Adrian Gubčo 13.10.2021 17:49

Cyklotrasa medzi Mostom Lanfranconi a Karloveským ramenom o krok bližšie k realite

Ľavobrežné nábrežie Dunaja medzi Euroveou a Mostom Lanfranconi aj popri Karloveskom ramene patrí k obľúbeným výletným miestam obyvateľov i návštevníkov Bratislavy, vrátane cyklistov. Dva úseky promenády však nelogicky oddeľuje zanedbaný pás územia južne od Botanickej záhrady. Po rokoch neúspešných pokusov o zlepšenie situácie teraz v kauze konečne nastal posun.

Stav priestoru dnes

Hoci na promenáde medzi Euroveou a Mostom Lanfranconi kvalitná oddelená cyklotrasa z väčšej časti chýba, lokalita patrí z hľadiska cyklodopravy k intenzívne využívaným. Dokazuje to aj tzv. heatmapa zo športovej aplikácie Strava, ktorá udáva intenzitu využívania komunikácii užívateľmi. Mnoho cyklistov sa pohybuje aj popri Karloveskom ramene v dotyku s lužnými lesmi a atraktívnym prírodným prostredím. Napriek tomu k spojeniu jednotlivých úsekov chýba sekcia široká iba niekoľko stoviek metrov na Nábreží Ľubomíra Kadnára.

Hlavným dôvodom, prečo sa tu cyklotrasa ani riadny chodník nenachádza, sú doterajšie spory mesta a vlastníka pozemkov. Tým je Univerzita Komenského v Bratislave, ktorej patrí väčšina plôch medzi Botanickou záhradou a Dunajom, vrátane tu umiestnených lodeníc. Bez súhlasu Univerzity Komenského nie je možné cyklotrasu či chodník postaviť. Tá však chcela zámery Magistrátu využiť na zámenu pozemkov, ktoré boli univerzite zabrané pri výstavbe mosta. Problém sa tiahne minimálne od roku 2009, kedy vznikol prvý projekt cyklotrasy.

Hoci sa čas od času objavili správy, že sa situácia hýbe – napríklad v roku 2013 – v skutočnosti sa nič nezmenilo. Ľady sa začali hýbať až s výmenou rektora, kedy kontroverzného Karola Mičietu nahradil omnoho aktívnejší Marek Števček. Aktívne k téme pristúpilo aj Hlavné mesto a mestská časť Karlova Ves. Aj vďaka tomu sa zdá, že sa realizácia promenády, spojená so vznikom cyklotrasy, skutočne priblížila.

Ako informoval Magistrát, v uplynulých dňoch sa na pôde Univerzity Komenského v Bratislave uskutočnilo trojstranné rokovanie, ktorého sa zúčastnili rektor Marek Števček, primátor Matúš Vallo, a starostka mestskej časti Karlova Ves Dana Čahojová. Témou bola príprava spojenia jednotlivých úsekov promenády, pričom všetky strany deklarovali vôľu túto otázku čo najskôr uzavrieť. Vyriešiť sa tak má vlastníctvo pozemkov, Univerzita Komenského a mesto Bratislava už údajne pripravili návrh na zámenu.

Materiál teraz musí schváliť mestské zastupiteľstvo aj Akademický senát UK. Následne bude možné pristúpiť k projektovej príprave a realizácii samotnej cyklotrasy. „Tento úsek cesty by umožnil prepojiť naše internáty v Mlynskej doline s viacerými našimi fakultami aj s hlavnou budovou rektorátu,“ sľubuje si od cyklotrasy rektor UK Marek Števček. „Nielen študenti bývajúci v Mlynskej doline, ale aj ďalší občania či turisti by získali možnosť výhodného a bezpečného dopravného spojenia, ktoré by bolo atraktívnou alternatívou k legendárnej autobusovej linke číslo 39.“

Na význam tohto relatívne krátkeho úseku zas upozorňuje primátor Bratislavy Matúš Vallo. „Úsek pri Karloveskom ramene je mimoriadne dôležitou súčasťou rozvoja z pohľadu bezpečnosti, ale aj ekologickej udržateľnosti dopravy v tomto území,“ vysvetľuje. Súhlasí aj starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová. „Zdanlivo krátke chýbajúce prepojenie promenády na brehu zátoky má omnoho väčší význam, ako sa na prvý pohľad zdá. V Bratislave netreba zdôrazňovať význam bezpečného pešieho a cyklistického pohybu, ktorý je práve tu hojne využívaný nielen Karlovešťanmi, ale zabezpečuje spojenie s centrom mesta aj Devínu, Dúbravke a Devínskej Novej Vsi.“ Primátor očakáva, že návrh sa zámenu pozemkov sa v zastupiteľstve i akademickom senáte objaví do konca roka.

Na vznik cyklistického koridoru by mohla nadviazať revitalizácia verejného priestoru, ktorú v blízkosti zariadenia Mark Twain pripravuje Metropolitný inštitút Bratislavy. Ide o jedno zo „Živých miest“, súboru väčšieho množstva menších zásahov, ktorých cieľom je skvalitniť zanedbané alebo prehliadané verejné priestranstvá v meste.

Okolie pubu Mark Twain čaká revitalizácia, tú by si však zaslúžil celý priestor až k Mostu Lanfranconi

Pokrok v riešení tejto otázky je dobrou správou, skutočná realizácia bude vynikajúcou. Zdá sa až neuveriteľné, že daný priestor dokáže byť v tak zlom stave, hoci sa nachádza na ideálnom mieste nielen kvôli cyklotrase, ale aj potenciálu vzniku nesmierne príťažlivej promenády. Spojenie nábrežia Dunaja a Karloveského ramena, Botanickej záhrady, športovísk či dobrej dostupnosti na verejnú dopravu by mohla z lokality spraviť vyhľadávané výletné miesto. Dnes je tu však len rozbitá cestička, náletová zeleň a prehliadaná záhrada.

Hoci sa Univerzita Komenského hrdí označeniami „najväčšia a najstaršia“, pri kvalitatívnych prívlastkoch už treba byť opatrný. Jedno z vhodných slov by ale mohlo byť „zaspatá“, inak sa totiž nedá vysvetliť, že doteraz tento priestor nevyužila lepšie. Ide o ideálne miesto, na ktoré by sa mohla vyhlásiť architektonicko-krajinárska súťaž, ktorej cieľom by bolo vytvorenie krásnej promenády, doplnenej o možnosti pre šport, rekreáciu, či vybudovanie ďalšieho vstupu do Botanickej záhrady. Pri troche odvahy by sa možno dalo uvažovať aj o obnove Lanfranconiho vily.

Práve takéto miesta ukazujú, v čom by Bratislava mohla byť silná oproti mnohým väčším a (objektívne povedané) krajším metropolám. Slovenské hlavné mesto už nikdy nezíska veľké areály historizujúcej zástavby, ktoré sú zdrojom hrdosti Viedne, Prahy, Budapešte aj množstva menších miest. Vyniká však prepojením s prírodou a jej mnohorakosťou, kedy sa v malom priestore stýkajú rozličné krajinné typy a situácie. Bratislava by to mala využiť a dať obyvateľom či návštevníkom čo najviac šancí pre kontakt s prírodou.

Dosah takejto úpravy by bol významný: kvalita života by sa mohla zvýšiť po objektívnej aj subjektívnej stránke. Život v Bratislave by sa pre užívateľov tohto priestoru stal o čosi príjemnejším nielen kvôli dopravným, ale aj pobytovým dôvodom. Mesto by tak lepšie spĺňalo nielen svoju funkčnú úlohu – dať ľuďom miesto pre život a prácu – ale aj kultúrno-spoločenskú. Pod tou sú myslené možnosti pre zábavu, sebarealizáciu a medziľudský kontakt. Práve to oddeľuje dobré mestá od výborných.

Univerzita Komenského by mohla namietať, že to nie je jej starosť. Opak je však pravdou. Malo by byť v najvyššom záujme vzdelávacej inštitúcie, zvlášť univerzity, aby bola atraktívna ona, jej budovy, ale aj priľahlé priestory a mesto, v ktorom sa nachádza. Popredné školy sú symbioticky prepojené so svojim mestom a vzájomne od seba čerpajú – študenti aj vedeckí pracovníci smerujú do kvalitného mesta a dobrá univerzita mu zas dodáva talentovaných ľudí. Nanešťastie, takéto vnímanie je zatiaľ slovenským vysokým školám (ale aj mestám) očividne vzdialené.

Sľubný vznik cyklotrasy medzi Mostom Lanfranconi a Karloveským ramenom je snáď len počiatkom revitalizácie priľahlého územia. Bolo by veľkou škodou, keby táto lokalita pôsobila aj naďalej takým smutným nevyužitým dojmom, ako to je v súčasnosti.

Fotografie z 5.9.2021. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.