Adrian Gubčo 03.02.2022 17:54

IUR spochybňuje obmedzenie právomocí samospráv v novom stavebnom zákone

Nový stavebný zákon, resp. Zákon o výstavbe a Zákon o územnom plánovaní, bol nedávno schválený vládou a smeruje do parlamentu. Jeho aktuálna verzia však ani napriek akceptovaniu niektorých pripomienok nie je u mnohých samospráv vnímaná pozitívne. Obávajú sa totiž straty možností regulovať výstavbu. S tým nesúhlasí Inštitút urbánneho rozvoja (IUR), ktorý vysvetľuje „mýty“ okolo nového zákona.

Územný plán Hlavného mesta SR Bratislava - výrez. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Ako na začiatok uvádza IUR, nie je možné, aby boli so zákonmi všetci úplne spokojní – a ani vhodné. Prílišná spokojnosť niektorých zo strán by totiž svedčila o tom, že ide o riešenie v jej prospech. „Kvalitná legislatíva má zabezpečiť ochranu všetkých zákonných práv, ktorých sa územné plánovanie a výstavba dotýka,“ vysvetľuje IUR. Napriek tomu, medzi predkladateľmi, samosprávami či mimovládkami prebiehajú zápalisté diskusie.

Predovšetkým obce (v prípade Bratislavy mestské časti) tvrdia, že v dôsledku uvedenia zákona do praxe stratia možnosť regulovať výstavbu na svojom území. Problémom je zlúčenie územného a stavebného konania, no najmä presun výkonu stavebných úradov späť na štát. Dnes ide totiž o prenesený výkon štátnej správy, pričom štatutárom stavebných úradov bývajú starostovia a starostky. Hoci to oficiálne nikto nepovie, pre zastupiteľov to otvára široké možnosti pre vstupovanie do projektov alebo vybavovanie rozličných vyvolaných investícií.

IUR s názorom, že sa zhoršia možnosti obcí regulovať výstavbu, nesúhlasí. V pôvodnom zákone z roku 1976 totiž bola obciam zverená úloha územne plánovať a štát vykonával funkciu stavebných úradov. Obce však nedisponovali územnými plánmi, preto boli zavedené samostatné územné konanie a samostatné stavebné konanie. Problém je v tom, že sme sa v tomto ohľade veľmi neposunuli.

„Väčšina obcí a miest nemá ani po 46 rokoch kvalitné územné plány,“ hovorí Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja. „Mnoho z existujúcich územných plánov totiž nie je pravidelne aktualizovaných v zmysle zákona, ani nie sú k dispozícii analýzy potrieb zmien tak, ako to minimálne raz za štyri roky ukladá zákon.“ Obce si tak svoj výkon zjednodušili. „Namiesto kvalitného plánovania sa stalo zvykom individuálne rozhodovať o umiestnení stavby v územnom konaní,“ konštatuje Suchánek.

Bratislava (a Košice) je v tomto smere špecifická, keďže disponuje dvojúrovňovou samosprávou (Hlavné mesto plus mestské časti). V metropole platí, že mestská časť, ktorá je súčasne stavebným úradom, nevydáva záväzné stanoviská k investičnej výstavbe. Záväzné stanovisko vydáva mesto a tak to bude aj v novom zákone. Nová legislatíva však zvyšuje význam územného plánovania a predovšetkým kvalitných územných plánov, preto budú musieť mestské časti venovať tejto téme zvýšenú pozornosť. Čo sa týka iných obcí, Suchánek pripomína, že „...každá obec získa v novej legislatíve právo posúdiť súlad navrhovanej výstavby s územným plánom prostredníctvom záväzného stanoviska.“

Dôležitou novinkou je aj riešenie situácie, pri ktorej zo záväzného stanoviska obce (alebo samosprávneho kraja) vyplýva, že stavebný zámer nie je v súlade s príslušnou územnoplánovacou dokumentáciou. V prípade, že obec nebude súhlasiť s kladným stanoviskom a podá správnu žalobu stavebný úrad, nekoná až do právoplatného rozhodnutia súdu. „Táto možnosť kontroly záväzného stanoviska sa nepáči viacerým predstaviteľom samospráv a argumentujú, že by rozhodnutie starostu mohol ‚prebiť‘ nevolený štátny úradník,“ dodáva Suchánek.

Na základe týchto zmien IUR dochádza k záveru, že tvrdenie o strate možností obcí regulovať výstavbu na svojom území je prehnané. To isté hovorí o možnosti preskúmať rozhodnutie starostu, resp. zastupiteľa – nepovažuje to za neprimeraný zásah do jeho alebo jej kompetencií.

Za prípravu novej legislatívy bol zodpovedný podpredseda Vlády SR Šefan Holý. Zdroj: TASR/Jaroslav Novák via Hospodárske noviny

Hodnotenie IURu prichádza v čase, kedy vrcholí diskusia okolo zákona a jeho podoby. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) ho otvorene označuje za neprijateľný a napriek pandemickej situácii dokonca zorganizovalo protest. Na druhej strane, zástupcovia zamestnávateľov alebo stavebných podnikateľov jeho prijatie podporujú. V tábore zástancov je aj IUR, ktorý v skutočnosti združuje viacerých kľúčových bratislavských developerov. Ich pohnútky sú jasné – zákon prichádza s prísľubom výrazného skrátenia povoľovacích procesov a konaní, ktoré dnes neúmerne komplikujú, predlžujú a zdražujú výstavbu.

Dôležitým faktorom, ktorý vplýva na predlžovanie povoľovacích procesov, nie je len replikovanie procesov (územné a stavebné konania, v Bratislave doplnené ešte o záväzné stanoviská a pri veľkých projektoch o posudzovanie vplyvov na životné prostredie), ale aj zmieňovaná možnosť politického zasahovania alebo neustáleho sa odvolávania voči rozhodnutiam úradov. V extrémnych prípadoch si z toho niektorí jedinci urobili biznis a nástroj na dosahovanie osobných cieľov. Najznámejším „aktivistom“ je Marcel Slávik, ktorý však v princípe nerobí nič nelegálne – a vylámal si na ňom zuby aj minister hospodárstva Richard Sulík. Skúsený Slávik dokáže projekt zdržiavať mesiace, ak nie roky. 

Nová legislatíva prichádza s prísľubom, že sa takýmto postupom urobí koniec. Kritici to vnímajú nielen ako obmedzenie právomocí samospráv, ale aj občanov. Takto to však brať nemožno. Občania so záujmom o problematiku a okolie budú mať aj naďalej možnosť sa k výstavbe vo vhodnom čase a vo vhodnej miere vyjadriť. Svoje práva však môžu v najväčšej miere uplatniť pri tvorbe územných plánov – ktoré sú vyjadrením verejného záujmu vo využívaní územia. Ich tvorba bude aj naďalej spojená so zákonnými postupmi, ktoré vyžadujú verejné prerokovanie zadania aj plánu. Obce teraz budú musieť tejto úlohe venovať zvýšenú pozornosť.

Nový stavebný zákon má nepochybne obrovské množstvo chýb a vecí, ktoré sú hodné kritiky, v ňom je viac. Centralizácia rozhodovania do jedného veľkého stavebného úradu, elektronický systém, skomplikovanie práce niektorých zložiek a i. sú témy, ktoré by mali byť aktívnejšie adresované. Pokiaľ sa však bavíme o domnelom ohrození rozvoja mestských častí či Hlavného mesta – v zmysle zhoršenia regulácie – v tomto prichádza podľa môjho názoru zlepšenie.

Stavebný zákon sa dostane do parlamentu už v najbližších dňoch – prvé čítanie má prebehnúť 8. februára. Aký bude jeho osud, nie je v tejto chvíli vôbec jasné. Takisto nie je známe, ako sa k legislatíve postaví Prezidentka SR. Zákony totiž tvrdo kritizuje organizácia Via Iuris, kde prezidentka v minulosti pôsobila a preto je vysoko pravdepodobné, že bude mať pre výhrady organizácie pochopenie.

V každom prípade je už nová legislatíva extrémne nutná. Pre Slovensko a Bratislavu zvlášť by bolo tragédiou, keby zákon zopakoval niektoré z chýb toho starého – najmä by ponechal politikom možnosť zasahovať do výstavby, ďaleko nad rámec ich kompetentnosti. Rozvoj miest by mal byť v prvom rade v rukách odborníkov, ktorí budú zohľadňovať verejné aj privátne záujmy a sú schopní ich zladiť. Dobré mesto sa tvorí v kompromise. Kam vedie prílišné presadzovanie populistickej politiky, bohužiaľ vidíme v Bratislave každý deň.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.