Adrian Gubčo 19.02.2021 12:24

IUR reaguje na nový Stavebný zákon

Prijatie nového Stavebného zákona, ktorý by nahradil súčasnú stavebnú legislatívu, ktorej základ pochádza ešte z roku 1976 (!), je jednou z priorít aktuálnej Vlády SR. Podoba zákona ešte nie je odhalená a na verejnosť prenikajú len kusé informácie. Tie však už čo-to naznačujú, čo podnietilo Inštitút urbánneho rozvoja (IUR) k reakcii na prvé známe nariadenia.

Ilustračný záber

IUR pripomína, že ani na pôde Inštitútu nevideli celý návrh zákona, ich reakciu však vyprovokoval rastúci počet komentárov od niektorých zástupcov samospráv alebo odborníkov. Tie môžu podľa IURu zneistiť verejnosť, prípadne ju aj vystrašiť – hoci podané informácie nemusia byť správne. Preto Inštitút, ktorý združuje viacerých významných hráčov v bratislavskom developmente, považuje za potrebné vyjadriť sa k už známym tézam nového zákona.

Komentáre IURu

Prvou takouto tézou je väčší dôraz na územné plány obcí – každá bude musieť mať schválený vlastný územný plán. Tento smer IUR oceňuje. „V IUR vítame túto povinnosť, lebo práve kvalitne pripravený územný plán je dôležitý pre občanov, investorov, ale aj pre stavebné úrady,“ hovorí Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ IUR. Zároveň však dodáva dôležitú pripomienku, zvlášť v prípade veľkých miest, ktoré sa dynamicky rozvíjajú a menia. „Je potrebné, aby zákon upravoval aj požiadavky na priebežné vyhodnocovanie aktuálnosti územného plánu a jeho následné aktualizácie.“

Ďalším bodom je zrušenie územného konania, čo je prezentované ako urýchlenie povoľovania pre stavebníkov, ale obmedzenie právomocí obcí (stavebných úradov). „Rušenie územného konania v žiadnom prípade neznamená obmedzovanie práv účastníkov konania, alebo dotknutých osôb. Ide skôr o logickú integráciu dnes dvoch samostatných po sebe nasledujúcich konaní, kde sa vo veľkej miere duplikujú účastníci, ako aj ich pripomienky“ vysvetľuje riaditeľ Inštitútu. Ak však bude mať obec územný plán, dáva zlúčenie konaní zmysel.

„Obavy, ktoré prezentovali niektorí starostovia, ako napríklad možnosť stavať veľké biznis centrum vedľa rodinných domov a zobrať tak občanov právo vyjadriť sa, považujeme za zavádzajúce a nepravdivé,“ hovorí J. Suchánek. Základom je podľa neho totiž vypracovanie kvalitného ÚP, ktorý by vylúčil možnosť takejto situácie. Novinkou má byť jasný časový rámec vzniku územného plánu, čo má byť reakciou na dnes problematické územné plánovanie. Možnosti pripomienkovania ÚP obmedzené nebudú a aj naďalej ho bude schvaľovať obecné či mestské zastupiteľstvo. Obce sa budú zároveň vyjadrovať k súladu stavby s územným plánom a systém bude vyzývať občanov k vyjadreniu.

Veľmi dôležitou zmenou, ktorá bola súčasťou aj predošlých verzií zákona, je presun kompetencií stavebných úradov z obcí späť na štát. Hoci ide o prenesený výkon štátnej správy, rozhodnutia stavebných úradov sú nezriedka spolitizované, lebo štatutárom úradov je starosta či primátor. „Niektorí starostovia verejne priznávajú, že konajú na základe neodborného a neprimeraného tlaku, ktorí na nich vyvíjajú (niektorí) občania. Takéto konanie vnímame v IUR pri prenesenom výkone štátnej správy ako úplne nevhodné a prechod stavebných úradov pod štát považujeme za logické riešenie,“ hovorí Juraj Suchánek.

Podľa IURu sa vďaka tejto zmene zníži tlak na starostov a títo sa budú môcť zameriavať na územné plánovanie bez rizika konfliktu záujmov. J. Suchánek pripomína, že kvalitné územné plánovanie je pre mesto či obec dôležitejšie, ako samotné povoľovanie stavieb. Okrem toho, činnosť stavebných úradov je natoľko odborná, že obce mnohokrát nemajú zdroje na jej zabezpečenie v adekvátnej kvalite – a týka sa to aj Bratislavy. „Pre ilustráciu, v Bratislave dostali stavebné úrady v rokoch 2019 a 2020 až 136 upozornení a protestov prokurátorov týkajúcich sa činnosti stavebných úradov. To znemená, že až v takto vysokom počte prípadov zistil prokurátor porušenie legislatívy zo strany stavebných úradov,“ varuje Suchánek.

Napokon, IUR upozorňuje na plán digitalizovať celý povoľovací proces – všetky zámery, rozhodnutia či dokumenty sa budú nahrávať do informačného systému Urbion. Dnes elektronizácia funguje len čiastočne. „Vítame preto úmysel plnej digitalizácie konaní, ktorá ich nie len zrýchli, ale zároveň sprehľadní. Úplná digitalizácia zabezpečí aj kvalitnejšiu kontrolu celého procesu. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že výhody a potrebu digitalizácie ukázala v plnej miere aj prebiehajúca koronakríza,“ hodnotí riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja.

IUR si zatiaľ nedovoľuje hodnotiť celkovú kvalitu nového zákona, keďže tento ešte nebol v plnom rozsahu odhalený, a pripúšťa, že v ňom môžu byť skryté rozličné problémy či nástrahy. Zároveň však zhŕňa, že nový Stavebný zákon je už veľmi potrebný a pre správne fungovanie výstavby v podmienkach 21. storočia nevyhnutný.

Čo potrebuje Bratislava

Nový Stavebný zákon bude v skutočnosti pozostávať z dvojice zákonov – Zákona o územnom plánovaní a Zákona o výstavbe. V tomto ide návrh zákona z dielne vicepremiéra pre legislatívu Štefana Holého v podobnom duchu ako predošlý návrh zákona, ktorý vypracovala ešte minulá vláda, hoci v spolupráci s nezávislými odborníkmi. Nanešťastie, súčasný návrh zákona ešte nebol predložený na pripomienkovanie, preto nemožno presne odhadnúť jeho dopady na Bratislavu.

Nielen tomu minulému však chýbala veľmi dôležitá súčasť – možnosť tvorby samostatnej, prispôsobenej legislatívy s upravenými normami čisto pre problémy Bratislavy (príp. najväčších miest), tzv. Bratislavských stavebných predpisov (BSP). Podmienky metropoly sú natoľko špecifické, že si vyžadujú v istých ohľadoch odlišnú legislatívu, ako to je pri vidieckych obciach alebo malých mestách. Týka sa to územného plánovania a aj povoľovania výstavby, príp. samotných parametrov nových projektov.

Podľa mne známych informácií, ani nový zákon nebude túto možnosť obsahovať – a asi ani pripomienky inštitúcií, napríklad Slovenskej komory architektov, alebo Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy – na tom nič nezmenia. Problémom je totiž samotné postavenie Bratislavy, ktorá je z pohľadu práva obyčajnou obcou (aj keď s vlastným štatútom, no Zákon o obecnom zriadení je mu nadriadený), preto neexistuje právna možnosť, ako by mohla mať samostatné predpisy. Potrebné je zmeniť Zákon o obecnom zriadení, ktorý také niečo umožní.

Ak by k tomu došlo, okrem špeciálneho postavenia Bratislavy by bolo vhodné aj vytvoriť nové kategórie obcí – mestá a metropolitné mestá – ktoré by mali určité špecifické právomoci. Bratislava ako jednoznačné jadro veľkého metropolitného regiónu by mala mať kontrolu nad územným plánovaním vo svojom zázemí, aby sa podarilo zabrániť najhorším vplyvom suburbanizácie. Ani takúto ambíciu však nový Stavebný zákon nemá.

Ďalším dôležitým nástrojom, ktorý by pomohol Bratislave (a nielen jej) by bola štandardizácia metodiky tvorby územných plánov a využívanej terminológie. Ak sa má totiž naozaj zrušiť územné konanie, bude potrebné výrazne zvýšiť kvalitu územných plánov – bez takýchto jasných pravidiel to však nie je reálne. Na tom sa zhodujú aj kritici doterajšieho návrhu zákona. Zároveň by bolo vhodné, keby mali tieto územné plány charakter regulačných zastavovacích plánov a boli elektronické – tzn. stavebník (projektant) by zaniesol stavbu do systému, ktorý by mohol automaticky overiť základné parametre a súlad s ÚP. Ani to v zákone nebude.

Faktom je, že aj bez takýchto zmien nebude zákon platný od začiatku roka 2022, ako to plánuje vicepremiér. Doterajší priebeh tvorby zákona je zahalený rúškom tajomstva a nie je ani známe, kto ho pripravoval. To je veľký problém, lebo sa dá očakávať, že k nemu príde množstvo závažných pripomienok (a podľa mojich informácií aj veľmi veľa oprávnených), ktoré budú viesť k odsunu tohto termínu. Taktiež príprava systémov, napríklad informačného systému Urbion, nehovoriac o územných plánoch, ktoré majú dnes veľmi rozporuplnú kvalitu, bude trvať roky.

Nie je tak vylúčené, že aj tento pokus o nový Stavebný zákon dopadne fiaskom. Krízu Bratislavy, čo sa týka dostupnosti bývania, územného plánovania, rozvoja verejnoprospešných stavieb alebo kvality života, to môže opäť predĺžiť. Možno by bolo správne, keby sa paralelne pripravila aj jeho alternatíva/y – v niektorých veciach menej odvážna/e. Inak budeme na zlepšenie čakať ešte dlhé roky.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.