojených s nástupom aktuálneho vedenia Hlavného mesta. Takmer jeden a pol roka od volieb však vidno v uliciach len obmedzený postup. Magistrát hovorí, že tému cyklodopravy nezanedbáva, a už v roku 2020 by sa mali viaceré procesy zdynamizovať.
Hlavné mesto vypracováva už niekoľko rokov každoročne tzv. Akčný plán rozvoja cyklistickej a pešej dopravy, v ktorom si stanovuje prioritné plány a projekty, ktoré plánuje v danom roku zrealizovať. Po len minimálne splnených plánoch z rokov 2017 a 2018 si nové vedenie mesta stanovilo na rok 2019 ambiciózne ciele, no s ohľadom na absenciu personálnych kapacít ich opäť splnilo len čiastočne, najmä v podobe vzniku upokojených zón, prípravy parkovacej politiky a nastavení niektorých procesov. K obsadeniu pozície cyklokoordinátora došlo až v októbri 2019.
Na rok 2020 tak mesto skopírovalo plán z predchádzajúceho roka s doplnením jednotlivých častí. Materiál obsahuje zámery týkajúce sa výstavby nových cyklotrás, upokojovania rezidenčných štvrtí, rýchlych opatrení, infraštruktúry pre bicykle, bikesharingu, údržby aj propagácie. Súčasťou materiálu sú aj opatrenia, venujúce sa skvalitňovaniu pešej dopravy.
Implementácia plánu prirodzene do veľkej miery súvisí s dopadmi aktuálnej pandémie, ktorá by mohla znamenať odsunutie realizácie niektorých projektov. V tejto chvíli ešte efekt na ekonomiku či výber daní nemožno presne odhadnúť, platí však, že čím dlhšie bude pandémia a s ňou súvisiace obmedzenia trvať, tým nižšia pravdepodobnosť výstavby väčšieho počtu cyklotrás. Mesto však sľubuje, že projektová príprava by sa zastaviť nemala.
Hlavné mesto si už v roku 2019 stanovilo ako prioritu vyriešenie troch kľúčových úsekov segregovaných cyklotrás v Bratislave – radiály R13 z Kollárovho námestia po Račianske mýto cez Radlinského, Prievozskej radiály R17 na Dunajskej ulici až po Mlynské nivy a cyklotrasy na Trnavskej ulici od Trnavského mýta až po Kaufland. K tomu sa malo pridať aj preriešenie križovatiek na Trnavskom mýte, Patrónke a Križovatky Jozefa Čabelku (Račianska/Pionierska).
Na tieto úseky a body by malo v priebehu tohto roka prebehnúť verejné obstarávanie na zhotoviteľa projektovej dokumentácie. Ešte z minulého roka sa posunulo prvé obstarávanie, a to na úsek na Prievozskej radiále R17 na ulici Mlynské nivy v úseku Bajkalská – Hraničná. Toto by už malo byť sprocesované, teda čoskoro by mal byť známy zhotoviteľ a mali by sa spustiť práce na projekcii.
Na rok 2020 sú naplánované aj ďalšie zámery: na Vajnorskej medzi Trnavským mýtom a Odborárskou by sa maô po oboch stranách ulice vytvoriť segregovaný cyklopruh, čo súvisí s prípravami parkovacej politiky, medzi Bajkalskou a Junáckou by sa mohol obnoviť zaniknutý cyklopruh a priľahlý úsek cyklotrasy chce riešiť aj majiteľ nákupného centra VIVO! Na Ružinovskej by sa mohla obnoviť časť cyklotrasy na severnej strane ulice medzi Jadrovou a Lidlom, na Prievozskej radiále pribudnú úseky realizované v súvislosti s blízkymi developmentami.
V Dúbravke sa projekčne pripravia cyklotrasy na Poliankach a na (rozšírenej) Harmincovej, v Petržalke sa bude projektovať a teoreticky aj realizovať cyklotrasa na Haanovej ulici, ktorá bude súčasťou mestského okruhu O4 a napojí sa na rozostavaný úsek na Starohájskej. Ten by mal byť už konečne dokončený, aktuálny termín znie 30.6.2020. Iné cyklotrasy sa pripravujú v súvislosti so susednými developmentami, napríklad na Zátiší, Košickej alebo v Boroch.
Hlavné mesto by chcelo v tomto roku aj aktívnejšie pristúpiť k upokojovaniu niektorých obytných štvrtí vo vnútornom meste. Magistrát na tom spolupracuje s mestskými časťami Staré Mesto, Nové Mesto, Ružinov a Petržalka, čo súvisí s predpokladaným spustením parkovacej politiky v týchto zónach v roku 2021. V priebehu tohto roka by mali byť vytypované konkrétne územia, kde budú zrealizované opatrenia smerujúce k dopravnému upokojeniu.
V tomto smere je veľmi dôležitým cieľom štandardizácia stavebno-technických riešení, ktoré budú prioritizovať pešiu či cyklistickú dopravu. Na tomto procese by mal spolupracovať Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý tieto podklady zaradí na pripravovaného Manuálu tvrby verejných priestranstiev. Súčasťou opatrení by malo byť spriechodňovanie chodníkov, tvorba cyklistických objsmeriek alebo navrhovanie vhodných parkovacích miest.
Pomerne veľký je počet tzv. „quick wins“, teda realizácia rýchlych a relatívne lacných riešení. Sem patrí napríklad tvorba združených cestičiek pre chodcov a cyklistov na chodníkoch, kde nie je veľký počet chodcov. Prítomnosť cyklistov tak nie je bezpečnostným rizikom a opatrenie je vhodné realizovať do doby, kým nebude vybudovaná plnohodnotná segregovaná cyklotrasa. Po jej vzniku by sa malo zdieľanie chodníkov zrušiť.
K takýmto uliciam možno zaradiť napríklad Mlynské nivy medzi Bajkalskou a Hraničnou (kde už je v príprave aj zmieňovaná segregovaná trasa), Vajnorskú medzi Tomášikovou a Bojnickou, Trnavskú a Vrakunskú cestu až po Astronomickú, Rožňavskú medzi Tomášikovou a Galvaniho, Galvaniho medzi Rožňavskou a Ivanskou cestou alebo Mlynskú dolinu medzi Botanickou až Patrónkou.
V tomto roku by sa malo realizovať aj viacero obojsmeriek, teda ulíc, kde bude povolená protismerná jazda bicyklom. Zatiaľ sú navrhnuté desiatky ulíc, k príkladom patrí Rajská medzi Dunajskou a Cintorínskou, Medená medzi Tobruckou a Štúrovou, Fajnorovo nábrežie medzi Múzejnou a Vajanského nábrežím, Poľná medzi Moskovskou a Sasinkovou, Vysoká, Hálova, Prokofievova, Bazovského, Malodunajská, Líščie nivy medzi Palkovičovou a Prešovskou, Hubeného medzi Peknou cestou a Černockého a i.
Vyhradené pruhy na vozovke, prípadne cyklokoridory mesto taktiež považuje za rýchle riešenia, a plánuje ich viacero vyznačiť alebo obnoviť. Do zoznamu preverovaných koridorov patria úseky na Košickej medzi Miletičovou a Mlynskými nivami, Špitálskej, Dunajskej medzi Rajskou a Lazaretskou, na Podháji (kde sa upraví projekt z roku 2018), na Záhradníckej medzi Karadžičovou a Miletičovou, na Krížnej a i. Komplikáciou je, že Magistrátu chýba špecialista, venujúci sa projektom organizácie dopravy týchto cyklopruhov a s ohľadom na krízu sa jeho prijatie odsúva.
To je problém aj pri ďalších opatreniach: pri predradených priestoroch pre cyklistov na križovatkách, pri zdieľaných bus- a cyklopruhoch alebo pri cyklopriechodoch. Aj v tomto smere sú plánované viaceré zlepšenia, niekto ich však najprv musí pripraviť. Pribudnúť by aspoň každopápadne malo 200 kusov cyklostojanov a niekoľko tabúľ a smeroviek, ktoré zlepšia orientáciu cyklistov v meste. Mesto uvažuje aj nad doplnením doplnkovej infraštruktúry, napríklad cyklosčítačov na nábreží, prípradne opierok a servisných púmp.
K tomuto výpočtu možno zaradiť ešte niekoľko podstatných opatrení, týkajúcich sa rozvoja bike-sharingu, údržby cykloinfraštruktúry a komunikácie a propagácie cyklodopravy. Bez vysokej úrovne aj týchto aspektov rozvoja cykodopravy si nemožno predstaviť zvýšenie jej podielu na preprave obyvateľov v rámci Bratislavy.
Hlavné mesto by preto chcelo dosiahnuť, aby počet staníc oficiálneho mestského systému zdieľaných bicyklov – SlovnaftBajk – dosiahol počet 90 a pripraviť sa na ďalšiu expanziu sytému. Ten by mal obsiahnuť predovšetkým železničné stanice v počte päť nových dokovacích staníc, ako aj rozšíriť kapacity napríklad pri Ekonomickej univerzite, Bielom kríži alebo pri Slimáku.
Kameňom úrazu ostáva údržba, ktorá doteraz nebola nastavená sytematicky, čo mesto sľubuje v roku 2020 zmeniť. Pôvodne bola obnova cyklotrás v gescii mestskej organizácie STaRZ, teraz by mala prejsť priamo pod Magistrát, konkrétne pod Odbor správy komunikácií. Súčasťou novej formy starostlivosti o infraštuktúru by mala byť aj hierarchizácia prioritných úsekov, ktoré treba udržiavať v rámci letnej či zimnej údržby.
Napokon, Hlavné mesto by chcelo intenzívnejšie spustiť komunikáciu voči obyvateľom, čoho súčasťou bude zverejňovanie podkladov, propagačné podujatia, prizývanie odborníkov na spoluprácu na strategických materiáloch a intenzívnejšia kooperácia s mestskými časťami. Ako prvé opatrenie sa v priebehu tohto roka zrealizovalo vytvorenie facebookovej stránky Bicykluj Bratislava, ktorá patrí priamo pod Magistrát a bude publikovať novinky týkajúce sa rozvoja cyklistickej dopravy.
Hoci výpis jednotlivých zámerov a plánov v tomto článku je dlhý (a ešte dlhší je kompletný zoznam všetkých opatrení v oficiálnom materiáli mesta), treba pripomenúť, že k realizácii vízií je ešte dlhá cesta. Je objektívnym faktom, že aktuálne vedenie Bratislavy z minulosti zdedilo absolútne minimum pripravených projektov, čo sa odzrkadlilo na nízkej fyzickej aktivite priamo v uliciach mesta. V tomto roku však už bude potrebné vykázať reálny postup, ak chce vedenie Magistrátu zrealizovať aspoň časť svojich veľkorysých sľubov.
Pre pripomenutie, primátor Matúš Vallo prisľúbil vo svojej kampani v roku 2018 vybudovať do roku 2022 25 kilometrov nových segregovaných cyklotrás, do roku 2026 ďalších 50 kilometrov. Pomaly sa blíži polovica volebného obdobia a mesto ešte len chystá verejné obstarávanie na zhotoviteľa projektovej dokumentácie pre prvé kilometre. Ďalšie meškanie môže nastať v dôsledku chýbajúcich personálnych kapacít na Magistráte, čo sa aktuálnou krízou ešte viac predĺži.
Je celkom možné, že pokles financií v mestskej kase v tomto aj budúcom roku bude prezentovaný ako dôvod, prečo sa mnohé zo sľubov – vrátane rozvoja cyklotrás – nepodarilo naplniť. V niektorých prípadoch je to objektívne zdôvodnenie, cyklodopravy by sa však týkať nemalo. Aj aktuálna pandémia totiž ukazuje, že bicykel je asi najzdravší spôsob prepravy po meste, a pritom sú obstarávacie náklady na 1 kilometer cyklotrás ďaleko menšie, ako pri iných druhoch dopravy – podľa Plánu Bratislava odhadom asi 270-tisíc eur.
Preto by mohli byť cyklotrasy najlepším spôsobom, ako riešiť časť dopravných probémov mesta v nadchádzajúcich rokoch, kedy budú už tak napäté rozpočty ešte menšie. Koniec-koncov, aj ľudia, ktorí stáli za rozvojom cyklodopravy v Kodani, asi najznámejšej cyklometropole sveta, konštatovali, že cyklotrasy začali vznikať v čase, kedy bola Kodaň chudobná a na náročnejšie riešenia neboli peniaze. Dnes sa z cyklistiky stala súčasť identity a životného štýlu obyvateľov dánskeho hlavného mesta.
Preto je nanajvýš potrebné, aby kríza nepriniesla pozastavenie prípravy ani výstavby nových cyklotrás, ale práve naopak, rozvoj cyklodopravy by sa mal ešte viac zdynamizovať. Išlo by o najlepšiu reakciu na situáciu, v ktorej sa zvyšuje dopyt po zdravšej alternatíve voči individuálnej automobilovej, no zároveň aj verejnej doprave, a to za rozumnú cenu. Zároveň je to aj najschodnejšia cesta, ako v dohľadnej dobe zvýšiť kvalitu života obyvateľov a obyvateliek Bratislavy.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre