Adrian Gubčo 02.09.2020 10:15

Na Námestí Republiky osadili drevené plató

Hlavné mesto v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy osadilo na Námestí Republiky v centrálnej časti Petržalky drevené plató s hmlovou fontánou. Ide o súčasť snáh, smerujúcich k revitalizácii priestoru, plató má zatraktívniť priestor, priniesť nové voľné sedenie a vytvoriť priestor pre kultúrne podujatia. Rozsiahlejšiu obnovu po participácii pripravuje mestská časť Petržalka.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Nové plató má formu štvorcového dreveného pódia, ktoré je umiestnené na centrálnej spevnenej ploche „námestia“. Pódium má zabudovanú „hmlovú“ funkciu, vypúšťaná tak vodná para, ktorá ochladzuje bezprostredné okolie. Ako MIB vysvetľuje, Námestie Republiky je tepelným ostrovom, zvlhčovanie tak v kombinácii s voľným sedením v rámci projektu Sadni si! zvýši pobytový potenciál priestoru.

Drevené plató vzniklo ako jeden z veľkého množstva projektov Hlavného mesta a Metropolitného inštitútu Bratislavy s cieľom zlepšenia verejných priestorov. Ich realizácia bola možná vďaka zvýšeniu daní z nehnuteľností a daru Vlády SR, pričom Magistrát prisľúbil všetky tieto prostriedky spätne investovať do verejného priestoru a verejnej infraštruktúry, tzn. ciest a chodníkov.

Objekt verejnej terasy je mobilný a dočasný a po skončení teplých mesiacov by sa mal demontovať. Podľa úspechu sa má potom opätovne inštalovať na to isté miesto, ale teoreticky aj na iné miesto v meste. Na Námestí Republiky dlhodobo neostane aj preto, lebo mestská časť Petržalka plánuje rozsiahlejšiu úpravu priestoru.

Už na jar spustila miestna samospráva v spolupráci s občianskym združením Punkt participačný proces, ktorého cieľom bol zisk podnetov a zistenie potrieb obyvateľov z okolia a návštevníkov Námestia Republiky. Z tohto zisťovania vyplynulo, že 52% užívateľov priestoru ním len prechádza, z toho 61% smeruje za obchodmi a službami v okolí. Ľuďom tu najviac chýba sedenie, tieň, zdroj pitnej vody, smetné koše či verejné osvetlenie.

Všetky tieto podklady majú pomôcť pri kreovaní zadania architektonickej súťaže, ktorá prerieši celý priestor až k Chorvátskemu ramenu. Pôvodne sa tu (ešte za minulého režimu) uvažovalo s umiestnením obchodného domu Prior, ktorého výstavba mala nasledovať po dokončení metra v rámci urbanizácie Centrálneho rozvojového koridoru. Dnes je tento plán už irelevantný, zástavbu na Námestí republiky pravdepodobne netreba očakávať.  

Vyhlásenie súťaže sa predbežne predpokladá v roku 2021. Realizáciu možno v takom prípade očakávať až po roku 2022. V tom čase by sa mal v blízkosti Námestia Republiky realizovať aj ďalší veľký a mimoriadne dôležitý projekt – predĺženie Petržalskej električkovej radiály. Oba zásahy môžu zásadne zmeniť život v mestskej časti a zvýšiť kvalitu života miestnych obyvateľov.

Čo sa týka samotného plató, ide o ďalší zo série „quick wins“ zásahov, ktoré sú aktuálne najhmatateľnejším výstupom práce Metropolitného inštitútu Bratislavy. Najväčšou výhodou riešenia danou formou je mobilita pódia, keďže jeho inštalovanie na konci leta je pomerne nešťastné a do veľkej miery sa minie účinku – a nejde len o hmlovú funkciu, ale aj o možnosť sedenia vonku.

V tomto smere sa MIBu viac „darilo“ v priebehu minulého roka, kedy sa spustilo hneď niekoľko výrazných projektov, ktoré prispeli k zlepšeniu verejného priestoru – odštartoval projekt Sadni si!, ožilo Komenského námestie a rozšíril sa peší priestor na Klobučníckej a na Námestí SNP. V priebehu tohto roka sa podarilo upraviť múrik na Židovskej, sprístupniť Včeliu lúku (teda otvoriť nevyužívaný priestor a vložiť sem úle a sedenie) a zrealizovať plató na Námestí republiky. Komenského námestie nefungovalo celé leto, aktivity sa tu rozbehnú až v najbližších dňoch v súvislosti s vyhlásením výsledkov architektonickej súťaže na nové riešenie námestia.

Metropolitný inštitút prirodzene pripravuje viac a zložitejších projektov, ktoré rieši aj v spolupráci s externými architektmi. Ich tvorba je procesne a časovo zložitejšia a konkrétne výstupy vo verejnom priestore mesta budú viditeľné neskôr. Zmena úrovne a vnímania verejného priestoru je však prezentovaná ako hlavná priorita MIBu aj Hlavného mesta, a mesto sa očividne zameriava na také projekty MIBu, ktoré prinesú viditeľnú fyzickú zmenu (namiesto dlhodobých koncepčných vízií). Preto je realizácia dvoch-troch malých zásahov v priebehu roka nedostatočná a podobných „quick-wins“ by malo byť viac.

Inštitút nateraz stratil ambíciu, prezentovanú vo svojej Zriaďovacej listine, teda vybudovanie organizácie, ktorá bude hlavným moderátorom diskusie o budúcnosti Bratislavy a nástrojom pre jej komplexnú transformáciu. MIB ide aktuálne cestou ľahšieho odboru a zameriava sa na architektonicko-urbanistické témy. Preto sú v tomto smere kladené vyššie nároky nielen na kvalitu, ale aj množstvo výstupov.

Zásah na Námestí Republiky tak možno hodnotiť v princípe pozitívne. Podobných však treba ešte oveľa viac, ak má MIB získať neotrasiteľnú autoritu, ktorá ho zabezpečí pred možnými politickými otrasmi do budúcna – koniec-koncov, pozícia inštitútu je oveľa vratkejšia ako napríklad pozícia Útvaru Hlavnej architektky, ktorého výstupy v podobe modernizovaných električkových zastávok sú dnes aj ďaleko viditeľnejšie.

Sledujte YIM.BA na Instagrame. 

Sledujte YIM.BA na YouTube. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.