Po rokoch stagnácie a dočasných projektov s nízkou pridanou hodnotou sa konečne pripravujú komplexnejšie zámery bezpečných a segregovaných cyklotrás. Po prvých kúskoch v Ružinove sa zlepšenia úrovne cyklodopravy dočkajú aj v Karlovej Vsi. Mesto pripravuje zámer, ktorý však muselo odhaliť až cyklistické združenie Cyklokoalícia.
Ako uvádza Cyklokoalícia, zverejnený zámer vychádza zo štúdie, ktorú si nechalo vypracovať Hlavné mesto. V rámci materiálu sa rieši úsek medzi Karloveským ramenom a Harmincovou ulicou, ide tak o radiálu pre celú Karlovu Ves. V oficiálnych dokumentoch sa označuje ako R41 a je do istej miery paralelná s cyklotrasou R11, ktorá vedie cez Líščie údolie. Tá však má o čosi rekreačnejší charakter, kým úsek popri Dúbravsko-karloveskej električkovej radiále poslúži najmä cyklistom, smerujúcim do práce či do školy.
Cyklotrasa sa odpojí od úseku v Karloveskom ramene a popri parkovisku pri novej lodenici povedie k Botanickej ulici. Samostatná trasa odtiaľ povedie ku križovatke s Devínskou cestou. Následne bude vybudovaná segregovaná cestička (s prerušením pred školou) až ku križovatke s Molecovou. Odtiaľ sa presunie na druhú stranu, pričom vznikne aj napojenie na trasu v Líščom údolí. Po pravej strane (východnej) bude cyklotrasa pokračovať až po premostenie ponad zastávku Kútiky. Po celej dĺžke majú byť zriadené napojenia na priechody či významným bodom záujmu (najmä školám).
Od mosta nad Kútikmi budú zriadené ochranné cyklopruhy až po vstup do areálu Slovenského metrologického ústavu. Odtiaľto do Dúbravky budú mať opäť chodci a cyklisti samostatné pásy. Úpravami majú prejsť križovatky Kuklovskej so Šaštínskou a Kuklovskej s Karloveskou, ktoré budú pre cyklistov omnoho bezpečnejšie.
V oblasti Krčacov bude musieť cyklotrasa pravdepodobne reagovať na budúcu zástavbu – Penta Real Estate tu pripravuje projekt Medze, pričom sa predpokladá, že development bude postupne expandovať. Posledná časť cyklotrasy prechádza parkoviskom pri budove polície, odkiaľ klesá ku križovatke M. Schneidera-Trnavského s Harmincovou. Cykloaktivisti tu navrhujú úpravu projektu tak, aby sa klesalo ku križovatke miernejšie.
V každom prípade ide o veľké zlepšenie. Ako dopĺňa Cyklokoalícia, aktuálne má mesto spracovanú štúdiu a začalo majetkovo-právne vysporiadanie a prípravu na získanie územného rozhodnutia. Nasledovať bude stavebné konanie a až potom sa môže začať stavať. K realizácii projektu tak môžu byť ešte roky, pričom aktivisti dodávajú, že stavba sa môže s ohľadom na stav vysporiadania pozemkov aj rozfázovať.
Tak ako v nedávnej minulosti, Cyklokoalícia získala materiály až po osobnom vyžiadaní si dokumentácie. Inak zverejnené neboli.
Bratislava sa postupne pripravuje na rozvoj cyklotrás na adekvátnej úrovni. Tou je myslené ich stavebné oddelenie, dostatočná šírka (cyklotrasa R41 bude mať štandardne tri metre, v užších miestach 2,5 metra), kvalita priechodov cez cesty a križovatky, priame vedenie a vnímanie potrieb slabších cyklistov, najmä detí a seniorov. Chrbticová cyklotrasa v Karlovej Vsi by toto mala spĺňať, rovnako ako pripravované úseky v Ružinove alebo v Petržalke.
Doteraz sa Bratislava prezentovala najmä maľovaním ochranných pruhov alebo koridorov. K ďalšej etape rozvoja cyklodopravy v danej podobe pristúpila v uplynulých dňoch, kedy vyfarbila ochranné pruhy, zriadené v centre mesta – napríklad na Ulici Imricha Karvaša, na Námestí slobody alebo na Viedenskej ceste, čím nadviazala na ich vyznačenie o čosi dávnejšie. Ochranné pruhy nemajú byť plnohodnotnou cyklotrasou, majú skôr upozorniť na prítomnosť cyklistov a podnietiť vodičov ku zvýšenej opatrnosti.
Ide o užitočné dočasné opatrenie v ranej etape rozvoja cyklodopravy, je však diskusiu, či už by nemalo mesto pristúpiť aj k realizácii náročnejších projektov. Magistrát už má podľa všetkého vybudovaný relatívne slušný aparát, zaoberajúci sa rozvojom cyklotrás. Výraznejšie výsledky zatiaľ ostávajú hudbou budúcnosti. Nanešťastie, samospráva ani neinformuje, čo vlastne pripravuje – najvýznamnejšie novinky ohlasujú aktivisti.
Bratislava má vysoký potenciál byť cyklomestom. Väčšina obyvateľstva žije v rovinatých častiach mesta a relatívne dobrej dostupnosti centra. Bicykel by mohol byť významným dopravným prostriedkom pre celú Petržalku, Ružinov alebo väčšinu Nového a Starého Mesta. Na lokálne využitie je použiteľný v Podunajských Biskupiciach, Vrakuni, Vajnoroch, čiastočne v Rači, Karlovej Vsi, v Dúbravke a väčšine záhorskej časti mesta. Na to je však potrebná infraštruktúra, po ktorej je reálny dopyt.
Hlavné mesto nemá veľa peňazí na výstavbu náročných dopravných projektov. Má však dostatok prostriedkov na rozvoj cyklistickej dopravy. Ide o finančne najmenej náročný spôsob komplexného zlepšovania dopravnej situácie. Stále si však vyžaduje pozornosť a kapacity, ktoré treba využiť na maximum.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre