Adrian Gubčo 26.08.2022 17:15

Ikona Bratislavy má 50 rokov. Zaslúži si zlepšenia

Jedným z najznámejších symbolov Bratislavy je už pol storočia jej druhý najstarší (puritán by povedal, že najstarší) most cez Dunaj – Most SNP. Stavba 20. storočia na Slovensku v kategórii mostných stavieb sa nezmazateľne zapísala do panorámy mesta. Vznik a udržiavanie mostu je spojené s mnohými kontroverziami, ktoré sa začínajú riešiť len v poslednom období.

Most SNP vznikol na mieste niekdajšieho vyústenia Rybného námestia do Dunaja, teda v mieste, kde sa mesto k rieke výraznejšie otváralo. Už v predstavách plánovačov zo začiatku 20. storočia sa preto táto lokalita začala črtať ako vhodné miesto pre vybudovanie druhého pevného mosta (po Moste Františka Jozefa alebo Starého Mosta z roku 1890). Umiestňoval ho tu napríklad profesor Antal Palóczi, autor prvého regulačného plánu Bratislavy z roku 1917. Tieto myšlienky ostali platné aj v ďalších desaťročiach.

Konkrétnu podobu začali získavať v 60-tych rokoch 20. storočia, kedy sa rozhodlo o výstavbe Petržalky. Provizórny Starý most, narýchlo vybudovaný po vojne sovietskymi ženistami v očakávaní vzniku definitívneho riešenia (ktoré sa zrealizovalo len pred niekoľkými rokmi), už nedostačoval. Preto bolo potrebné vybudovať úplne novú spojnicu mesta s budúcim najväčším československým sídliskom.

Zorganizovaná bola medzinárodná architektonická súťaž, v ktorej sa presadil návrh mostu, asociujúceho Kolonádový most v Piešťanoch. S ohľadom na ekonomické a politické podmienky sa pristúpilo k zmene konštrukcie a výberu iného návrhu – štvrtého od kolektívu Jozef Lacko, Ladislav Kušníro a Ivan Slameň (architekti) a Arpád Tesár a Jozef Zvara (inžinieri). Autori navrhli elegantnú oceľovú stavbu, ktorá nemala v rieke žiaden nosník a mostovku mala zavesenú na mohutnom pylóne, na ktorom umiestnili vyhliadku a reštauráciu. Doteraz ide do veľkej miery o unikátnu stavbu. Realizácia prebehla medzi rokmi 1967-1972. Autorov na jej otvorenie a odovzdanie do prevádzky 26. augusta 1972 nezavolali.

Z mosta sa stal okamžite jeden zo symbolov Bratislavy, a to aj napriek tomu, že jeho realizácia priniesla radikálne zásahy do pôvodnej štruktúry centra mesta. Hoci v čase výstavby už bola veľká časť Podhradia v ruinóznom stave a z pôvodnej Židovskej ulice ostávalo stáť len zopár domov, vznik mostu bol klincom do rakvy historického Podhradia. Zrovnané so zemou bolo pôvodné Rybné námestie aj známa Synagóga neológov, hoci sa podľa originálnych plánov búrať nemala. Negatívny urbanistický zásah do mesta nebol dosiaľ vyriešený, most a súvisiace komunikácie tak tvoria nesmierne silnú bariéru v území.

Aj napriek tomu bol Most SNP v roku 2018 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Vyhlásené boli aj viaceré prístupové rampy, po odpore mesta sa však podarilo toto rozhodnutie zvrátiť. Stavba je dnes jednou z populárnych pamiatok, vyhliadkovú plošinu na jej vrchole spolu s reštauráciou, jednu z najexkluzívejších v krajine, ročne navštívia desiatky tisíc návštevníkov z domova aj zo zahraničia. Napriek statusu jednej z najvýznamnejších pamiatok v metropole stav Mostu SNP a jeho okolia svojmu významu nezodpovedá.

Most SNP ako problém a výzva

Jedinečná dopravná stavba je zasadená priamo do centra mesta, ktoré prepája so srdcom populačne najväčšej mestskej časti Bratislavy. Okrem dotyku s historickým jadrom pretína aj nábrežie, ktoré je populárnym verejným priestorom, a je hranicou Sadu Janka Kráľa, najväčšieho mestského parku (v dôsledku výstavby mosta bol park, mimochodom, citeľné zmenšený). Verejný priestor by tak mal byť na špičkovej úrovni. Tak to však bohužiaľ nie je, a to isté nemožno povedať ani o moste. Most SNP je totiž v pomerne zlom stave.

Ako vyplýva z nedávnej kontroly stavu mosta, tento má porušené pozdĺžne zvary nosníkov. „Pri Moste SNP bola vykonaná mimoriadna prehliadka, jedna z najdôslednejších za posledné roky. Ukázala najmä to, že na moste sú miestami porušené pozdĺžne zvary nosníkov ortotropnej mostovky,“ priznala Dagmar Schmucková, hovorkyňa mesta. Výsledkom je zaradenie mosta do stavebno-technického stavu VI – v preklade, celkový stav mosta je sa približuje takmer až k havarijnému stavu. V tejto chvíli je definovaný ako veľmi zlý.  

Ak by sa situácia ešte zhoršila, most bude potrebné pre dopravu uzavrieť. Prirodzene, takáto správa vyvolala nemalé obavy. Ak by k tomu naozaj došlo, doprava v Bratislave by bola výrazne narušená. Aj napriek faktu, že v meste medzičasom pribudli ďalšie štyri mosty, Most SNP je stále mimoriadne využívaný, keďže vyúsťuje priamo do centrálnej mestskej zóny. Dôsledky by pocítila pravdepodobne celá metropola.

Magistrát upozorňuje, že situácia nie je taká vážna. „Mesto bude postupne odstraňovať všetky nedostatky, ktoré boli identifikované technickými prehliadkami a diagnostikou a ktoré znižujú stavebno-technický stav mosta tak, aby zabezpečilo jeho bezpečnú prevádzku,“ sľubuje v oficiálnej odpovedi. „V súčasnosti sa spracováva technologický postup opravy zvarov. V priebehu najbližších týždňov budú odprezentované odborné výsledky navrhovaných technológií zvárania a následne po tom mesto spolu so spracovateľom podkladov vyberie konkrétnu technológiu na opravu.“

Po jej definovaní sa má okamžite pristúpiť k príprave a vyhláseniu verejného obstarávania na výber zhotoviteľa opravy zvarov. „Prioritne je zámerom opraviť zvary bez úplného obmedzenia dopravy na moste. Výšku nákladov bude možné vyčísliť až po schválení technologického postupu,“ pripomína Magistrát. V dobrom stave sú aspoň lávky pre chodcov, keďže podľa mesta „...boli úplne obnovené skorodované oceľové časti obidvoch lávok pre chodcov a cyklistov a obnovená povrchová, priamo pochôdzna a priamo pojazdná vrstva. Súčasne sa obnovili povrchy na spojovacej rampe na Bratislavskej strane.“

Pre peších a cyklistov to je aspoň nejaká dobrá správa, keďže inak sú tieto skupiny konfrontované so zlou úrovňou priestranstiev v blízkosti tohto symbolu mesta. Kým na strane centra je to prítomnosť veľkého a nepekného terminálu verejnej dopravy v podmostí a susednej zanedbanej zelenej plochy, na pravom brehu je to nevyužité podmostie a pomerne ostrý koniec parku. Obe priestranstvá majú veľký potenciál pre rozvoj pobytových aktivít rekreačného, športového a kultúrneho charakteru. Navyše by teoreticky mohlo ísť o dôležité spojnice medzi mentálne (a v prípade centra aj fyzicky) oddelenými časťami nábrežia.

Samospráva začína tieto problémy a výzvy reflektovať len v posledných rokoch. Pozitívom je, že na ľavom brehu neboli za pamiatku vyhlásené niektoré z nájazdových rámp. Ich transformácia, resp. zánik, je kľúčom k tomu, aby sa mohlo podmostie a jeho pokračovanie západným smerom neskôr zaradiť do života mesta.

Autobusový terminál v podmostí na ľavom brehu Dunaja predstavuje priestor s veľkým potenciálom, s ktorým by sa malo pracovať

Ďalších 50 rokov Mostu SNP

Hlavné mesto sa v posledných rokoch zaoberá možnosťami, ako zmierniť negatívny vplyv mosta a jeho dopravných napojení na verejný priestor a urbanistickú štruktúru Bratislavy. Na ľavom brehu je hlavnou výzvou utlmiť dopravu, zrevitalizovať podmostie a vytvoriť spojenie s budúcou Vydricou, ktorej prvá etapa je už vo výstavbe. Na pravom to je rozšírenie alebo obohatenie Sadu Janka Kráľa funkciami, ktoré by vhodne dopĺňali charakter parku. Prvé plány sa už postupne začínajú realizovať.

Samospráva sa ďalej dostala na petržalskej strane, kde v nedávnej dobe odstránila zbytočný stavebný plot a dvor v podmostí medzi areálom parku a začiatkom Petržalského korza. Jednoduchý zásah otvoril rozsiahly priestor, ktorý už má definované základné využitie – v budúcnosti tu bude veľká športová zóna. Jej prvá časť v podobe exteriérového fitness, nazývaného Cvičko, bola otvorená pred niekoľkými dňami. Nasledovať by mala výstavba skateparku na vysokej úrovni, ktorý umožní organizáciu súťaží v tomto čoraz populárnejšom športe. „V projekte skateparku sme v štádiu príprav na verejné obstarávanie s pravdepodobnou realizáciou ďalší rok,“ konštatuje Magistrát. Ide aj o jedno zo „Živých miest“, ktorých cieľom je revitalizovať prehliadané verejné priestory v meste. Vízia skateparku na tomto mieste bola navrhnutá prvýkrát už v roku 2008 v rámci iniciatívy Mestské zásahy.

Ďalším nepekným priestorom je nástup do Mostu SNP, resp. do vyhliadky a reštaurácie. Dnes prebieha za provizórnych podmienok. Omnoho lepšie to nebolo ani v minulosti, vtedy však návštevníci vstupovali do objektu cez konštrukciu a plošinu, nachádzajúcu sa medzi brehom Dunaja a Viedenskou cestou. Prevádzkovateľ reštaurácie ju však v rámci „rekonštrukcie“ odstránil a začal stavať novú v rozpore s povoleniami. Išlo o jednu z horúcich káuz, ktorú aktuálne vedenie mesta chcelo vyriešiť architektonickou súťažou.

Veľkorysé plány sa medzičasom zjemnili – vzniknúť by tu mala jednoduchšia stavba, pripomínajúca pôvodnú konštrukciu. „Nový nástupný objekt bude realizovať nájomca kaviarne UFO. V súčasnosti je dohotovený projekt na stavebné povolenie, ktorý musí prejsť povoľovacím procesom,“ objasňuje aktuálny stav mesto. Dátum realizácie tak ešte nie je známy, snáď to ale bude čo najskôr – dnes ide o mimoriadnu hanbu.

Tú nezmenia ani ďalšie uvažované zásahy, ako totiž píše Hlavné mesto, „...zaoberáme sa otázkami prepojenia Sadu Janka Kráľa, Tyršovho nábrežia a podmostia pod mostom SNP.“ Konkrétnejšie informácie mesto neprezradilo.

Zložitejšia je situácia na ľavom brehu. Kým terminál je mimoriadne dôležitým bodom pre verejnú dopravu, rampy zas prepájajú nábrežie s mostom a Staromestskou ulicou a sú silne využívané automobilmi aj autobusmi. Preto si akékoľvek výraznejšie zásahy v tomto priestore vyžadujú komplexnejšie uvažovanie a analýzy, ktoré sa prenesú do tvorby optimálneho riešenia. To je spojené s určitými časovými a personálnymi nárokmi.

Asi aj preto sa mesto ešte len pripravuje na hľadanie riešenia. „Téme podmostia na brehu Starého Mesta sa plánujeme začať systematicky venovať v budúcom roku,“ hovorí Annamária Krchňavá, PR špecialistka Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB). Nevylučuje pritom, že podobu územia bude hľadať spolu s externými autormi – vo forme súťaže. „Je to závislé od viacerých okolností, ale predbežne zvažujeme organizáciu súťaže,“ pripomína Krchňavá.

V tomto momente tak nemožno odhadovať, aký bude rozsah zásahov do územia – či zanikne terminál, odstránia sa niektoré z rámp alebo sa tu bude aj niečo stavať, napríklad vo forme prevádzok ako v podmostí pražského Libeňského mostu. „Pamiatkovo chránený Most SNP má funkciu hlavnej prístupovej komunikácie do centra mesta, z čoho vyplýva, že všetky riešenia mostoviek vyžadujú dopravné analýzy,“ diplomaticky zhŕňa hovorkyňa MIBu. Nezabúda však upozorniť, že mesto v okolí predsa len určité zásahy pripravuje. „Zároveň by sa budúce úpravy mali diať koncepčne s ohľadom na rozvoj podhradia, ako aj s ohľadom na ďalšie zámery mesta v zóne - nedávno predstavený projekt Plató Staromestská.“

Doteraz najvýraznejšou úpravou za posledné štyri roky tak bola menšia úprava pobytového priestoru v zelenom trojuholníku, tvoreného mostom, západnou rampou a nábrežnej komunikácie. Hoci Magistrát nemá predstavu, čo s touto plochou ďalej, vie, že zeleň tu chce zachovať.

Treba tak ešte nejakú dobu počkať, kým sa vyjasní predstava, ako ďalej s touto kontroverznou stavbou a jej okolím. Najväčšou chybou by bola bojazlivosť a neschopnosť pristúpiť ku komplexnému riešeniu, rehabilitujúcemu mestský život v území. Most SNP síce „vyčistil“ veľkú lokalitu od zástavby, nemalo to tak však byť navždy. Na mieste osád Vydrica a Zuckermandel malo vzniknúť „vzorové“ sídlisko Podhradie, kde by bola okrem bývania aj vcelku bohatá vybavenosť, vrátane nového sídla filharmónie alebo medzinárodného hotela. K výstavbe modernistickej štruktúry tu síce nedošlo, priestor pre dobudovanie zástavby však stále ostáva.

To si však vyžaduje možno aj radikálne zásahy do dopravnej a technickej infraštruktúry. Považujem za absolútne zásadné, aby sa v prvej etape odstránili aspoň rampy z východnej strany mosta, ktorými dnes sa dnes autá napájajú z nábrežia na Staromestskú alebo rampy, ktorou sa schádza z mostu na nábrežie. Ich zbúranie by umožnilo potiahnuť verejný peší priestor Rybného námestia až k terminálu. To isté platí o priestore v okolí pamätníka holokaustu, kde kedysi stála synagóga. Teoreticky by sa otvoril priestor pre jej rekonštrukciu na pôvodnom mieste.

V ďalších etapách by bolo možné uvažovať aj o odstránení zvyšných rámp, čo by prinieslo úplné odstránenie spojenia nábrežia s mostom a Staromestskou, čo je v súlade s víziou ukľudnenia nábrežia. Napokon, z kategórie veľkolepých a drahých úvah, ktoré by ale stále mali ostať na stole, je posunutie Staromestskej o úroveň nižšie (spoločne so súvisiacou technickou infraštruktúrou), aby na povrchu bolo možné obnoviť nielen verejný priestor, ale aj zástavbu Židovskej ulice.

Negatívny zásah dopravnej komunikácie do mestského prostredia je dodnes neriešený

Je Most SNP pre Bratislavu prínosom?

Za jeho brutálny zásah do historického centra mesta je Most SNP dodnes mnohými zaznávaný. Nemožno poprieť, že spôsob, akým je osadený, je tým najhorším príkladom necitlivosti. Susedstvo rýchlostnej cesty a katedrály európskeho významu, ktorá slúžila ako korunovačný chrám uhorských kráľov a kráľovien, pôsobí tragikomicky a ako také by sa malo dostať do učebníc s dôvetkom – ako to nerobiť. Aj po 50 rokoch je most nielen spojnicou, ale aj bariérou.

Na druhej strane, samotnému mostu nemožno uprieť mimoriadne technické riešenie, eleganciu a architektonickú hodnotu. Dosiaľ ostáva jediným bratislavským mostom cez Dunaj, ktorý bol riešený architektonickou súťažou – a je to aj vidno. Ide o najkrajšie premostenie rieky a zaslúžene nesie ocenenie Stavby storočia. Takisto nemožno poprieť jeho dopravný význam. Bez jeho existencie by neexistovala a nedokázala fungovať ani Petržalka, ktorá je dnes domovom azda 150-tisíc ľudí. Napokon, ide o symbol rozvoja Bratislavy v 20. storočí a prejavom jej moderných ambícií.

Hoci sa pôvodné historické štruktúry už nikdy nevrátia, ešte stále sa dá okolie Mostu SNP upraviť a prebudovať natoľko, aby bol jeho vzťah s mestom omnoho harmonickejší. Priestory pod ním aj okolo neho sa dajú využiť, aby sa stavba organicky prepájala so starými aj novými štvrťami. V takom prípade bude jeho vnímanie možno takmer univerzálne pozitívne.

Za prvých 50 rokov jeho prevádzky sa to nepodarilo. Ide o úlohu pre najbližšiu polstoročnicu.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.