Skateboarding je v poslednom období prudko sa rozvíjajúci šport, ktorý láka nových a nových záujemcov. Bratislava však v tomto smere neposkytuje ideálnu infraštruktúru – profesionálnych skateparkov je tu v súčasnosti minimum a priaznivci tejto aktivity využívajú iné priestory. Už čoskoro by sa to však mohlo zmeniť. V príprave je totiž hneď niekoľko skateparkov.
Skateboarding v metropole dlhodobo trpí na nedostatok adekvátnych priestorov, kde by sa mohol rozvíjať. Web BoardLife, ktorý sa venuje propagácii tohto športu a životného štýlu, registruje v Bratislave len trojicu priestorov, z toho je jeden nefunkčný, jeden má nekvalitný povrch a tretí sa nachádza v interiéri budovy a nie je voľne prístupný. Komunitná organizácia Asociácia skateboardingu Slovenskej republiky (ASSR) registruje ďalšie priestory, tieto však vznikli v podstate ako dobrovoľnícke aktivity, preto im chýbajú niektoré parametre profesionálnych skateparkov.
Zlú situáciu potvrdzuje aj Teodor Kuhn, podpredseda ASSR. „V Bratislave je momentálne jediný skatepark - Do it yourself (DIY) plaza na Gercenovej, ktorú postavila naša ASSR v spolupráci s miestnou komunitou,“ hovorí. „Plaza o rozlohe 250 m2 je každý deň preplnená na prasknutie a podmienky pre skateboarding sú nedôstojné nielen v porovnaní s Prahou, kde je okolo 20 veľkoplošných (1000 m2) skateparkov, ale aj s našimi mestami ako Košice či Žilina“.
V dôsledku absencie týchto priestorov využívajú skateboardisti priestory, ktoré na to neboli primárne určené: legendárnou je plocha pred Istropolisom na Trnavskom mýte, využívané sú priestory na Župnom námestí alebo na Námestí M.R. Štefánika pred Slovenským národným divadlom (paradoxne, ide o jediných stálych užívateľov tohto verejného priestoru). Keďže však nejde o miesta a prvky, ktoré boli pre skateboarding určené, môže takto dôjsť k ich degradácií.
Navyše, existuje viacero typov priestorov pre skateboarding. „Existuje mnoho druhov skateparkov. Také, ktoré simulujú ulicu "street", bazénové "bowl" - alebo klasické "park", ktoré budú aj súčasťou Olympijských hier 2021“ popisuje T. Kuhn. Dopyt po nových priestoroch rastie a aj preto sa ASSR v poslednej dobe zamerala aj na poradenstvo pre organizácie, ktoré sa zaujímajú o možnosť realizácie skateparkov. Našťastie, ich počet postupne rastie, rovnako ako diverzita rozličných typov priestorov a záujem o kvalitné riešenie, ktoré bude aktívne využívané.
Najďalej je v tomto smere mestská časť Rača, ktorá pripravuje obnovu bývalého ihriska na Tbiliskej, kde by mal vzniknúť „Urban park Tbiliská“. Jeho súčasťou bude väčšia spevnená plocha, umožňujúca praktikovanie viacerých športov, vrátane skateboardingu. Centrálna betónová plocha bude doplnená o rozličné prekážky a prvky, umiestnené predovšetkým po obvode plochy. Tu bude umiestnené aj vyvýšené sedenie, umožňujúce oddych a dohľad nad plochou. Napriek názvu ide o typ „street“. Architektonický koncept vypracovala špecializovaná kancelária U/U po konzultáciách s Asociáciou. Projekt už má vydané stavebné povolenie a je v realizácii.
Hlavné mesto nechce zaostávať a tiež aktuálne pripravuje dvojicu projektov. Konkrétnejšie kontúry má zámer v Karlovej Vsi, kde sa v rámci premeny plochy popri Karloveskej ulici plánuje aj vznik skateparku. „Tento skatepark je tesne pred získaním všetkých povolení a jeho realizácia bude nasledovať v najbližších mesiacoch,“ sľubuje Katarína Rajčanová, hovorkyňa Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy. „Projekt vzišiel z iniciatívy mestskej časti Karlova Ves a jej spolupráce so skateboardovou komunitou. Skatepark bol navrhnutý samotnou komunitou, následne MIB a mestská časť doriešili jeho zakomponovanie do väčšieho celku parku“.
To potvrdzuje aj Teodor Kuhn, ktorý približuje, že skateboardisti vypracovali základný dizajn a prvotnú projektovú dokumentáciu, ktorú mestu odovzdali. Pôjde o menší skatepark typu „bowl“. „Skatepark je súčasťou parku so zeleňou, preto jeho realizácia prebieha postupne,“ približuje ďalej K. Rajčanová. „Park je navrhnutý ako športový park s viacerými športoviskami. Neskôr ku športovisku pribudnú aj iné atraktívne plochy a možnosti na oddych či ďalšia zeleň. Súčasťou priestoru je sakurový háj, ktorý hlavné mesto vysadilo spolu s mestskou časťou ešte vlani“.
Mesto pripravuje ešte jeden projekt pod Mostom SNP z petržalskej strany, jeho realizácia je však ešte vzdialená. „Aktuálne sa projekt nachádza v štádiu štúdie. Prebiehajú jednotlivé kroky v rámci povoľovacieho konania. Následne sa začne verejné obstarávanie na realizátora,“ popisuje aktuálnu situáciu hovorkyňa mesta. ASSR sa zúčastnila prípravy projektu, hoci nie v takej miere, ako v Karlovej Vsi. „V tomto prípade ide o iniciatívu mesta, ktorá je po celý čas konzultovaná so skateboardovou asociáciou,“ dodáva Rajčanová.
Iné skateparky momentálne Bratislava neplánuje. Napriek tomu je Teodor Kuhn relatívne spokojný. „Veľmi nás teší, že Bratislava bude aj s malým počtom skateparkov diverzifikovaná,“ konštatuje. Riešenie na nábreží by totiž mohlo byť vcelku veľkorysé. „Pod mostom SNP je pripravovaný univerzálny skatepark v štýle "park", v ktorom sa budú môcť jazdiť aj súťaže európskeho formátu.“
Paletu verejných projektov by mohla doplniť mestská časť Záhorská Bystrica. Tá plánuje v blízkosti novej štvrte Pod Vŕškami zriadiť nové športoviská. „Postupne tu chceme vybudovať nové športovo-spoločenské centrum,“ potvrdzuje starosta Jozef Krúpa v novoročnom rozhovore pre oficiálny web mestskej časti. „Tento rok by sme chceli postaviť crossfitové, basketbalové, beachvolejbalové ihrisko a skatepark. Postupne by tu mal vzniknúť priestor nielen na šport, aj na kultúrne či spoločenské vyžitie. Nechcem však predbiehať, pretože aj na celý tento priestor chceme vypísať architektonickú súťaž“. ASSR zatiaľ oslovená nebola.
Aktivity samospráv sú potešiteľné, postupne sa však tejto téme začínajú vennovať aj súkromní developeri. Svoju vlastnú víziu napríklad predstavila spoločnosť J&T Real Estate, ktorá by v rámci výstavby zóny Eurovea City a vlajkového projektu Eurovea II chcela využiť aj plochy pod Mostom Apollo. Toto rozhodnutie dáva zmysel, keďže v opačnom prípade by sa tu nachádzala zanedbaná plocha, ktorá by nemala iné využitie. Jej aktiváciou v podobe športovísk sa zvýši popularita miestneho verejného priestoru.
Nepôjde však výlučne o skatepark, ale o tzv. „Aktivity park“. „Súčasťou predĺženia obľúbenej nábrežnej promenády v rámci rozšírenia komplexu Eurovea je aj Aktivity park s ihriskami a športoviskami rozdelenými na tri zóny podľa vekových kategórií,“ hovorí Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ JTRE. „Základný koncept Aktivity parku navrhla svetoznáma architektka a urbanistka Beth Galí. Ponúkne viac ako 1.500 m2 športových plôch s množstvom herných prvkov a zostáv, 4.700 m2 zelene a oživí aj doteraz nevyužitý asociálny priestor pod Mostom Apollo“.
Finálna podoba priestoru tak ešte nie je dotiahnutá a developer na nej pracuje. „Aktuálne prebiehajú rokovania s potenciálnymi prevádzkovateľmi športovo-relaxačnej zóny,“ približuje P. Pelikán. „Konečná podoba Aktivity parku vznikne v spolupráci s vybraným partnerom a radi do finálneho návrhu zakomponujeme aj nápady a podnety od známych tvárí z komunity skateboardistov a inline korčuliarov, ktoré náš projekt už stihol zaujať“.
Developer by tu rád videl širokú paletu športovísk. „Obsahovať by mal detské ihrisko pre predškolákov a menších školákov chránené živým plotom, skatepark pre skateboardistov, jazdcov na inline korčuliach a BMX bicykloch, ihriská pre minifutbal a streetball, stolnotenisové stoly či workoutové ihrisko,“ vypočítava P. Pelikán. Realitou by táto zóna mohla byť o niekoľko rokov. „Dokončenie celého predĺženia nábrežnej promenády aj s Aktivity parkom plánujeme s dokončením výstavby rozšírenia Eurovea“.
Určitú dobu sa hovorilo aj o vzniku skateparku v rámci projektu Guthaus od developera Corwin. Tento sa mal nachádzať v trase potenciálneho predĺženia Tomášikovej ulice po Račiansku, mal by teda dočasný charakter. Aktuálne však developer túto tému nijako konkrétne nekomunikuje a do dátumu uzávierky nereagoval ani na moje otázky. Skatepark v Guthause hodnotím ako nepravdepodobný. Michal Hájek, Vedúci oddelenia predaja a marketingu, nespresnil, či sa tu skatepark nachádzať bude, táto téma však očividne uzavretá nie je. "Projekt exteriérov finalizujeme, pričom cieľom je vytvoriť hneď viacero rôznorodých, avšak na seba vzájomne nadväzujúcich verejných priestorov, ktoré by mali byť atraktívne pre čo najširšie spektrum užívateľov a vhodne tak doplniť dnes pomerne obmedzené možnosti trávenia voľného času priamo v danej (mikro)lokalite," vysvetľuje.
Posledným známym plánom je vznik skateparku v rámci areálu Novej Cvernovky na Račianskej. Komplex bývalej Strednej chemickej školy a internátu je vložený do pomerne rozsiahleho zeleného parku, ktorý vytvára potenciál pre umiestnenie rozličných rekreačných funkcií – medzi nimi je uvažovaný aj skatepark. Je však celkom možné, že tento plán narazí na slovenskú legislatívu.
„Koncepciu budúceho skateparku v rámci areálu Novej Cvernovky ako spoločného projektu Nadácie Cvernovka, Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto a Asociácie Skateboardingu sme stále nezavrhli,“ hovorí Boris Meluš z Nadácie Nová Cvernovka. „Zásadný problém, na ktorý tento plán už dávnejšie narazil, je platná stavebná legislatíva, určujúca počty parkovacích miest pri jednotlivých stavebných zámeroch“. Týmto zámerom je komplexná rekonštrukcia budov, nové parkovacie miesta na úkor bývalých športových plôch však bolo potrebné zadeklarovať už pri čiastočnej rekonštrukcii.
„Momentálne sme vo fáze prípravy architektonickej štúdie a projektovej dokumentácie v rámci projektu hĺbkovej rekonštrukcie a regeneratívnej transformácie budovy bývalého internátu s cieľom dosiahnutia prvej energeticky plusovej budovy na Slovensku,“ pokračuje Boris Meluš. Vzniknúť tu má tzv. Centrum metropolitných inovácií, kde budú priestory pre neziskovky či sociálnych inovátorov, verejné funkcie (škôlka, stacionár a i.), či komunitné co-housingové bývanie. Nadácia plánuje prebudovať aj telocvičňu na Centrum performatívnych a vizuálnych umení (Tanzhaus a galériu typu Kunsthalle). Ide tak o pomerne veľkorysé zámery, ktoré chce nadácia v blízkej dobe predstaviť.
„Na základe predbežných záverov dopravnej štúdie vychádza, že pri realizácii vyššie popísaných rozvojových plánov v Novej Cvernovke už nebudeme možno schopní vyčleniť takú plochu na skatepark, ako sme pôvodne v rámci spoločného projektu uvažovali,“ konštatuje Meluš a dodáva, že súčasná legislatíva má veľké nároky na zabezpečenie počtu parkovacích miest aj v husto zastavaných a stabilizovaných územiach, kde to môže byť na úkor verejnej či občianskej infraštruktúry, zveľaďujúcej priestor. Veľký skatepark, ktorý by umožňoval organizáciu podujatí, je tak dnes priamo v areáli pravdepodobne vylúčený.
Nadácia Nová Cvernovka však neuzatvára zámer úplne a upozorňuje, že ide o tému na širšie preverenie. V ideálnom prípade by sa tento skatepark mohol napojiť na územie pred stanicou Bratislava – Predmestie, prípadne by sa jeho poloha mohla zanalyzovať v rámci celkového urbanistického riešenia celého územia v trojuholníku medzi Novou Cvernovkou, Predmestím a stanicou Vinohrady. „Idea skateparku v území medzi Bielym Krížom a stanicou Predmestie je teda stále živá. V tejto chvíli ešte ale čaká na svoju definitívnejšiu podobu a umiestnenie vzhľadom na prebiehajúce projektovanie ostatných častí areálu Novej Cvernovky, ako aj na odpovede na širšie otázky, ktoré otvára,“ uzatvára Boris Meluš.
Situácia v oblasti skateparkov tak možno nie je ideálna, ale zlepšuje a už v blízkej dobe budú viditeľné prvé pokroky. Skateboardingová komunita získa kvalitné priestranstvá, kde bude môcť rozvíjať tento šport, čo bude mať všestranne pozitívny dosah – vzniknú aktívne využívané verejné priestory, kým iné nebudú poškodzované. Rozvíjať sa bude pohybová kultúra a mnohí ľudia, hlavne mládež, budú mať miesto pre vyžitie a nadväzovanie sociálnych kontaktov. To bude v období po pandémii, ktorá socializáciu výrazne narušila, dôležité. Skateboarding má aj ďalšie pozitíva.
„Skatepark okolo seba tvorí komunity ľudí, ktoré sú apriórne tolerantné, slobodomyselné a zamerané na sebazlepšovanie. Je to totiž individuálny šport, kde jednotlivec nebojuje proti súperovi, ale snaží sa len zlepšiť oproti tomu, kde bol včera. A keďže priťahuje ľudí, ktorí sa nenašli inde, je otvorený rozličnosti,“ popisuje dosah skateboardingu na kvalitu života Teodor Kuhn. To všetko sú základy kvalitného mesta, resp. mesta ako takého. Výmena tovarov, podnetov, informácií, ale aj konkurencia a tolerancia posúvala mestá a s nimi aj celú civilizáciu.
V menšom k takému niečomu teda dochádza aj v rámci skateparku. „Z našej skúsenosti z Gercenky vieme, že počas stavby aj následného užívania skateparku vzniká podivuhodne heterogénna komunita skejťákov, susedov, rodičov aj starých rodičov - melting pot mestských subkultúr,“ dokladá na existujúcom príklade Kuhn. Nové skateparky tak môžu prehlbovať rešpekt k odlišnosti a tým priamo podporovať mestskosť v jej pravom význame. „Z toho mám asi najväčšiu radosť,“ zhŕňa Teodor Kuhn.
Vznikom týchto projektov tak Bratislava spraví dôležitý krok pri zlepšovaní úrovne života. Ovplyvní tým predovšetkým mladých ľudí, ktorí dnes nemajú toľko možností pre kvalitné trávenie voľného času. Trvalo to dlhé roky, ale mesto tým zároveň dobehne rezervy, ktoré malo nielen oproti susedným metropolám, ale aj slovenským mestečkám.
Netreba však spať na vavrínoch: podobne bude potrebné zabrať aj pri iných témach, ktoré boli dlhodobo prehliadané. Nanešťastie, v Bratislave takých ostáva stále pomerne dosť.
Článok bol aktualizovaný o vyjadrenie developera Corwin.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre