Martina Gregová 25.04.2024 20:50

Ako zachrániť pamiatku: Mlyn z 19. storočia sa zmenil na moderné lofty, ale nostalgické čaro si zachoval

Konverzie priemyselných objektov nepatria medzi najlacnejšie typy projektov a rozhodne ani medzi vysoko návratné. Ich neskoršie úspechy však často dokazujú, že investovanie do nich prináša viac ako len ekonomické hodnoty. Dokazuje to aj rekonštrukcia starého mlyna na okraji Budapešti, ktorý bol roky v dezolátnom stave.

Autor: Zsolt Batár

Projekt Jazzloft, ktorý sa nachádza na okraji Budapešti, v sebe spája dve v súčasnosti často diskutované témy. Ide totiž o bytový dom poskytujúci nájomné bývanie, ktorý zároveň vznikol konverziou architektonicky zaujímavej priemyselnej stavby. Pôvodne bola mlynom, postaveným ešte začiatkom 19. storočia. Chátrajúci objekt bol roky súčasťou postupne sa rozvíjajúceho panelákového sídliska. Dnes doň prináša architektonickú kvalitu aj potrebné funkcie.

Za návrhom konverzie tohto priemyselného objektu stoja architekti zo štúdia T2.a. Konverziou mlyna boli poverení už v roku 2005. K realizácii projektu však vplyvom viacerých ekonomických faktorov došlo až o niekoľko rokov neskôr. Kvôli ekonomickej kríze a neskôr aj z dôvodu zmeny majiteľa a jedného z hlavných dodávateľov sa práce na projekte natiahli o viac ako desať rokov. Dnes sa v priestoroch bývalého mlyna nachádza celkovo 42 nových bytových jednotiek a štyri multifunkčné priestory, ktoré vedia byť využívané ako kancelárie, obchody či sklady.

Od začiatku projektu bolo hlavnou prioritou zachovanie industriálneho charakteru existujúcej budovy, ktorá však z dôvodu katastrofálneho stavu musela byť doplnená o nové stavebné aj architektonické prvky. V rámci návrhu bolo prioritou zachovanie a zrekonštruovanie nosných stien z červených tehál. Zo statických dôvodov však steny museli byť dodatočne vystužené betónom.  

„Obrovské tehlové múry mlyna, drevené dosky a strešné konštrukcie boli úžasnými ukážkami industriálnej architektúry 19. storočia, ktorá bola medzi susednými panelovými betónovými blokmi zo 70. rokov 20. storočia výnimočná a jedinečná. Bolo veľmi inšpiratívnou úlohou vniesť do tohto prostredia nový životný štýl 21. storočia, dať nový význam tejto viac ako sto rokov starej budove, živému svedkovi pohnutej histórie krajiny,“ opisuje Bence Turányi, jeden zo zakladateľov spoločnosti T2.u.

Architekti mali šťastie na investora. „Majiteľ budovy našťastie pochopil jej hodnotu a potenciál. Starý mlyn sme reštaurovali až v závere. Od začiatku bolo otázne, či existujúcu architektúru budeme vedieť zachovať. Hlavnou úlohou však celý čas bolo nájdenie spôsobu, ako to dokázať,” dodáva Turányi.  

V najvyššom podlaží bola pôvodná štruktúra doplnená o atypicky tvarované podkrovie. O niečo tmavšie klinkerové tehly sa okrem podkrovných častí nachádzajú tiež v časti prístavby. Vďaka vytvorenému materiálovému kontrastu sa autorom návrhu podarilo ešte viac upriamiť pozornosť na architektonické dedičstvo starého mlyna.  

Zatiaľ čo jedna z fasád si zachovala svoje pôvodné členenie, to znamená menšie okná a celistvejší dojem, na druhej strane, orientovanej do záhrady, sa fasáda o čosi viac prispôsobila novej funkcii. Pôvodne malé okná boli nahradené väčšími okennými otvormi s exteriérovými žalúziami. Navyše v tejto časti pribudli aj balkóny s výrazným červeným zábradlím.

Zámer prepojiť existujúcu štruktúru s tou novou je rovnako citeľný aj v interiéroch spoločných priestorov. Tehlové múry tu striedajú betónové konštrukcie a minimalistické riešenie schodísk a ich zábradlí.  

Pri podobných typoch projektov je zároveň dôležité myslieť aj na energetickú náročnosť budov. Vzhľadom na zlý stav celého objektu starý mlyn prirodzene nespĺňal súčasné normy. Veľkú úlohu v tomto prípade zohrali aj vhodne zvolené okná a dvere s veľmi dobrými tepelnoizolačnými vlastnosťami. „V Jazz Loft Apartments pomohli vhodne zvolené okná a dvere dokonale prepojiť tradíciu a modernu. Okná sú lakované v tmavej štrukturálnej farbe, takže okrem súčasného dizajnu nám pripomínajú aj tradičné priemyselné okná zo železa,” tvrdí dodávateľ týchto prvkov.  

Budapešť je jednou z európskych metropol, ktoré sa môžu pochváliť veľkým množstvom zachovanej priemyselnej architektúry. Mnohé budovy tohto druhu tam však roky chátrajú, a to najmä z ekonomických dôvodov. Do ich konverzie chce investovať málokto. „Pevne dúfame, že architektonické riešenie projektu a jeho úspech budú inšpiráciou pre ďalších majiteľov a developerov, aby namiesto búrania obnovovali a rekonštruovali staré priemyselné budovy na multifunkčné komplexy 21. storočia,” uaztvárajú autori projektu. 

V tomto smere je projekt hodnotný aj z bratislavského či slovenského pohľadu. Napokon, aj tu zanikli viaceré zaujímavé industriálne objekty, niektoré z nich aj úplne zbytočne. Zostávajúce stavby sú tak o to vzácnejšie a zaslúžia si ešte väčšiu pozornosť. 

 

(Archdaily, T2.a, ALUPROF)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.