Martina Gregová 25.07.2024 19:42

Áno chodcom a cyklistom, nie autám. Európske mestá nastavujú Bratislave zrkadlo

Hoci na Slovensku rozvoj cyklotrás aj úprav ulíc v prospech peších nezriedka bojuje s kritikou, v zahraničí rastie počet miest, ktoré rozumejú, že sa autám nedá vychádzať v ústrety donekonečna. Popri veľkých metropolách ako Paríž či Londýn prichádzajú odvážne projekty aj z menších miest, napríklad Utrechtu, Bordeaux či Sevilly. Spôsob, akým menia zaťažené ulice na príjemné priestranstvá pre ľudí, sú cennou lekciou pre Bratislavu i Slovensko ako také.

Sevilla. Zdroj: Lonely Planet

Rozvoj a podpora cyklistickej dopravy a inej mestskej mikromobility sa stáva prioritou metropol naprieč celou Európou. Tradičné cyklistické mestá ako Kodaň či Amsterdam dnes čelia konkurencii v Paríži, Miláne, Londýne, Bruseli a ďalších, menších európskych mestách.

Transformácia na udržateľnejšiu metropolu však ani zďaleka nekončí redukciou automobilovej dopravy, parkovacích miest a maľovaním čiar a pruhov na existujúcej vozovke. Dôležité je hľadanie komplexnejších riešení, výstavba infraštruktúry a podpora hromadnej aj pešej dopravy.  

V roku 2023 urobila výrazný krok smerom k udržateľnejšej mobilite neďaleká Viedeň. Len za uplynulý rok mesto rozšírilo svoju cyklistickú infraštruktúru o 20 kilometrov. Do roku 2025 Viedeň na ďalší rozvoj v tejto oblasti vyčlenila až 100 miliónov eur. Popri rozvoji cyklodopravy rakúske hlavné mesto dlhodobo podporuje cenovo dostupný systém verejnej dopravy a program na zdieľanú dopravu WienMobil. Za zmienku ďalej stojí iniciatíva Get out of the Asphalt (v preklade Vypadni z asfaltu) vďaka ktorej v metropole vzniká čoraz viac verejných priestranstiev plných zelene, určených výhradne pre chodcov.  

Za Viedňou nezaostáva ani Paríž, kde v posledných rokoch dochádza k výraznému obmedzovaniu automobilovej dopravy a k snahe implementovať do lokálneho urbanizmu myšlienky takzvaného 15-minútového mesta. Zvýšila sa tiež podpora cyklistickej dopravy a úspešne sa tu zrealizovalo množstvo projektov nových zelených verejných priestranstiev. 

Úspešnými realizáciami, podporujúcimi udržateľnú mobilitu, sa môže popri Paríži pochváliť aj ďalšie francúzske mesto – Bordeaux. Za zmienku stojí predovšetkým transformácia Rue du Palais de l'Ombrière. Kedysi cestná komunikácia plná áut je dnes pešou zónou plnou zelene a jedným z najobľúbenejších mestských priestranstiev v meste. Projekt transformácie je súčasťou pokračujúceho úsilia samosprávy o zveľadenie historického centra tak, aby bolo prístupnejšie a príjemnejšie pre chodcov. 

K rozvoju a podpore cyklistickej a pešej mobility prispela tiež pandémia COVID-19. Počas nej v Londýne zrealizovala Universty College London štúdiu, ktorá priniesla zistenie, že v skutočnosti je asi šestina londýnskych ulíc dostatočne široká na to, aby sa tam zmestili chránené cyklistické pruhy. V tom istom čase (v rokoch 2016-2023) dosiahli viaceré londýnske mestské časti v spolupráci s dopravným podnikom Transport of London v rozširovaní strategickej výrazný pokrok. Cyklistická sieť sa vďaka ich spolupráci za tento čas zväčšila z 90 kilometrov na vyše 340. 

Za zmienku stoja tiež viaceré úravy, v rámci ktorých sa podarilo mestské parky vytvoriť na miestach, ktorými ešte nedávno prechádzal cestný ťah či iná komunikácia. Najznámejším príkladom je jednoznačne obnova historického kanála a zredukovanie automobilovej dopravy v centre mesta Utrecht. Celý proces realizácie prebiehal v dvoch fázach - prvá v roku 2015 a druhá v roku 2020. Obnova posledného úseku Catharijnesingel zahŕňa oblasť dlhú zhruba 1,1 kilometra. Autorom návrhu sa tak podarilo zredukovať automobilovú dopravu, uprednostniť pohyb chodcov a cyklistov, ako aj obnoviť historickú situáciu.   

Rovnako impozantným projektom sa môže pochváliť španielska metropola Madrid. V roku 2020 bol spustený projekt Madrid Rio, ktorý sa snažil obnoviť brehy rieky Manzanares. Riešeným územím pred začatím projektu prechádzala diaľnica M-3. Dnes sa tu nachádza jeden z najobľúbenejších madridských mestských parkov. 

Výborným príkladom v oblasti udržateľnej mobility je aj španielske mesto Sevilla. Práve tu sa dnes nachádza jedna z najväčších peších mestských zón s vylúčením áut. Sevilla už niekoľko rokov podporuje rozvoj cyklistickej dopravy, ako aj využívanie mestskej hromadnej dopravy a metra.  

S prebujnenou dopravou roky bojuje aj španielska Valencia. Vďaka projektu City of Squares sa však Valencia rýchlo zaradila medzi veľkomestá, ktorým záleží na vytváraní kvalitných verejných priestorov a podpore udržateľnej mobility. Projekt bol spustený v roku 2015 a po jeho skončení by mala reprezentatívnymi priestormi disponovať každá mestská časť. Do roku 2025 by malo byť zrenovovaných až 40 námestí rôznych mierok v 27 mestských oblastiach. K dnešnému dňu bolo zrenovovaných viac ako 50-tisíc metrov štvorcových verejného priestoru.  

Pri projekte City of Squares však nejde len o samotnú renováciu verejných priestranstiev. Zámerom iniciatívy je aj zlepšenie kvality životného prostredia, redukovanie automobilovej dopravy, podpora udržateľnej mobility a rozšírenie vegetácie a dizajnových riešení založených na prírode.   

Postupné vytláčanie áut z dôležitých verejných priestranstiev a podpora cyklistickej či mestskej hromadnej dopravy je pre mnohé európske metropoly jednou z hlavných výziev na nasledujúce roky. Rôzne úspešne realizované prístupy k riešeniu tejto problematiky môžu byť cennou lekciou pre Bratislavu či iné slovenské mestá, ktoré sa na podobnú cestu plánujú v nadchádzajúcich rokoch vydať.

Zároveň ale ide o dôkaz, že podobné zásahy majú zmysel - realizujú ich tie najvyspelejšie mestá a krajiny sveta. O Slovensku to bohužiaľ nemožno povedať, a to nielen po ekonomickej, ale aj urbanistickej či vzdelanostnej stránke. Domáci odpor nie je prejavom toho, že vieme niečo viac. Práve naopak, ide o odraz celkovej spoločenskej zaostalosti. Bratislava ani Slovensko sa doteraz nevyliečili zo svojej zaľúbenosti k autu, prichádza ale najvyšší čas, aby to urobili.   

(Discerning Cyclist, Archdaily, Planetizen, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.