Adrian Gubčo 11.08.2020 13:38

Na hranici Vrakune a Ružinova vzniknú nové projekty

Bratislava vznikala ako mesto, ktoré sa rozvíjalo predovšetkým okolo najvýznamnejších radiál, lúčovito vedúcich smerom k významným sídlam v okolí. V dôsledku toho sú niektoré štvrte od kompaktného mesta oddelené veľmi riedkou zástavbou. To je aj prípad Ružinova a Vrakune, ktoré sa však v poslednom období začínajú postupne sceľovať.

Vrakuňa a susedné blízke dediny Podunajské Biskupice a Komárov boli až do začiatku 70-tych rokov 20. storočia samostatnými obcami, ktoré boli včlenené do Bratislavy v rámci budovania Veľkej Bratislavy. Vznikli tu sídliská Dolné Hony a Medzijarky, pôvodná zástavba bola čiastočne zachovaná (v Podunajských Biskupiciach takmer kompletne, vo Vrakuni sa z väčšej časti asanovala). Napriek tomu ich od najbližšieho Ružinova oodeľovalo – a stále do veľkej miery oddeľuje – nezastavané územie, využívané pre rozličné výrobné účely.

Situácia sa však postupne mení. Kým okolie Hradskej v štvrti Nová Vrakuňa je miestom intenzívnej individuálnej bytovej výstavby a postupne aj výstavby bytových domov, v okolí Gagarinovej a Popradskej postupne pribúdajú novostavby, ktoré obsadzujú dosiaľ prázdne parcely a vytláčajú aj zachované zvyšky polí. Rastúci nedostatok bytov bude viesť k intenzifikácii snáh o využitie dostupných pozemkov.

Príkladov nových developmentov, ktoré chcú ťažiť zo zvyšujúceho sa záujmu o bývanie v lokalite, ktorá bola donedávno považovaná za okrajovú, je hneď niekoľko. Spoločnú majú menšiu mierku a ceny, ktoré sú v kontexte Bratislavy pomerne nízke. Druhou stranou mince sú určité kompromisy, týkajúce sa umiestnenia a bezprostredného okolia.

Artcentro

Polyfunkčný dom Artcentro vznikne – resp. už vzniká – na Majoránovej ulici, jednej z nových ulíc, ktoré vznikli v rámci výstavby v Novej Vrakuni. Dom bude mať dobrý prístup na Hradskú ulicu, hlavnú komunikačnú os v tejto časti mesta, čo predznamenalo aj jeho funkčné nastavenie: okrem bytov tu totiž vzniknú aj obchodné priestory.

Budova bude pozostávať zo štyroch dvojpodlažných pavilónov, ktoré spolu vytvoria akýsi blok s nádvorím uprostred. Bývanie v bytoch a apartmánoch bude umiestnené na obidvoch podlažiach, časť jednotiek bude disponovať predzáhradkami. Obchodné prevádzky budú orientované do Majoránovej ulice.

Investor, ktorým je spoločnosť JMKA s.r.o. Majoranova Home s.r.o., tu naplánoval vznik 15 bytov, 7 apartmánov a 5 obchodných priestorov. Byty budú 1- až 3-izbové, väčšinou však ide o dvojizbáky. To nasvedčuje, že developer cieli skôr na menej bonitnú klientelu, ktorá hľadá svoje prvé bývanie. Najlacnejší dvojizbový byt vychádza už na takmer 113-tisíc eur, súčasťou štandardu je aj podlahové vykurovanie. Byty a apartmány je možné kúpiť ako holopriestor, parkovanie vychádza na 6,5-tisíc eur a je umiestnené v exteriéri.

Architektúra projektu je obyčajná a len málo nápaditá, v danej lokalite však dom rušiť nebude a zapadne do koloritu obdobných novostavieb. Viditeľný je fakt, že byty sa tu pôvodne nenavrhovali vôbec, malo ísť o čisto administratívno-obchodný objekt. Stavebné povolenie získal už v roku 2013, vtedy ho pripravovala firma ART-KPP. V susedstve mal vyrásť ešte jeden podobný objekt. Autorom projektu je, podľa všetkého, architekt René Kosman.

Nevýhodou bývania bude blízkosť k známej Vrakunskej skládke, teda významnej environmentálnej záťaži v podobe chemickej skládky patriacej bývalému Istrochemu. Hoci sa sanácia skládky už spúšťa, potrvá ešte nejakú dobu, kým sa podarí zabezpečiť jej úplné odstránenie. Artcentro by však mohlo byť dokončené už v roku 2022, kedy bude skládka ešte stále problémom územia.

Artcentro vznikne v neveľkej vzdialenosti od neslávne známej Vrakunskej skládky. Zdroj: AZ Property

Bývanie Hradská

Relatívne väčší projekt pripravuje developer SHF Development v blízkosti Hradskej ulice, hoci už priamo v dotyku so sídliskom. Zámer má nahradiť starší rodinný dom, namiesto neho vznikne dvojica nových objektov. Od Hradskej by mal vzniknúť komornejší „Viladom“ s tromi podlažiami, do dvora bude zasunutá bytovka so štyrmi nadzemnými podlažiami.

Viladom má reagovať na pôvodnú zástavbu ulice a ponúkne bývanie v trojici dvojzibových bytov s približne 60 metrami štvorcovými. Bytový dom bude obsahovať 16 bytov, ktoré budú 1- a 2-izbové, opäť teda pôjde o dostupné bývanie. Cenník a štandard zatiaľ zverejnené neboli, určite však nepôjde o mimoriadne drahý ani luxusný projekt. Súčasťou projektu je 18 parkovacích státí v podzemnej garáži.

Developer tvrdí, že projekt naštartuje už v dohľadnej dobe. Aktuálne skutočne pracuje na povoleniach, preto očakávam spustenie výstavby ešte tento alebo budúci rok. Architekt nie je známy, SHF Development však opakovane spolupracoval s kanceláriou MV Architekti, ktorá sa javí ako logická voľba.

Zámer patrí k radu projektov obytných súborov, ktoré vznikajú okolo Hradskej, vrátane časti v Novej Vrakuni. K najnovším z nich patrí Hradská Gardens, ktoré využívajú dlhý pozemok, predtým používaný na hospodárskej účely, do ktorého budú vložené jednotlivé objekty. Z ulice, ktorej dominovali rodinné domy, sa stáva mestská rezidenčná lokalita.

Bývanie Hradská. Zdroj: SHF Development

Štartovacie bývanie Nové Záhrady

Pomerne netradičným projektom je zámer výstavby „japonského bývania v Bratislave“, série šiestich radových domčekov na ulici Nové Záhrady na východnom okraji Ružinova. Architektonický koncept je prácou kancelárie MEB Architects, ktorá uvádza, že efektivita, jednoduchosť a maximálna funkčnosť sú princípmi bývania v Japonsku, čím sa inšpirovali pri návrhu projektu v Bratislave.

Domčeky majú byť alternatívou k dvojizbovým bytom, budú mať dve podlažia a štítovú strechu. Na prízemí bude denná časť, na poschodí nočná, ku každej jednotke prilieha aj záhradka. Úžitková plocha takto vzniknutého bytu je až 55,6 metra štvorcového. Dispozícia je riešená s dôrazom na vysokú efektívnosť, architektom sa sem podarilo vložiť aj samostatnú toaletu či šatník. Zvonka je výzor domov pomerne jednoduchý, pred každým z nich sa nachádzajú dve parkovacie miesta (celkovo ich bude až 13).

Autori tvrdia, že ide o ideálnu voľbu pre mladé rodiny, singles alebo seniorov, pričom takéto domčeky by mohli slúžiť ako štartovacie bývanie. Cieľom projektu je reagovať na aktuálnu situáciu na trhu s bývaním.

Projekt vznikol už v roku 2016 a v roku 2017 bol široko prezentovaný v médiách. Odvtedy sa však veľa noviniek k zámeru neobjavilo. Až teraz vydala mestská časť Ružinov rozhodnutie o umiestnení stavby – územné rozhodnutie – čo znamená, že investor, ktorý je priamo spojený s architektom, môže žiadať o stavebné povolenie. Povoľovanie sa natiahlo kvôli námietkam susedov, obávajúcich sa o zhoršenie dopravnej situácie či narušenie súkromia.

V optimistickom prípade by sa výstavba mohla spustiť v roku 2021 a byť dokončená do konca roka 2022. Úspešnosť projektu by mohla naznačiť jeden zo smerov bývania v podobných lokalitách. Koncept maximalizácie využitia pozemkov je totiž veľmi príťažlivý a mohol by prispieť k efektívnejšiemu narábaniu s priestorom v meste aj na predmestiach – ide ekologickú aj ekonomickú potrebu.

Japonské bývanie, resp. Štartovacie bývanie Nové Záhrady. Zdroj: MEB Architekti

Zhrnutie

Predstavené developmenty sú malé, dotvárajú však pomaly sa meniaci obraz prehliadaných častí Bratislavy. V území medzi Vrakuňou a Ružinovom postupne vzniká obytná zóna, kúsok po kúsku obsadzujúca dosiaľ nevyužité pozemky. S klesajúcou dostupnosťou bývania bližšie k centru bude tento trend ďalej napredovať.

Úroveň architektúry jednotlivých zámerov lavíruje, väčšinou je priemerná, v určitých prípadoch podpriemerná a len veľmi výnimočne vznikne čosi naozaj kvalitné. Na druhej strane, nároky nie sú nastavené veľmi vysoko a ani mesto či mestská časť (časti) nedokážu do prostredia vniesť vyššiu úroveň. Regulácia je nedostatočná, verejné priestory takmer absentujú. Najvýraznejšiu úpravu verejného priestoru vo Vrakuni v poslednom období – vznik Vrakunskej promenády popri Malom Dunaji – financoval súkromný partner.

Hlavné mesto by sa popri iných chvályhodných snahách a projektoch najmä v centre Bratislavy mohlo začať aktívnejšie zaoberať aj juhovýchodnou časťou metropoly. Veľkú zmenu by si napríklad zasluhovalo okolie vstupného priestoru Cintorín Vrakuňa, kde je využívaná zastávka verejnej a prímestskej dopravy, ale absentuje tu občajný chodník. Vyššie investície by si zalúžil aj lesopark vo Vrakuni, ideálne spojené s menšou súťažou návrhov na jeho revitalizáciu.

Popri tom by bola vhodná aj aktívnejšia regulácia. Odlúčenosť lokality vedie k zvýšeným dopravným nárokom, niektoré nové vstupy nerešpektujú zaužívané stavebné či uličné čiary a stále tu chýbajú služby či občianska vybavenosť. Akcelerujúci rozvoj lokality však bude zvyšovať nároky na ich zabezpečenie, preto treba vytvoriť rezervu pre ich umiestnenie.

Nová Bratislava totiž nevzniká len v dotwntowne, ale aj v takýchto zvyškových priestoroch, medzerách medzi štruktúrami. Všetky spoločne dotvárajú obraz mesta ako celku. Tento obraz ešte stále môže byť kvalitný, no ponechať všetko na samovývoj by dostatočnú kvalitu pravdepodobne neprinieslo.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.