Adrian Gubčo 08.10.2019 09:15

Sad Janka Kráľa čaká revitalizácia za 1,5 milióna eur. Môže ísť o chybu?

Jeden z najväčších a najpríťažlivejších parkov v Bratislave čaká revitalizácia. Sad Janka Kráľa, ktorý vznikol premenou lužného lesa už v 18. storočí, je dnes v mimoriadne zlom stave, ktorý má napraviť revitalizácia s odhadovaným rozpočtom až 1,5 milióna eur. Ide o správnu investíciu?

Ilustračný záber z roku 2009 - veľa sa však nezmenilo

Park je aktuálne v správe mestskej časti Petržalka. Tá si náročnú údržbu, ktorú si kultivovaný mestský park vyžaduje, však nemôže dovoliť, preto územie postupne chátra. Okrem poškodeného mobiliáru, zlej úrovne povrchov alebo absencie lepšieho osvetlenia je veľkým problémom stav zelene, kedy je mnoho stromov na prahu životnosti. To všetko by sa malo teraz zmeniť.

Petržalka plánuje do Sadu Janka Kráľa investovať prostriedky, ktoré získa od Hlavného mesta v podobe kompenzácie za rozdiely pri prerozdeľovaní podielových daní. Celkovo ide o 1,9 milióna eur, do parku má byť investovaných 1,5 milióna. V blízkej dobe by mal prejsť do správy Hlavného mesta, ktoré má o niečo lepšie možnosti pre udržiavanie územia v lepšom stave a pripravuje aj samotný projekt revitalizácie.

Vedenie mestskej časti tak bude investovať do majetku, ktorý už lokálnej samospráve čoskoro patriť nebude, starosta však racionálne argumentuje, že obyvateľom a návštevníkom je v podstate jedno, kto má park v správe. Daný postup preto víta, keďže pre Petržalku pôjde aj tak o benefit.

Súčasťou revitalizácie, ktorá nezahŕňa len Sad Janka Kráľa, ale aj Tyršovo nábrežie, by mala byť predovšetkým údržba zelene, vrátane výrubu chorých stromov (malo by ich byť viac ako sto) a výsadby náhradných drevín v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom (Sad Janka Kráľa je chránený ako historická zeleň). V neskorších fázach by mala pribudnúť oprava chodníkov, osvetlenia, prvkov zverokruhu a fontány v parku.

Veľkou zmenou by mala byť zmena dopravného režimu, vďaka ktorej má vzniknúť z parku a nábrežia celistvejšia zóna. Mesto taktiež plánuje zrekultivovať okolie pomníka Daniela Tupého. Pre nábrežie sa vypracuje ideový návrh, ktorého cieľom je nájsť spôsob, ako zosúladiť športové, rekreačné a prírodné funkcie. 

Viacerí ochranári sa zhodujú, že z parku – vrátane pásu v záplavovom území na nábreží -  by mali byť čiastočne vymiestnené kultúrne podujatia, keďže vďaka nim dochádza k poškodzovaniu verejného priestoru a zelene. Magistrát má údajne vymyslený lepší koncept a miesto, kde podujatia v blízkosti Sadu Janka Kráľa organizovať. Náznaky, zmienené aj počas podujatia Dunajské fórum, nasvedčujú, že pôjde o časť Tyršovho námestia pod Starým mostom, kde je dnes nelegálne parkovisko.

V každom prípade, Sad Janka Kráľa čakajú zmeny. Na prvý pohľad ide nepochybne o zmeny k lepšiemu, no pri hlbšom zamyslení sa môže ukázať, že pripravované zásahy (s výnimkou obnovy zelene, ktorá je naozaj potrebná čím skôr) môžu byť v istom ohľade kontraproduktívne, resp. prostriedky na ne vynaložené použité neefektívne. Čo ma vedie k tejto domnienke?

Sad Janka Kráľa možno bez veľkých debát považovať za najdôležitejší mestský park v Bratislave. Jeho veľkosť a poloha, ako aj dotyk s najnavštevovanejším nákupným centrom v meste z neho robia kľúčový reakreačný a zelený oddychový priestor v metropole, ktorý napriek jeho stavu denne využívajú stovky až tisíce návštevníkov. Je zrejmé, že takýto významný verejný priestor si vyžaduje tú najvyššiu kvalitu.

Ešte viac to platí v prípade nábrežia Dunaja, ktoré už dlhšie považujem za najdôležitejší verejný priestor nielen v Bratislave, ale aj v celej krajine. Netýka sa to len ľavého brehu, ale aj pravobrežného úseku, predovšetkým v území medzi Mostom SNP a Mostom Apollo. Hlavné mesto má v tomto potenciál vytvorenia jedného z najkrajších nábreží v Európe, ktoré by radikálne zvýšilo úroveň a atraktivitu Bratislavy, preto je aj tu potrebné postupovať s maximálnou starostlivosťou.

Nie som si však istý, či plánovanú revitalizáciu možno považovať za príklad takejto starostlivosti. Nepopieram potrebu investícií, daný postup však môže viesť k tomu, že po preinvestovaní nemalej sumy poklesne motivácia park komplexne obnoviť. Touto komplexnou zmenou nemyslím len výmenu povrchu chodníka, ale celkové premyslenie konceptu parku a jeho obohatenie novými prvkami, ktoré z neho urobia špičkový verejný priestor hodný 21. storočia. To sa prirodzene týka aj nábrežia.

Za najlepší krok by som v tejto chvíli považoval vyhlásenie veľkej architektonicko-krajinárskej súťaže, ideálne medzinárodnej, ktorá by napríklad vo forme súťažného dialógu priniesla odpoveď na otázku, ako historický park preniesť do súčasnosti a budúcnosti. Na verejný priestor sú totiž dnes kladené už oveľa vyššie kritériá, ako to bolo v minulosti, Sad Janka Kráľa však koncepčne ostáva ukotvený v socializme, kedy prebehla posledná masívna rekonštrukcia.

Hlavné mesto zatiaľ súťaž nepripravuje. Podľa Petra Bublu, hovorcu Magistrátu, ide nateraz o otvorenú tému: „Nakoľko v tejto fáze musíme riešiť miestami až havarijný stav niektorých prvkov a drevín, nevidíme dostatočný časový priestor na súťaž. Diskusia o finálnej podobe, ktorú by určila architektonická súťaž, je nateraz otvorená.“

Medzičasom, vedenie Hlavného mesta ohlasuje prípravu jednej súťaže za druhou – aktuálne je prisľúbených minimálne sedem architektonických súťaží, ktoré by sa mali spustiť v najbližšom období (Námestie SNP, podmostie Mostu SNP, Komenského námestie, Kollárovo námestie, kúpele Grössling a dva nájomné domy). To nepochybne pohltí kapacity zatiaľ malého MIBu na dlhý čas. Pre kľúčový bratislavský park sa nanešťastie priorita nenašla.

Opakuje sa teda postup z minulosti, ktorý bol tak kritizovaný: mesto ide investovať veľké sumy peňazí na revitalizáciu, ktorá nie je založená na premyslenej stratégii a koncepcii, ale bude opäť len „hasiť problémy“.  Je celkom možné, že výsledok bude tomu zodpovedať: budeme mať síce krajší, ale nijako zásadne lepší Sad Janka Kráľa.

V iných mestách už pochopili, že takýto typ priestoru si vyžaduje inú mieru starostlivosti. K najkrajším príkladom patrí Moskva, kde sa podarilo mimoriadne pozorne opraviť veľký mestský Gorky Park, čo aktivovalo záujem obyvateľov ruskej metropoly o kvalitný verejný priestor. Odvtedy mesto iniciovalo veľký počet projektov so širokou podporou verejnosti, čoho korunou je vznik jedného z najlepších nových parkov na svete Zaryadye.

Ak sa Bratislava nevie inšpirovať nielen na západe, ale ani na východe, je odsúdená na zaostávanie medzi stredoeurópskymi metropolami, ktoré všetky robia rozhodné kroky k zlepšeniu. Dôsledkom toho môže byť pomalší rozvoj slovenského hlavného mesta, ktorý sa nám v budúcnosti vypomstí.  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.