Adrian Gubčo 11.05.2022 12:03

Hlavné mesto odhalilo podobu nájomného bývania v Záhorskej Bystrici

Bratislava aktuálne pripravuje viacero projektov nájomného bývania. Okrem úplne nových domov plánuje aj zveľaďovať existujúci majetok rekonštrukciami či dostavbami. Jednu z takýchto koncepcií pripravuje v Záhorskej Bystrici, kde sa zrealizuje komplexná premena areálu bývalého Stredného odborného učilišťa (SOU) energetického. Okrem nájomných bytov tu vznikne aj verejná vybavenosť.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Bývalé SOU energetické (alebo Elektrovod) v Záhorskej Bystrici vzniklo v roku 1976. Ako prvá bola dokončená budova internátu, samotná škola pribudla neskôr. Súčasťou areálu bola aj telocvičňa, dielne alebo plaváreň. V priebehu 80-tych rokov minulého storočia prežívala škola najväčší rozkvet, kedy tu študovali stovky ľudí a bola označovaná za „pýchu energetiky Slovenska“. Vtedy sa plánovalo aj rozšírenie areálu – pribudnúť tu malo sanatórium, skúšobný ústav pre energetiku, mal sa dobudovať ďalší internát a vzniknúť mala aj bytovka.

Nič z toho sa ale nestalo. V 90-tych rokoch bola zo statických dôvodov zatvorená plaváreň, v roku 2008 došlo aj k ukončeniu prevádzky samotnej školy. Táto sa totiž zlúčila so žiakmi z automobilovej strednej školy v Devínskej Novej Vsi. Odvtedy areál pozvoľna chátra, hoci sa nachádza v prestížnej časti Záhorskej Bystrice. V súčasnosti je oplotený a neprístupný verejnosti, čo je aspoň v malom bráni devastácii.

Už dlhšie je však známe, že areál získa nové využitie. To spoločne našli Bratislava – Hlavné mesto SR, mestská časť Bratislava – Záhorská Bystrica aj Bratislavský samosprávny kraj. Všetky inštitúcie vidia v prázdnom areáli potenciál pre riešenie niektorých z akútnych problémov. Pre Magistrát to je nedostatok nájomného bývania, pre mestskú časť tlak na predškolské a školské zariadenia a pre samosprávny kraj nedostatok miest pre seniorov v existujúcich sociálnych zariadeniach. Prázdne budovy v zelenom prostredí nad Záhorskou Bystricou sú podľa všetkých strán ideálnou odpoveďou.

Preto sa už dlhšie rozvíja koncept premeny bývalého Elektrovodu, ktorý teraz získava konkrétne kontúry. Už pred časom zverejnila podobu pripravovanej školy mestská časť, ktorej poslanci v marci jednohlasne zahlasovali za zverenie budovy do správy Záhorskej Bystrice. Po rekonštrukcii tu vznikne škôlka, základná škola aj príslušné športoviská. V tejto chvíli by mala byť v príprave projektová dokumentácia a starosta mestskej časti Jozef Krúpa avizuje, že bližšie bude celý projekt predstavený už v najbližších týždňoch.

Po mestskej časti teraz predstavuje „svoju“ časť aj Magistrát. Niekdajší internát prejde totálnou rekonštrukciou, po ktorej vznikne približne 90 „cenovo dostupných“ mestských nájomných bytov. Podľa architektonickej štúdie, vypracovanej kanceláriou Studeny architekti, zostane zachovaná hmota internátu, zmení sa však dispozičné riešenie. Súčasťou zámeru je aj doplnenie zelene a parkovacích miest. Byty v dome budú do istej miery určené aj pre učiteľov. Kedy sa rekonštrukcia rozbehne, zatiaľ mesto neprezradilo, pravdepodobne to však bude až v priebehu roka 2023.

Napokon, Bratislavský samosprávny kraj plánuje prebudovať objekt bývalej plavárne, kde bude zariadenie sociálnych služieb. Podoba tohto projektu zatiaľ zverejnená nebola.

Okolo projektu premeny areálu SOU energetického v Záhorskej Bystrici je stále viac otázok ako odpovedí. Napriek tomu sa zdá, že ho čaká pozitívna budúcnosť. Navrhované funkcie sú v princípe vhodné (hoci najmä škola by bola lepšia v intenzívnejšie zaľudnenej časti obce, aby sa redukovala potreba dochádzania autom). Predovšetkým však ide o zveľadenie existujúceho a zbytočne chátrajúceho majetku v prospech širokej verejnosti. Navyše, ide o verejný majetok, takže by malo byť imperatívom pre verejný sektor, aby k jeho devastovaniu nedochádzalo.

Základná škola v areáli SOU energetického. Zdroj: Mestská časť Záhorská Bystrica / Bratislavský samosprávny kraj

Hlavné mesto okrem pochválenia sa vizualizáciou projektu pripomenulo, že oblasti dostupnosti bývania venuje veľkú pozornosť, a to najmä v podobe rozvoja nájomného bývania. Okrem 90 bytov v Záhorskej Bystrici ich majú v dohľadnej dobe pribudnúť ďalšie stovky. Získať ich chce rekonštrukciami, výstavbou nových projektov, priamym nákupom bytov aj spoluprácou (alebo „spoluprácou“) s developermi. Vychádza pritom z minulý rok dokončenej Koncepcie mestskej bytovej politiky na roky 2020-2030.

Magistrát tak pripomína, že na začiatku roka 2022 pribudlo k doteraz šiestim novým nájomným bytom ďalších 14, ktoré vznikli rekonštrukciou starších zanedbaných jednotiek. Počas tohto roka by malo byť zrekonštruovaných ešte ďalších 30 bytov. Na jeseň sa má konečne spustiť aj výstavba prvého úplne nového projektu na Muchovom námestí, kde je naplánovaných celkovo 103 bytov, vrátane nájomných (52) aj náhradných (51). Na ostatnom Mestskom zastupiteľstve poslanci schválili investičný zámer, výber zhotoviteľa stavby aj financovanie prostredníctvom dotácie z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky a úveru zo ŠFRB.

K ďalším aktivitám patrí zamýšľaný nákup približne 100 bytov na komerčnom trhu, ktoré by mali byť skolaudované do konca roka 2023. Súkromných developerov sa týkajú aj nové pravidlá spolupráce, kedy v rámci zmeny Územného plánu dochádza k odovzdaniu časti bytov mestu. Podľa Magistrátu „férová výstavba v prospech Bratislavčaniek a Bratislavčanov“ má priniesť v pilotnom projekte 142 bytov.

Čo sa týka budúcich vlastných projektov, v priebehu roka 2023 chce Hlavné mesto spustiť výstavbu bytovky na Terchovskej s 83 bytmi, finalizuje architektonickú súťaž v Janíkovom dvore s približne 100 bytmi a pripravuje rekonštrukciu objektov na Zámockých schodoch a Velehradskej. Rozbeh viacerých projektov nájomných bytov sa očakáva po chválení Zmien a doplnkov Územného plánu 08. Najväčšiu pozornosť v tomto ohľade púta zámer na Šustekovej ulici v Petržalke, ktorý by mohol priniesť niekoľko stoviek bytov. Súťaž na podobu súboru by sa mohla teoreticky spustiť už na konci tohto roka.

Hlavné mesto tak pomaličky rozširuje potenciál pre prírastok nových nájomných bytov. Magistrát sa snáď ešte len rozbieha, keďže tlak je obrovský. Len v prípade náhradného bývania pre ľudí z reštituovaných domov je potrebné zabezpečiť 500 bytov, nehovoriac o bytoch pre tzv. potrebné profesie. Pokiaľ bude Bratislava chcieť byť aktívnym hráčom na trhu s bývaním, napríklad na úrovni Brna, tak by mala získať vyše 36-tisíc bytov. Brno totiž podľa Magistrátu vlastní približne 15% z celkového počtu bytov v meste, čo je pri Bratislave s viac ako 248-tisíc bytmi (k 1. januáru 2021) 37.230 bytov.

Pri optimistickom odhade, podľa ktorého sa mestu bude dariť obstarávať niekoľko stoviek bytov ročne, získa dnes potrebný počet bytov na konci 21. storočia. Aj to ale vychádza z predpokladu, že Hlavné mesto bude mať nielen dostatok prostriedkov na ich realizáciu a udržiavanie, ale aj dostatok vhodných pozemkov vo vlastníctve a s predpokladmi pre ich výstavbu. Za súčasných podmienok ide o nemožnú úlohu.

Správy o nových prírastkoch do fondu nájomného bývania sú pozitívne. Treba ich však vnímať v kontexte – ide len miniatúrne počty, ktoré dostupnosťou bývania pohnú minimálne. Oveľa väčší vplyv (z ovplyvniteľných vecí) na ňu majú nedostatočné rezervy pre rozvoj bývania v Územnom pláne, zdĺhavé povoľovacie procesy, NIMBYizmus a dvojité až trojité zdaňovanie komerčnej výstavby zo strany samospráv. Ak chce byť mesto úspešné a zároveň ako-tak cenovo dostupné, musí otvorene podporovať všetky typy rozvoja. Dnes sa to totiž nedeje.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.