Cyklotrasa JuRaVa je v podstate východný cyklistický obchvat Bratislavy. Spája Raču, Vajnory, Svätý Jur, Ivanku pri Dunaji a Vrakuňu. Od celkového dokončenia cyklotrasy v roku 2019 je hojne využívaná najmä cyklistami, ale aj bežcami či korčuliarmi. O niekoľko mesiacov sa podmienky ďalej zlepšia vďaka vybudovaniu novej cyklolávky.
Cyklotrasa JuRaVa, ktorá spája Svätý Jur, Raču a Vajnory, bola otvorená v roku 2014 v rámci dlhodobého plánu spojiť Bratislavu s mestami a obcami malokarpatskej oblasti. S dĺžkou 28 kilometrov mala byť zároveň súčasťou plánovaného nultého cyklistického okruhu Bratislavy. Rovnako ide o vstupnú bránu do Malokarpatskej cyklomagistrály, ktorá by sa mala tiahnuť po celom juhovýchodnom úpätí Malých Karpát.
Druhá etapa projektu bola dokončená v roku 2019. Tento úsek začína medzi Vajnormi a Čiernou vodou a končí v Ivanke pri Dunaji. Okrem cykloturistickej funkcie má teoreticky aj dopravný význam - pre časť verejnosti totiž môže predstavovať spôsob, ako sa dopravovať do práce bez meškania v dopravnej zápche. Kľúčové je však prekonať bariéry, ktoré tu sú prítomné.
V týchto dňoch sa začína s prekládkou cyklolávky nad Šúrskym kanálom, ktorá umožní mimoúrovňové križovanie cyklistov s frekventovanou cestou III/1082. Podľa Bratislavského samosprávneho kraja po nej jazdia tisíce áut z Vajnôr do Čiernej vody. Stavenisko už bolo odovzdané.
Pôvodná lávka bola postavená v roku 2016 ako spojnica cyklistického chodníka a chodníka pre peších z Vajnôr do miestnej časti obce Chorvátsky Grob - Čierna Voda. Cyklolávka preklenula kanál v súbehu s cestou III/1082 a mostom M7368 na tejto ceste. Kvôli výstavbe novej diaľničnej križovatky D4 a prekládke cesty III/1082 však vznikla nutnosť jej preloženia tak, aby cyklisti nemuseli cestu križovať.
Pôvodná cyklotrasa sa zruší a posunie sa približne 60 metrov v smere proti toku Šúrskeho kanála. Na premostenie sa použije jestvujúca konštrukcia mosta. Nová poloha mosta je umiestnená kolmo na tok. Z toho dôvodu bude nutné pôvodnú konštrukciu skrátiť o tri metre a upraviť na nové výškové usporiadanie.
Lávka pozostáva z dvoch častí – nosníkov. Pravú časť tvorí nosník o dĺžke 24 metrov. Ide o prostý priehradový nosník pripojený na konzolu ľavej časti lávky. Táto sekcia bude použitá bezo zmeny. Ľavá časť je navrhnutá ako nosník s konzolou. Skrátená bude o 3 metre.
Na montáž cyklolávky bude nutné použiť ťažšie mechanizmy a jednotlivé časti sa budú premiestňovať ponad, resp. popod jestvujúci cestný most. Ten sa nachádza približne 2 metre od tejto lávky. Ide síce o premiestnenie len o približne 60 metrov, ale jednotlivé diely je nutné premiestňovať v celku, vrátane mostovky a zábradlia. Ľavý nosník meria 12+3 metra a váži 4.600 kilogramov, kým podpera váži 400 kilogramov. Pravý nosník s dĺžkou 24 metrov váži až 8.100 kilogramov.
Hlavné nosníky sú výšky 1,76 metra a sú od seba osovo vzdialené 3 metre. Mostovka cyklolávky bude drevená. Práce zastrešuje Správa ciest Bratislavského samosprávneho kraja a cena diela je 177.131,77 eur. Prekládka by mala byť ukončená do troch mesiacov.
Na území Bratislavského kraja je celkovo 926,5 kilometra cykloturistických trás. Územím vedie medzinárodná cyklotrasa Eurovelo 6 a trasa Eurovelo 13, ktorá je nazývaná aj Cesta železnej opony.
Krok po kroku sa cyklodoprava rozvíja aj priamo v meste. Začiatkom septembra Hlavné mesto oficiálne otvorilo cyklopruhy na Rázusovom a Vajanského nábreží. Hoci ide v podstate o jednoduché a dočasné riešenie, ide o jeden z najkvalitnejších úsekov v meste. Dôvodom je najmä veľkorysá šírka pruhov, ktorá dosahuje tri metre v každom smere. Vítaným bonusom je presun cyklistickej dopravy z promenádneho chodníka na novú cyklotrasu, čím sa zlepšia podmienky pre chodcov.
Okrem tohto úseku pribudlo počas tohto roka niekoľko chránených cyklistických pruhov. Ďalší vzniká na Ulici 29. augusta. Úplne nový úsek cyklotrasy sa realizuje na Mlynských nivách a je súčasťou napojenia projektu Nové Apollo na cykloinfraštruktúru. Viditeľné už je aj napojenie budúcej cyklotrasy na Plátenníckej v súvislosti so vznikom pokračovania Klingerky.
Z pohľadu rozvoja cyklodopravy je v súčasnosti kľúčovou úlohou najmä vybudovanie celistvých radiál na dobrej úrovni. Dôležitá je aj adekvátna šírka cyklotrás, aby boli fyzicky lepšie vybavení cyklisti schopní predbiehať pomalších bez rizika zrážky.
Bratislava pripravuje niekoľko takýchto úsekov, ktoré majú spojiť najväčšie mestské časti s centrom mesta. Najbližšie k realite je pravdepodobne hlavná cyklotrasa v Petržalke, ktorá vznikne s dokončením dnes rozostavanej električkovej trate.
Ďalšie kvalitné cyklotrasy by mali vzniknúť v Karlovej Vsi či v Ružinove. Najmä radiála, vedúca zarovno so Záhradníckou a Ružinovskou ulicou, by mohla mať vysokú kvalitu. Jedným z najdôležitejších koridorov je aj Račianska ulica, ktorá by radiálu v dobrej kvalite mala získať tiež.
Postupne rastie počet projektov a zámerov, ktorých realizácia môže z Bratislavy spraviť mesto so zdravou mobilitou. Nejde pritom o riešenia, ktoré by boli finančne extrémne náročné, časť z nich sa môže zriadiť za pomoci dopravného značenia. Samozrejme, existujú aj projekty, ktoré budú stáť niekoľko miliónov. V určitých prípadoch je možné drahšie zámery financovať z eurofondov.
Ich vzniku dnes brzdí najmä nepripravenosť príslušných dokumentácií. Bez dobrej prípravy a určitej dávky odvahy je citeľné zlepšenie nereálne. Zmeniť návyky ľudí, dochádzajúcich denne za prácou alebo vzdelávaním vlastným autom, nie je jednoduché. Mesto bude musieť vyvinúť sústredený tlak na zmenu správania. Cestou je nielen zahusťovanie siete cyklotrás a rozvoj verejnej dopravy, ale aj aplikácia rozličných foriem obmedzovania individuálnej automobilovej dopravy naprieč celou Bratislavou.
(BSK, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac