Adrian Gubčo 19.02.2020 10:37

Na petržalskom nábreží zanikne Magio pláž, v budúcnosti by mohla pribudnúť kultúra

V posledných dňoch vyvolalo silnú reakciu verejnosti oznámenie, že Hlavné mesto nebude spolupracovať so spoločnosťou Slovak Telekom, ktorá pravidelne na petržalskom nábreží organizovala úpravu verejného priestoru v podobe tzv. Magio pláže. Dôvodom je okrem iného zlý stav drevín, ktoré boli potenciálne nebezpečné, Magistrát však ubezpečuje, že to napraví a na nábreží pripravuje novinky, ktoré by mali v budúcnosti funkciu pláže nahradiť.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Hlavné mesto pripomína, že Sad Janka Kráľa je nastarším verejným parkom v strednej Európe a založený bol už za Márie Terézie. Jeho dnešná podoba je výsledkom úpravy z roku 1839 a doteraz má zásadnú polohu v zelenej infraštruktúre mesta. Magistrát si je toho podľa oficiálneho stanoviska vedomý a preto pripravuje ucelený projekt jeho revitalizácie, ktorý by však zahŕňal aj priestor Tyršovho nábrežia. Cieľom je vznik veľkého rekreačného územia s relaxačnou, športovou a do istej miery aj kultúrno-spoločenskou funkciou.

Predpokladom pre to je však celková revízia zelene, ktorá je už v mnohých prípadoch vo veľmi zlom stave a vyžaduje si sanáciu. Časť stromov a drevín tak bude musieť byť odstránená (v počte asi 15 kusov) a neskôr nahradená v rámci novej výsadby, koordinovanej s Krajským pamiatkovým úradom. K tomu plánuje mesto zrealizovať aj rekonštrukciu zanedbaného mobiliáru, teda  chodníkov, osvetlenia, prvkov zverokruhu a fontány v parku. V minulosti sa hovorilo o rozpočte 1,5 milióna eur, ktorý by na túto revitalizáciu mal byť určený.

Práve nutnosť obnovy zelene je čiastočne spoluzodpovedná za ukončenie existencie Magio pláže. Zlý stav drevín sa totiž týka aj priestoru medzi Viedenskou cestou a riekou Dunaj, kde chce mesto taktiež zrealizovať úpravy. Po hľadaní vzájomného modelu kooperácie medzi mestom a Slovak Telekom sa súkromná spoločnosť rozhodla od organizácie odstúpiť, hoci ešte rok mohla v zmysle zmluvy pláž prevádzkovať.

Magio pláž bola počas leta mimoriadne populárnym miestom, ktoré obyvatelia a návštevníci mesta vyhľadávali kvôli možnosti relaxu v príjemnom a atraktívnom prostredí s výhľadom na dominanty slovenskej metropoly. Vo vyspelejších mestách takéto možnosti štandardne poskytuje verejný sektor vďaka vysokej kvalite verejného priestoru, Bratislava je však zatiaľ odkázaná na súkromné iniciatívy.

Aktuálne vedenie Hlavného mesta to chce ale zmeniť a život do územia dostať, a to v podobe rozličných podujatí, športových akcií či programov, no prispôsobených stavu zelene a možnostiam priestoru vo všeobecnosti – teda v komornejšej mierke. Rokovania už údajne prebiehajú a finálny koncept má byť predstavený v dohľadnej dobe.

Už v minulosti (v r. 2009) sa špekulovalo, že by Nové PKO mohlo vzniknúť v Petržalke, dnes sa tieto myšlienky obnovujú. Zdroj: Popper Capital via Bratislavské noviny

Sad Janka Kráľa, ktorý je už v správe Hlavného mesta, tak čakajú zmeny. Sanácia zelene je nepochybne akútnou potrebou a preto je namieste ju čo najskôr realizovať. V minulosti som však kritizoval plány vedenia mesta revitalizovať aj mobiliár parku, resp. investovanie masívnejších prostriedkov bez toho, aby sa budúca podoba a fungovanie parku riešila v rámci architektonickej súťaže.

Preto som požiadal Hlavné mesto o stanovisko, či sa v tomto smere niečo zmenilo. „Áno, mesto má záujem využiť pri komplexnej revitalizácii Sadu Janka Kráľa aj architektonickú súťaž,“ vyjadril sa pre YIM.BA Peter Bubla z Oddelenia komunikácie a marketingu Hlavného mesta. „Súťažou sa má riešiť Sad Janka Kráľa aj s Tyršovým nábrežím.“ Ďalšie detaily nie sú známe. Mesto pripomína, že definitívne náklady pre komplexnú revitalizáciu ešte nie sú určené.

Otázkou je, akú úlohu v tomto ohľade budú hrať kultúrne podujatia a kde bude priestor pre ich organizáciu. Z náznakov z prostredia Magistrátu sa zdá, že Hlavné mesto už má odpoveď: Na Tyršovom nábreží, v priestore aktuálneho parkoviska pod Starým mostom, sa údajne uvažuje so vznikom kultúrno-spoločenskej sály, ktorá by nahradila asanované PKO.

Peter Bubla túto informáciu nepotvrdil, ale ani nevyvrátil. „Mesto má záujem postaviť kultúrnu sálu pre väčší počet návštevníkov, ktorá v Bratislave po zbúraní PKO chýba. Zatiaľ však len preverujeme možnosti jej lokalizácie, financovania a stavby.“

Ak by sa mesto skutočne rozhodlo pre petržalské nábrežie Dunaja, pôjde o náročné zadanie: pozemok je mimoriadne exponovaný a v záplavovom pásme, kde sa štandardne trvalé stavby nepovoľujú. Na debatu je aj otázka veľkosti a odôvodnenosti zámeru, keďže sa v tejto chvíli zdá, že nové PKO by mohlo vzniknúť v Istropolise.

Kľúčová bude aj forma napojenia na okolie. Okrem vzťahu k nábrežnej promenáde je dôležitý aj vzťah k Sadu Janka Kráľa a k pripravovaným úpravám východne od Starého mosta v rámci projektu Nové Lido. Podľa dosiaľ prezentovaných materiálov by tu mal vzniknúť poloprírodný nábrežný park s lagúnou a verejnou plážou, ktorá má byť reminiscenciou známeho kúpaliska Lido.

Mesto zatiaľ neupresnilo, kedy vidí úpravu tejto časti nábrežia ako reálnu. Všetko závisí od administratívnych postupov – predovšetkým od zmeny Územného plánu, ktorá je v tomto prípade naplánovaná približne ku koncu roka 2022. Ide však o ideálny scenár, ktorý sa už dnes ukazuje ako nesplniteľný. Takisto platí, že tieto projekty sa budú riešiť samostatne (teda Tyršovo nábrežie, Nové Lido, ale aj úsek medzi Mostom SNP a Aušpicom) a nie v rámci nejakej ucelenej stratégie (aspoň podľa stanoviska mesta).

Ako bude teda vyzerať petržalské nábrežie Dunaja a Sad Janka Kráľa, nie je v tejto chvíli známe. Bratislavské nábrežia sú každopádne najdôležitejším verejným priestorom mesta a s ohľadom na ich stav aj územím s najväčším potenciálom. Metropola v nich má miesto, kde by sa mohli sústrediť rekreačné, kultúrne aj športové aktivity a spojiť so štátnou reprezentáciou, vzdelávaním, cestovným ruchom, gastronómiou, bývaním a ďalšími funkciami. Preto je čas, aby existoval nejaký strategický návod, ako sa majú nábrežia rozvíjať.

V minulosti sa o potrebe takéhoto materiálu hovorilo a spomína ho aj Plán Bratislava, teda programový dokument aktuálneho vedenia Hlavného mesta. Zo strany Metropolitného inštitútu, ktorý by mal byť výhľadovo jeho tvorcom, však ešte nič nezaznelo - čo ale s ohľadom na doterajšiu absenciu komunikácie nie je prekvapením, rovnako ako s prihliadnutím na fakt, že MIB zatiaľ vyvíja len minimum strategickej činnosti a sústredí sa na architektonické témy.

Kým tento dokument neexistuje, považujem veľké investície a radikálne zásahy do nábrežia zo strany mesta za predčasné a nekoncepčné. Bratislava nie je tak bohatá, aby si mohla dovoliť potenciálne nesprávne riešenia.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.