Adrian Gubčo 09.08.2024 18:17

Prvé námestie v Petržalke bližšie k realite. Atraktívny projekt postupuje, potrebuje podporu

Hoci sa v mestskej časti Petržalka nachádza viacero verejných priestorov, označovaných ako námestie, väčšina z nich má charakter zvyškových plôch pri cestách alebo parkov. Prvým priestranstvom, ktoré bude skutočne plniť funkciu miesta pre zhromažďovanie a socializáciu, má byť Námestie republiky. Zámer robí opatrné pokroky.

Zdroj: gro architekti

Petržalka je vybudovaná ako modernistické sídlisko, teda ako obytná štvrť, ktorej rezidenti mali žiť v parku. Moderný urbanizmus odmietal niektoré tradičné prvky tvorby mesta ako sú ulice alebo mestské bloky. Dôsledkom je absencia klasických námestí, ku ktorým by ľudia prirodzene gravitovali a kde by dochádzalo ku koncentrácii života a aktivity. Nič na tom nemení ani fakt, že niektoré plochy dostali názov námestie.

Zmeniť by sa to malo v najbližších rokoch. Hlavné mesto v spolupráci s mestskou časťou sa totiž rozhodlo zrevitalizovať priestranstvo, nazvané Námestie republiky. Umiestnené je takmer v strede sídliska a už onedlho bude takmer v priamom kontakte s električkovou traťou. V jeho blízkosti sa nachádzajú viaceré športoviská, služby a je dobre napojené na autobusovú aj cyklistickú sieť.

Mesto vyhlásilo ešte v roku 2022 architektonicko-krajinársku súťaž, v ktorej sa presadila kancelária Gro Architekti. Víťazný návrh priniesol veľkorysý a atraktívny koncept priestranstva so silnou identitou, kombinujúcou priestory pre relax, športovanie, kultúrne podujatia, ale aj zlepšenie stavu zelene a jej doplnenie. Optimálne pritom rieši dopravné, pešie či cyklistické ťahy, ktoré územím prechádzajú, a zachováva a skvalitňuje existujúce hodnoty.

Podľa predstáv architektov tak bude námestie tvorené najmä hlavnou obdĺžnikovou plochou – „kobercom“ aktivít, ktorý je po celom jeho obvode lemovaný parkom. Zeleň má pozvoľna prerastať z obvodu námestia do priľahlých plôch: na východnej strane k nábrežiu Chorvátskeho ramena s novými aktivitami, na západnej strane cez Jiráskovú ulicu k „Piazette“, teda novému predpoliu Cikcak centra a susedných prevádzok.

Priestor bude vo výsledku tvorený tromi časťami, skateparkovou, eventovou s kaviarňou a toaletami a časťou okolo fontány s menšími aktivitami. Námestie dotvorí prispôsobený mobiliár, prístrešok v celej šírke námestia s vodnými dlažobnými gejzírmi a zmieňované prevádzky. Zachovať sa má 90% stromov a vysadiť sa majú nové.

Od predstavenia podoby projektu sa prakticky neobjavili žiadne nové informácie. Ako však tvrdí Juraj Palovič z kancelárie Gro architekti, zámer predsa len postupuje. „V apríli sme odovzdali architektonickú štúdiu a od júna pracujeme na dokumentácii pre územné rozhodnutie,“ približuje. „Projekt napreduje relatívne konzistentne bez zásadných zmien, spolupráca s Magistrátom je dobrá.“

Projektová príprava je jedna vec, realizácia však druhá. Ide o náročnú revitalizáciu, ktorá predpokladá veľké finančné náklady. To je v kontexte chudobnej Bratislavy veľká prekážka, určité riešenie sa však črtá. „V rámci dokumentácie pre územné rozhodnutie pripravujeme projekt na flexibilné fázovanie a financovanie cez modro-zelené výzvy,“ vysvetľuje Palovič. Teoreticky sa tak projekt mohol financovať z eurofondov.

Zásadná bude podpora mesta, ktoré sa bude musieť rozhodnúť pre prioritizáciu tohto zámeru. „Čo sa týka budúcnosti projektu, bude kľúčový koniec tohto roka, keď sa bude na meste schvaľovať rozpočet na 2025. Veríme, že jeho súčasťou budú aj financie, určené na dokumentáciu pre stavebné povolenie pre Námestie republiky,“ hovorí J. Palovič. „Pripravenosťou a kvalitou projektu sa snažíme dostať na Magistráte medzi prioritnejšie projekty.“

Ak by boli architekti úspešní a mesto by aj počas budúceho roka postupovalo v príprave obnovy, azda v rokoch 2026-2027 by nové Námestie republiky mohlo ísť do realizácie. Fázovanie nebolo bližšie konkretizované, no do konca desaťročia by snáď celý priestor mohol byť obnovený.

 

Čakanie na obnovené námestie môže trvať neúmerne dlho. Zdroj: gro architekti

 

Fakt, že ani v prípade vyše stotisícovej štvrte sa nedá premena jedného priestranstva, hoci veľkého, zrealizovať v adekvátnom čase, hovorí o finančnej situácii mesta veľa. Bratislava má ambiciózne plány pre zlepšenie verejného priestoru.  Nanešťastie sa zrážajú s trpkou realitou, keď má metropola financie ledva na základný chod, nie to na výrazné znižovanie investičného dlhu v oblasti rozvoja verejných priestranstiev.

Azda najvýrečnejším príkladom je pripravovaná rekonštrukcia Námestia SNP a Kamenného námestia. Ide o jedno z najvýznamnejších priestranstiev v Bratislave, čo je dané nielen polohou či rozsahom, ale aj dejinami, ktoré sa v tejto lokalite písali. Kamenné námestie je zas asi najhanebnejšie miesto v tesnej blízkosti historického jadra. Mesto pracuje na zmene už od polovice minulej dekády.

V tomto momente má v rukách výsledky súťažného dialógu, v ktorom sa presadila kancelária Atelier Loidl Landscape Architects Berlin spoločne s dopravnými poradcami BPR Dr. Schäpertons Consult. Vysoko oceňovaní architekti pripravili presvedčivý koncept, založený na vytvorení trojice priestorov s odlišnou atmosférou, ktoré však budú spoločne prepojené konzistentným dláždením a urbánnym dizajnom.

Námestie SNP má byť akousi zelenou oázou, Námestie Nežnej revolúcie bude stretávacím priestorom, kde sa budú odohrávať spoločenské aktivity, a Kamenné námestie bude „hravým“ priestorom s neformálnym programom. Priestor bude vďaka vyrovnaniu úrovne jednotlivých častí námestí úplne bezbariérový, vznikne tu zároveň aj najvýznamnejšia električková križovatka v meste a teoreticky aj parkovacie kapacity.

Nanešťastie, toto všetko má byť realitou až v roku 2035. Mesto totiž nemá peniaze na to, aby námestie či námestia obnovilo naraz. Bude tak postupovať etapovite, pričom posledná časť má byť dokončená až približne o jedenásť rokov. Vo výsledku tak bude trvať dve desaťročia, kým dostane tento zásadný priestor adekvátnu úroveň.

Bratislava by mohla byť omnoho krajšie mesto, pokiaľ by bola adekvátne financovaná. Za predpokladu, že by mala rozpočet podobný Brnu, mohla mať k dispozícii o niekoľko stoviek miliónov viac. V takom prípade by mohla nielen opravovať námestia či chodníky, ale aj sama stavať električkové trate alebo nájomné byty. Nanešťastie, nožnice medzi slovenskou a moravskou metropolou sa v tomto smere roztvárajú ešte viac.

Námestie SNP aj Námestie republiky tak ešte nejakú dobu ostanú v súčasnom stave. Ten aspoň lepšie vypovedá o našom vzťahu tak k dejinám, ako aj k republike samotnej.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.