Adrian Gubčo 20.11.2020 16:58

Hlavné mesto pripravuje oživenie Tyršovho nábrežia a revitalizáciu Sadu Janka Kráľa

Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy pripravuje na pravom brehu Dunaja zásahy, ktoré by mali prispieť k oživeniu Tyršovho nábrežia aj Sadu Janka Kráľa. Po ukončení existencie Magio pláže a dočasnej prevádzke pláže Tyršák sa totiž hľadá trvalejšie riešenie, ako priestor aktivovať. S týmto zámerom súvisí aj plán revitalizácie najstaršieho bratislavského parku.

Sad Janka Kráľa, stav r roku 2017

Ako vyplýva z materiálu pre rokovanie Komisie finančnej stratégie a pre správu a podnikanie s majetkom mesta pri Mestskom zastupiteľstve, Bratislava chce na Tyršovo nábrežie priniesť kvalitný koncept podujatí, atrakcií a komerčných a rekreačných možností, ktoré by zároveň zvýšili estetickú hodnotu priestoru. V minulosti také niečo robila spoločnosť Slovak Telecom, tej však uplynula zmluva. V rámci novej by chcelo mesto garantovať vyššiu úroveň rekreačného konceptu.

Mesto chce preto vyhlásiť verejnú výzvu na súťaž ideových zámerov vo formáte verejného obstarávania. Takýmto spôsobom bude posudzovať nielen cenové ponuky, ale aj kvalitatívne kritériá. S víťazom následne uzavrie nájomnú zmluvu. Magistrát očakáva, že vznikne verejne prístupný priestor s možnosťou komerčných aktivít, ktorý zohľadní kultúrno-historickú hodnotu územia, jeho prevádzka bude ekologická, celoročná so sezónnymi obmenami, s prevažujúcimi verejne prístupnými kultúrnymi akciami a so zachovaním zelene.

Kultúrne aspekty (prínos pre mesto a jeho obyvateľov) a kvalita verejného priestoru sú určujúcimi hodnotiacimi kritériami konceptu. Až za nimi nasleduje cena a potom sociálne a environmentálne aspekty. Súťaž by mala prebehnúť v decembri a Metské zastupiteľstvo o nej bude hlasovať vo februári 2021. V hodnotiacej komisii budú zástupcovia Magistrátu, pamiatkarov a Metropolitného inštitútu Bratislavy. Nájom sa uzatvorí na dva a pol roka, nájomca tak bude priestor využívať počas troch letných sezón.

Materiál k zámeru obsahuje aj dôležité zmienky ohľadne súvisiacich investícií. Jednou z nich je plán realizovať v rokoch 2021-2022 revitalizáciu pamätníka Daniela Tupého, o ktorom mesto a MIB nedávno informovali. Druhou je zamýšľaná obnova Sadu Janka Kráľa v tom istom čase.

Tento najväčší park v centrálnej časti Bratislavy je síce vzácnym krajinárskym prvkom, je však v zlom a zanedbanom stave. Mesto nedávno realizovalo určité úpravy, smerujúce k odstráneniu najviac poškodených drevín, a v tejto chvíli pracuje na analýze parku. Po nej bude nasledovať hľadanie nového riešenia, pravdepodobne však nie po klasickej architektonickej súťaži.

„Na základe pamiatkového architektonicko-historického výskumu, ktorý sa momentálne realizuje, bude vyhlásená súťaž na krajinársko-architektonickú štúdiu,“ vysvetľuje Katarína Rajčanová, hovorkyňa Magistrátu. Mesto tak vyberie architektov, ktorí pripravia novú víziu, a nebude si vyberať medzi viacerými konceptami. Bratislava to vysvetľuje pamiatkovým statusom Sadu Janka Kráľa.

Rozsah úprav tak bude obmedzený a vznik nových športovísk či vybavenosti očakávať pravdepodobne nemožno. „Vzhľadom na to, že Sad Janka Kráľa je národná kultúrna pamiatka, obnova musí prebiehať v spolupráci s  Krajským pamiatkovým úradom, je to historicky jeden z prvých mestských parkov v strednej Európe, v centrálnej zóne parku určite netreba očakávať vznik športovísk.“ Mesto rozdeľuje totiž park na trojicu zón: centrálnu, Tyršovo nábrežie – zeleň a Tyršovo nábrežie - spevnené plochy pri Starom moste.

Mesto má v pláne revitalizovať všetky tri lokality, teda celé územie vymedzené Auparkom, Mostom SNP, nábrežím Dunaja, Starým mostom a Krasovského ulicou. Uvažovaný rozpočet sa v minulosti pohyboval na úrovni 1,5 milióna eur. Otáznou ešte ostáva budúcnosť objektu, kde je dnes erotický salón. „Súčasným vlastníkom stavby so súpis. č. 2692 a pozemku parc. č. 5118 spoločnosť ALVXA s.r.o. Hlavné mesto nie je vlastníkom daného objektu, preto nemôže k uvedenej otázke uviesť relevantnú odpoveď,“ odpovedá na otázky YIM.BA Magistrát.

Nakoniec, zatiaľ vzdialenou, ale teoreticky významnou témou je umiestnenie kultúrnej sály v území, ktorá má byť náhradou za PKO. „Áno, mesto uvažuje o možnosti vybudovania nového kultúrno-spoločenského stánku na nábreží Dunaja, v pozícii západne od Starého mosta,“ potvrdzuje aj K. Rajčanová. „Myšlienka naozaj bola inšpirovaná stratou PKO ako multifunkčného kultúrneho a spoločenského priestoru, ktorého podobu by sme hľadali architektonickou súťažou v réžii MIB-u. Je to však zatiaľ iba v rovine prvotných úvah. Po ich vykryštalizovaní do konkrétnejšej podoby budeme verejnosť informovať.“

Pravý breh Dunaja medzi Mostom SNP a Starým mostom tak prejde v najbližších rokoch významnými zmenami.

Tyršovo nábrežie a pláž Tyršák v lete 2020

Záujem mesta vytvoriť na pravobrežnom nábreží kvalitný rekreačný koncept, ktorého súčasťou bude nielen vznik komerčných prevádzok, ale aj zlepšenie kvality územia, je chválitebný. To isté možno povedať o myšlienke revitalizácie okolia pamätníka a hlavne Sadu Janka Kráľa. Tento vzácny park si s ohľadom na svoje dejiny a polohu zaslúži, aby bol v špičkovom stave a aj naďdalej tvoril kľúčovú zelenú a pobytovú plochu v rámci historického centra Bratislavy.

Či sa ale podarí skutočne naplniť všetky očakávania verejnosti, ako aj mesta, ostáva otázne. Popis nového konceptu riešenia Tyršovho nábrežia, aj napriek zdôrazneniu verejnej prístupnosti, mi pripomína skôr existujúce pražské pop-up priestory, známe pod názvom Manifesto Market. Ide o mimoriadne populárny koncept oživenia verejného priestoru na vysokej dizajnovej úrovni, spojený so súčasnou gastronómiou a kultúrnym programom. Dnes sa v Prahe nachádza už v dvoch dlho nevyužívaných lokalitách na Florenci a v Smíchove.

Bratislavský koncept bude pravdepodobne o čosi rozsiahlejší a s ohľadom na nutnosť zachovania pamiatkových hodnôt menej moderný, resp. extravagantný. Napriek tomu treba upozorniť, že Manifesto Market je extrémne príťažlivý zásah, no skutočne nie je určený pre všetkých; oslovuje predovšetkým mladšiu generáciu a (vyššiu) strednú triedu. Sociálnemu aspektu novej podoby Tyršovho nábrežia by tak mala byť venovaná azda aj vyššia pozornosť, aby heslo o sociálnej inklúzii neostalo len v rovine marketingu.

Druhou rovinou riešenia budúcnosti územia je absencia architektonickej súťaže na Sad Janka Kráľa a priľahlý úsek nábrežia. Prirodzene, jeho pamiatkový status je obmedzujúci, to ale neznamená, že kreatívni architekti sa nevedia vysporiadať aj s požiadavkami pamiatkarov a preniesť park do 21. storočia. Na to, že mu čosi chýba, upozornil počas svojej návštevy Bratislavy aj český kritik architektúry Adam Gebrian. Ten jasne vysvetľuje, že súčasná predstava parku sa od 19. storočia, kedy išlo o promenádu so zeleňou, posunula.

Absencia reálnej súťaže je zvláštna aj z iných dôvodov. Hlavné mesto neváhalo pri organizovaní súťaže na malý a oproti Sadu Janka Kráľa ďaleko menej významný priestor Komenského námestia (čím nenamietam jej význam). Odhadovaný rozpočet na revitalizáciu Sadu presahuje aj cenu, pre ktorú chce MIB hľadať podobu spoločne s tzv. zmluvnými architektmi pre zadania stredného rozsahu v cenách rádovo niekoľko stotisíc eur.

Revitalizácia Sadu Janka Kráľa na špičkovej úrovni – čím si nepredstavujem len nové chodníky, lavičky, osvetlenie a výsadbu – by mohla zmeniť vnímanie úrovne celého mesta. Centrálna Bratislava dnes má pravdepodobne len tri väčšie parky v naozaj dobrom stave: park na nábreží M.R. Štefánika, Landererov park a park Jama. Stav Medickej záhrady sa zhoršuje, Námestie Slobody čaká na dokončenie rekonštrukcie a Prezidentská záhrada s Bratislavským hradom sú promenádnym priestorom bez možností veľkých zmien. Sad by mohol byť lepší ako všetky ostatné.

Význam zmeny kľúčového verejného priestoru sa v nedávnej minulosti ukázal v Moskve, kde obnova staršieho Gorkého parku naštartovala renesanciu verejného priestoru aj mestského života v ruskej metropole. Dosah tejto zmeny (proces už taký nasledovaniahodný nie je) by mohol byť inšpiráciou aj pre Bratislavu. Slovenské hlavné mesto má obmedzené prostriedky, preto musí byť každé investované euro použité správne a účelne, teda do špičkového a udržateľného riešenia.

Nábrežia Dunaja s náležiacimi zelenými plochami na pravom brehu sú najdôležitejšími verejnými priestormi Bratislavy. S výnimkou Eurovey asi nie je žiadne miesto, kde by tomu ich stav zodpovedal. Či aktuálne plány prinesú trvalé zlepšenie ich kvality, ostáva nezodpovedané.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.