RED 21.08.2022 20:26

Bratislava chce byť cyklomestom. Kedy sa posunie od maľovania pruhov k reálnym cyklotrasám?

Neexistujúca súvislá sieť cyklotrás v bratislavskej aglomerácii, ich nedostatočná kvalita a nízka miera segregovanosti predstavujú spolu s pomalým napredovaním v príprave nových projektov problémové jadro cyklodopravy, ktorú vedenie Hlavného mesta označuje už dlhé roky za prioritu. Magistrát to vysvetľoval nepripravenosťou projektov a nedostatočným personálnym zabezpečením. Existujú už náznaky zmeny?

Akčný plán na rok 2021 obsahoval 19 nových úsekov

Komparatívna štatistika je neúprosná. Zatiaľ čo vo Viedni tvorí cyklistická doprava približne 9 percent, v Bratislave sa podľa odhadov pohybuje len na úrovni 1 percenta. Potvrdzuje to aj oficiálny web Hlavného mesta SR Bratislavy. O prínosoch tejto alternatívnej formy mestskej dopravy v podobe odľahčenia komunikácií od individuálnej automobilovej dopravy, ekologickej šetrnosti, ozdravenia ovzdušia, zníženia hlučnosti či pozitívnych vplyvoch na zdravie sa žiadne spory nevedú.

Kameňom úrazu je niečo iné: pomalé tempo pribúdania nových kilometrov cyklotrás. Ak k tomu prirátame, že na realizácii nových úsekov sa nemalou mierou podieľajú developeri vo forme pridanej investície v rámci svojich projektov, vizitka samosprávy neznie príliš lichotivo. A tak ďalších 25 kilometrov segregovaných cyklotrás, ktoré mali podľa predvolebných sľubov súčasného vedenia mesta pribudnúť, ostane zrejme ešte nejaký čas v ríši snov.

Keďže aktualizačný moment v podobe tohtoročného dokumentu k dispozícii nie je, sme nútení vychádzať z vlaňajšej Správy o plnení akčného plánu rozvoja cyklistickej a pešej dopravy za rok 2020 a z Akčného plánu rozvoja cyklistickej a pešej dopravy na rok 2021.

Ako sme informovali pred necelým rokom, obsiahly zoznam v akčnom pláne zahŕňal 19 nových úsekov cyklotrás s celkovou dĺžkou 7,8 km – napríklad úsek R11 (medzi nadchodom na Botanickej ulici a Svrčou ulicou pod PF UK), R51 (medzi Mostom Lanfranconi a Karloveským ramenom), R13 Račianska radiála, R55 Ivanská cesta, 05 (od Patrónky po Stromovú) a 05 (od Patrónky po Botanickú). Predpokladaný začiatok ich realizácie sa odhadoval najskôr na druhú polovicu roka 2022. Medzitým mali byť odovzdané zrekonštruované úseky vo Vrakuni, Rači a v Lamači. Treba pripomenúť, že predbežne išlo iba o ich projektovú prípravu, nie o samotnú realizáciu.

Jedna z najnovších segregovaných cyklotrás vznikla premaľovaním pruhu na Páričkovej ulici

Dokončenie úseku pri Karloveskom ramene odblokované

Vlani na jeseň nastal pokrok aj v úseku ľavobrežnej promenády medzi Mostom Lanfranconi a Karloveským ramenom, oddelenej zanedbanou časťou územia južne od Botanickej záhrady. Napriek tomu, že súvislá segregovaná cyklotrasa v smere od centra chýba, cyklisti ju už dávno využívajú ako neoficiálnu cyklotrasu. Jej dokončeniu bránil vleklý 13-ročný spor mesta s vlastníkom pozemkov medzi Botanickou záhradou a Dunajom – Univerzitou Komenského (UK), ktorá projekt z roku 2009 dlhodobo bojkotovala.

Ešte v roku 2013 médiá informovali, že ľady sa konečne pohli a vďaka zámene pozemkov v pomere „jedna k jednej“ bude môcť UK uvoľniť priestor na dokončenie cyklotrasy, ktorá spojí dve najvýznamnejšie trasy pre cyklistov – Devínsku cestu s Viedenskou. Nič podstatné sa ale následne neudialo, preto UK čelila kritike OZ Cyklokoalície. Jej spoluzakladateľ Tomáš Peciar – v súčasnosti cyklokoordinátor na Magistráte Hlavného mesta SR Bratislavy – poukázal na uprednostňovanie majetkových záujmov UK pred záujmom verejnosti, ktorá sa podľa neho stala v spore rukojemníkom.

Až v októbri 2021 došlo na pôde UK k „historickému“ trojstrannému rokovaniu medzi novým rektorom Marekom Števčekom, primátorom Matúšom Vallom a karloveskou starostkou Danou Čahojovou. Všetci traja deklarovali pripravenosť čo najskôr dospieť k dohode. Cestu k nej mala otvoriť zámena pozemkov. Bratislavský primátor označil úsek pri Karloveskom ramene za „mimoriadne dôležitú súčasť rozvoja z pohľadu bezpečnosti, ale aj ekologickej udržateľnosti dopravy v tomto území“. Starostka mestskej časti upozornila na oveľa väčší význam zdanlivo krátkeho chýbajúceho prepojenia promenády na brehu zátoky, ako sa na prvý pohľad zdá. Práve tu ju totiž hojne využívajú Karlovešťania, ale aj chodci a cyklisti na svojej ceste z Dúbravky, Devína či Devínskej Novej Vsi do centra Bratislavy.

Kompletizácia cyklotrasy v úseku medzi Mostom Lanfranconi a Karloveským ramenom môže byť zároveň impulzom k revitalizácii priľahlého verejného priestoru v rámci projektu „Živé miesta“, ktorý pod odbornou gesciou Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) kultivuje zanedbané verejné priestranstvá v Bratislave. Práve tu, na brehu ramena oproti internátu Družba, dotvára lokálne genius loci pontónový letný pub Mark Twain, ktorého zanedbané okolie sa takisto nevyhne úpravám.

Stav priestoru pri Karloveskom ramene sa nemení, hoci mesto ohlásilo, že našlo dohodu s Univerzitou Komenského

Magistrát: Štátne organizácie ignorujú procyklistické riešenia

Okrem nepripravenosti samotných projektov sa za hlavnú príčinu liknavého napredovania v príprave nových cykloúsekov považovala personálna poddimenzovanosť príslušných odborov na bratislavskom magistráte. Keďže tento problém sa podarilo vyriešiť už pred vyše rokom, zaujímalo nás, či nastal v oblasti cyklistickej formy dopravy nejaký pokrok.

K jej aktuálnemu stavu a ďalšiemu rozvoju sa pre YIM.BA vyjadril Stanislav Skýva z Oddelenia cyklodopravy Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy.

Ako by ste zhodnotili rozvoj cyklotrás v Bratislave a jej okolí? Čo sa za posledné štyri roky podarilo a čo, naopak, nepodarilo splniť?

Podarilo sa nastaviť procesy v samospráve, respektíve na magistráte tak, aby cyklodoprava bola braná ako relevantný druh dopravy a zároveň vstupovala do riešenia všetkých dopravných a stavebných projektov na území mesta. Tiež sa navýšili personálne kapacity na magistráte, ktoré sú priamo určené na riešenie cyklistickej dopravy na území mesta. Zlepšila sa a priebežne sa nastavuje správa a údržba cyklistických komunikácií. Developeri sú hneď v začiatkoch projektu žiadaní o vyriešenie cyklistickej dopravy v svojom zámere a jeho okolí, tiež do projektov mesta je zapracovávaná cyklistická doprava.

Negatíva rozsiahlejšie uvádzať nebudem, nie je mojím záujmom opisovať bariéry pri rozvoji cyklotrás. Ide prevažne o administratívu, dobiehanie projektov, ktorých zadania boli vypracovávané 5 až 10 rokov dozadu a tiež nastavenie štátnej politiky, ktorá nepovažuje cyklistickú dopravu za rovnocenný spôsob dopravy. Ide o štátne organizácie ignorujúce rozvoj cyklotrás, prípadne priamo blokujúce procyklistické riešenia – napríklad Krajský dopravný inšpektorát, Okresný úrad, NDS, ŽSR alebo Ministerstvo dopravy, pre ktoré sme pripravili rozsiahlejší popis.

Aké sú plány na najbližšie obdobie? Zaujíma nás, čo sa bude naozaj realizovať, nie len projektovo pripravovať.

K otázke považujem za nutné povedať, že bez projekcie a prípravy, ktorá zaberá viac ako 80% času od začiatku plánovania do odovzdania do užívania, nie je možná realizácia. Každý projekt, ktorý sa projektovo pripravuje, je plánovaný aj na výstavbu, pričom žiadny nezostáva „v šuplíku“, ale je na ňom vykonávaná inžinierska činnosť, aby mohla prebehnúť výstavba. K takto postavenej otázke je ťažko naformulovať odpoveď, pretože z našej strany vidíme prevažne projektovú a inžiniersku prípravu, realizácia sa deje podľa kapacít zhotoviteľských organizácií a oddelení magistrátu. Projekcia dopravného značenia pre cyklotrasy je relatívne jednoduchý proces, ktorý si od prípravy až po realizáciu vyžaduje zhruba niekoľko mesiacov.

Kde všade a koľko segregovaných cyklotrás sa už podarilo dokončiť a na čom budovanie ďalších viazne?

Na úvod otázky treba povedať, že budovanie segregovaných cyklotrás nie je jediným, aj keď veľmi dôležitým, prvkom na vytvorenie cyklisticky priateľského mesta. Plán na vybudovanie cyklisticky priateľského mesta sa skladá z viacerých do seba zapadajúcich prvkov, z ktorých jednotlivo žiadny nefunguje a zároveň, ak jeden prvok zo všetkých vypadne, nebudú fungovať ani prvky ostatné. Výstavba segregovaných cyklotrás je komplexný stavebný proces, kde výstavba líniovej dopravnej stavby je umiestnená do už väčšinou stavebne uzavretého priestoru. Prebieha cez množstvo pozemkov mimo vlastníctva hlavného mesta. Tento stavebný proces je rovnaký, ako pri výstavbe inej dopravnej infraštruktúry a zároveň svojím rozsahom (nutná výstavba aspoň 80 km cyklotrás) predstavuje jeden z najväčších developingov v meste. Rýchlosť výstavby a možné prekážky zodpovedajú jej rozsahu. Nie je možné vybrať pár viaznucich prvkov, každá cyklotrasa má vlastný brzdiaci prvok, či už ide o zásah do existujúcej stavebnej a dopravnej infraštruktúry, riešenie množstva zasiahnutých pozemkov, povoľovanie na príslušnom stavebnom úrade, alebo o rôzne iné stavebné, administratívne, finančné a legislatívne prekážky.

V rámci opravy Karpatskej ulice pribudnú na jej okrajoch ochranné pruhy pre cyklistov. Zdroj: Cyklokoalícia

Aktuálny stav budovania siete cyklotrás v Bratislave

Nasledujúci prehľad obsahuje súpis dokončených úsekov, prebiehajúcej výstavby a projektov v príprave podľa Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy a jeho Oddelenia cyklodopravy.

Prebiehajúca projekcia dopravného značenia pre cyklotrasy

• Devínska cesta – ochranné pruhy
• Podháj – samostatné cyklistické pruhy
• Račianska-Pionierska/Račianské mýto – samostatný pruh
• Štepná
• Dvojkrížna
• Rusovská cesta – bus/cyklopruh
• Ružinovská, Záhradnícka, Bajkalská
• Hodonínska – zmiešaný chodník
• Malý Dunaj + Malodunajská
• Budatínska – Šintavská
• Budatínska – Lietavská 1
• Brnianska – návrh ochranných pásov
• Kutlíkova – priechod pre cyklistov
• Hradská
• Mamateyova – fáza 2
• Panónska cesta – križovatka s Budatínskou
• Lietavská 3
• Lamač – Pod násypom, Segnáre
• Popradská
• Bajkalská cyklo+chodník
• Tomášikova okolo Kuchajdy

Vyznačovanie zdieľaných cestičiek pri rekonštrukcií chodníkov

• Kutlíkova – úsek Romanova – Starohájska (dokončené)
• Kutlíkova – úsek Starohájska – Gettingova (možno do konca tohto roku)
• Račianska – úsek Nobelova – Pekná cesta (do konca augusta)
• Vrakuňská – úsek Maximiliána Hella – Ružinovská (jeseň tohto roka)

Oprava povrchov komunikácií s novým značením vrátane cyklotrás

• Hradská – intravilán
• Karpatská

Plánovaná výstavba (možno začiatkom budúceho roka)

• Hradská extravilán
• Mlynské Nivy – úsek Bajkalská – Hraničná

Prebiehajúca výstavba

• Nárožie križovatky Tomášikova – Trnavská
• Prepojenie Račianskej smer Pluhová (Guthaus)

Ukončená výstavba dopravného značenia samostatných cyklopruhov a ochranných pruhov pre cyklistov

• Námestie Slobody
• Ulica Imricha Karvaša
• Krasovského ulica

Vybudované samostatné (segregované) cyklotrasy

• Odborárska (smer Račianska)
• Odborárska (smer Vajnorská)
• Mlynské nivy A (severná vetva)
• Mlynské nivy B (severná vetva)
• Mlynské nivy C (južná vetva)
• Mynské nivy D (spojka s Páričkovou)
• Páričkova
• Kopčianska (Nesto)
• Slovnaftská
• Bosákova
• Ráztočná-Amarelková
• Starohájska A (Chorvátske rameno – strom pri internáte)
• Starohájska B (strom pri internáte – Kutlíkova)
• Starohájska C (Kutlíkova – Dolnozemská)
• Vajnorská (Nová doba – Junácka)
• Mlynské nivy A (severná vetva)
• Tomášikova/Trnavská nárožia križovatky
• Okruh O5, spojnica Račianska – Pluhová

Ďalšie nové projekty

• Na Mlynských Nivách bola vybudovaná samostatná segregovaná cyklotrasa v úseku medzi Karadžičovou a Svätoplukovou ulicou.
• Pre úsek 29. augusta – Karadžičova už existuje štúdia a v súčasnosti sa spracúva projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie.
• V úseku medzi Košickou a Turčianskou je projekt s územným rozhodnutím a spracúva sa stavebné povolenie.
• Ďalší úsek Turčianska – Bajkalská je v rovnakom stave ako úsek 29. augusta – Karadžičova.
• Na Záhradníckej ulici v úseku Svätoplukova – Miletičova sa spracúva projektová dokumentácia pre vyznačenie ochranných pruhov pre cyklistov ako rýchle riešenie.
• V úseku Karadžičova – Ružinovská je spracovaná technická štúdia samostatne vedených cyklistických chodníkov, ktorá sa v súčasnosti preklápa do dokumentácie pre územné rozhodnutie a zároveň sa vybavujú vyjadrenia dotknutých organizácií.

Vedenie Hlavného mesta zatiaľ výrazne zaostáva za svojimi sľubmi, aktuálne plány však prichádzajú s prísľubom zmeny. Ostáva len vyjadriť nádej, že v dohľadnej dobe počet projektov úplne nových segregovaných úsekov výrazne preváži zámery, v rámci ktorých majú cyklotrasy pribudnúť len vo forme zmeny dopravného značenia. Aj na základe zahraničných skúsenosti treba pripomenúť, že maľovaním čiar sa cyklotrasy nebudujú. Bez skutočne kvalitných úsekov, ktoré budú bezpečné pre všetky skupiny užívateľov a oddelené od automobilov, sa z cyklodopravy alternatíva voči iným druhom dopravy nestane. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.