Simona Schreinerová 16.08.2024 11:50

Klimatická kríza nastupuje. Metropolitný inštitút ukázal, ako ovplyvňuje Bratislavu

Zmena klímy je realitou, ktorá je v čoraz silnejšej miere citeľná aj v Bratislave. Zimy sú miernejšie a letá výrazne horúcejšie. Obdobie prázdnin je omnoho častejšie sprevádzané extrémnymi búrkami a prívalovými dažďami. Tieto zmeny si vyžadujú reakcie v oblasti manažovania environmentálnej situácie, územného plánovania a mestotvorby.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Priemerná ročná teplota v Bratislave stúpa

Bratislava sa stáva čoraz horúcejším mestom. Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) preto vypracoval ako podklad k Akčnému plánu pre udržateľnú energetiku a klímu hlavného mesta SR Bratislavy (SECAP) štúdiu Hodnotenie zraniteľnosti mesta Bratislava, kde zdôvodňuje negatívne dôsledky zmeny klímy na zdravie, kvalitu života a životné prostredie.

Počas dní, keď najvyššia denná teplota bola 30 °C a viac, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci s MIB opakovane merala teplotu rôznych povrchov a foriem vegetácie na území mesta. Z termovíznych snímok je zrejmý význam stromov na príklade lavičiek alebo spevnených povrchov chodníkov. Teplota lavičky na Hlavnom námestí na slnku presiahla extrémnych 50 °C.

Priemerná ročná teplota pritom neustále stúpa. Od roku 1961 postupne v Bratislave táto hodnota narástla až o 2,4 °C na súčasných 12,4 °C. Pdľa MIBu bol rok 2023 bol najteplejším rokom v histórií meteorologických meraní na Slovensku, ale aj celosvetovo. Najteplejšie leto z hľadiska priemernej teploty bolo v Bratislave v roku 2019. Je vysoko pravdepodobné, že tohtoročné leto ho ešte prekoná.

V meste sa pri tak vysokých teplotách ohrieva vzduch viac ako v jeho okolí a tvoria sa tzv. letné tepelné ostrovy, ktoré ľudia pociťujú najmä v noci. Naakumulované teplo nad mestom, budovy a cesty sa nedokážu rýchlo ochladiť a teplo pretrváva nad zastavaným územím až do ďalšieho dňa.

„Vlny horúčav sú problematické nielen počas dňa, ale najmä v noci. Aj keď teplota vzduchu v noci klesne z denných 30 °C napríklad na hranicu 20 °C, budovy, ako bytové domy na sídliskách, ostávajú často vyhriate z predošlých tropických dní, a teplo z nich sála aj do vnútorných priestorov. Dôsledkom toho sa nám často horšie spí a kumuluje sa pocit únavy,“ vysvetľuje environmentalistka Eva Čulová z Metropolitného inštitútu Bratislavy. „Z dlhodobého hľadiska bude kľúčové nielen zvyšovať podiel zelene vo verejných priestoroch, ale je potrebné adaptovať aj budovy, v ktorých pracujeme, žijeme či spíme,“ dodáva.

Na rozdiel od voľnej krajiny, zastavané územia sú zraniteľnejšie a s dôsledkami zmeny klímy, akými sú vlny horúčav alebo prívalové dažde, sa tu stretávame pravidelnejšie. Parkoviská, dopravné komunikácie, objemné budovy, plochy z vodonepriepustných materiálov či nedostatok vegetácie robia tieto miesta menej odolnými. Napriek tomu vidno náznaky zmien. „Spôsob, akým sa mestá rozvíjajú, sa už dnes mení a s tým aj pohľad na zeleň v meste, ktorá je rovnocennou infraštruktúrou k ostatným nezastupiteľným infraštruktúram, vďaka ktorým mestá fungujú,“ tvrdí Čulová.

Preto sa zvyšuje význam zelene pri mestskom plánovaní. „Cieľom je, aby bola zeleň dobre dostupná a klimaticky odolná. Z hľadiska adaptácie na zmenu klímy má význam robiť najmä kompaktné plochy zelene, ktoré majú lepšiu schopnosť ochladzovať, ale zároveň poskytnú aj priestor pre oddych a stretávanie sa počas celého roka,“ zhŕňa environmentalistka.

 

Zdroj: Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave, MIB

 

Záplavy aj prehrievanie

Horúčavy predstavujú vážne nebezpečenstvo predovšetkým pre deti a seniorov. Podľa štúdie sú najrizikovejšie oblasti v Bratislave práve v centre mesta a v mestských častiach, ako sú Petržalka, Ružinov, Nové Mesto a Podunajské Biskupice. Tieto oblasti sú charakteristické vyššou koncentráciou malých detí do 6 rokov a starších ľudí nad 65 rokov.

S rastúcou frekvenciou klimatických zmien sa častejšie vyskytujú aj prívalové dažde, ktoré prinášajú mimoriadne intenzívne zrážky, pri ktorých sa za krátky čas zráža veľké množstvo vody. Riziko je opäť vyššie v mestských oblastiach s hustou zástavbou, kde voda nemá kam odtekať. Tieto prívalové zrážky nielenže ohrozujú majetok a budovy, ale aj negatívne ovplyvňujú plynulosť dopravy v meste.

Obzvlášť ohrozené sú nižšie položené podjazdy, ktoré môžu byť ľahko zaplavené vodou z okolia. V zastavanom obývanom území mestských častí sú stupne rizika rôzne. Prevládajú skôr územia so stredným a vyšším rizikom oproti nezastavanému územiu.

Prítomnosť a využitie vegetácie ako súčasť adaptačných opatrení na hospodárenie s dažďovou vodou sú mimoriadne dôležité. Zeleň v meste zohráva kľúčovú úlohu v minimalizovaní rizika zatopenia počas intenzívnych zrážok a pri ochladzovaní miestnej mikroklímy počas horúcich dní. Najhustejšie oblasti vegetácie možno nájsť napríklad v Bratislavskom lesoparku, na Devínskej Kobyle a v Horskom parku.

„Je dôležité vychádzať z dostupných, a pokiaľ možno kvalitných dát, ktoré nám v tomto prípade naznačujú, ktoré lokality v meste patria medzi najohrozenejšie a naopak. Dáta nám zároveň umožňujú lepšie plánovať adaptačné opatrenia pre zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy a zlepšovať kvalitu života v meste,“ doplnil Martin Jančovič, GIS analytik MIB.

Spôsob, akým je krajina vyžívaná a ako prebieha tvorba zastavaného územia, výrazne ovplyvňuje riziko, akému sú ľudia vystavení zmenou klímy. Zvýšenie odolnosti mesta voči nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy sa musí realizovať prostredníctvom adaptačných opatrení. Cieliť ich treba tam, kde sú najviac potrebné. Zároveň by sa mesto malo rozvíjať spôsobom, ktorým neohrozí kapacitu už dnes odolnejších oblastí s menším stupňom zraniteľnosti.

Mesto Bratislava v spolupráci s MIB a ďalšími partnermi za týmto účelom vypracovalo Klimatický plán, ktorý stanovuje ciele na zníženie emisií o 55% do roku 2030. Tento plán tiež obsahuje opatrenia na adaptáciu mesta na extrémne poveternostné podmienky spôsobené klimatickými zmenami. Aj keď je pravdepodobné, že ďalšie mestá a krajiny budú postupne dosahovať svoje klimatické ciele, v najbližších desaťročiach nemusíme zaznamenať zníženie priemernej teploty.

Ak však tieto opatrenia nebudú realizované, prognózy naznačujú, že do konca storočia by priemerná teplota mohla stúpnuť až o 4°C oproti stavu pred priemyselnou revolúciou. Bratislava by v takom prípade mala len dve ročné obdobia – veľmi suché, dlhé leto a miernu, daždivú zimu. Stane sa z nej subtropické mesto. 

 

Guthaus od spoločnosti Corwin. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Rozdiel medzi asfaltovým a trávnatým povrchom je výrazný

Prehrievaním povrchov počas letných horúčav sa zaoberá aj developer Corwin. Skúma ho v rámci projektu Guthaus v Novom Meste. Corwin si nechal špecializovanou firmou Terradron vypracovať termovíznu inšpekciu, ktorá sa realizovala v polovici júla.

Podľa dát zo štúdie bol povrch asfaltového parkoviska rozpálený až na priemernú teplotu atakujúcu 52 °C. Naproti tomu trávnatá plocha so súvislým porastom v jeho tesnom susedstve bola v dobe tesne pred 14. hodinou až o 22 °C chladnejšia.  

Túto lokalitu si pritom za v podstate rovnakých podmienok „zmerali“ i v roku 2023. Aktuálne výsledky potvrdili, že v snahe zabrániť prehrievaniu okolia majú rastliny na povrchu pôdy aj striech obrovský význam. Platí pritom jednoduchá rovnica – čím vyšší porast, tým účinnejšie bojuje s horúčavou letných dní.

Severná veža Guthausu má vegetačnú strechu s nízkymi rastlinkami a v čase merania mala priemernú teplotu na povrchu 49,5 °C. Tam, kde bol pôdny substrát bez vegetácie, to bolo až 62 °C, naopak v miestach s rastlinnou pokrývkou len 38,9 °C. Podobné rozdiely boli i na južnej veži, ktorá je rovnako porastená rozchodníkmi – najčastejšou rastlinou na tzv. zelených strechách.

 

Termovízna snímka vegetačnej strechy Guthause. Najtmavšia farba vyznačuje najchladnejšie povrchy. Zdroj: Corwin

 

Naproti tomu strecha budovy, ktorá obe veže obytného komplexu prepája, mala v priemere len 37,5 °C, pretože sa tu nachádzajú aj kríky a stromy. Teplota pod nimi bola len necelých 30 °C. Meranie sa uskutočnilo počas slnečného bezveterného dňa s teplotou 32 až 34 °C.

Vlani bola pri veľmi podobných podmienkach (absolútna teplota bola dokonca o málo nižšia) priemerná teplota trávnika v okolí Guthause 31,6 °C. Tento rok to bolo o dva stupne Celzia menej. Tento jav sa pripisuje lepšiemu stavu vegetácie a vyššej tráve v porovnaní s minulým rokom.

Terradron sa vlani aj tento rok zameral i na strechu susedného supermarketu, pokrytú fóliovou izoláciou. Jej priemerná teplota v meranom čase bola 65,2 °C. To je o 10 až 15 stupňov viac ako mali južná a severná veža Guthasu a dokonca až o bezmála 28 stupňov viac v porovnaní so strechou na strednej časti komplexu, ktorá je porastená vyššou vegetáciou. V porovnaní s rokom 2023 bola fóliová strecha dokonca o 4 stupne teplejšia a v maxime sa rozpálila až na 67,3 °C. To môže o viac ako 30 stupňov prekračovať teplotu na vegetačnej streche porastenej vyššími rastlinami.

Meraniami sa len potvrdzuje, že vegetačné strechy, a zeleň všeobecne, majú so správnou starostlivosťou obrovský vplyv a význam pri snahe zmierňovať dopady otepľovania klímy na život v husto zastavaných oblastiach. Rozdiel medzi klasickými a vegetačnými strechami je aj v schopnosti zadržiavania vody.

Vegetačné strechy totiž dokážu v sebe zadržať zrážkovú vodu a jej postupným odparovaním ochladzovať nielen budovu, ale i jej bezprostredné okolie. V neposlednom rade svojou schopnosťou pohltiť prudké nárazové lejaky pomáhajú predchádzať zatápaniu ulíc. Potreba vytvárania kvalitných projektov, zameraných aj na zelenú infraštruktúru, je teda čoraz väčšia.

  

(MIB, Corwin)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.