Adrian Gubčo 24.08.2021 09:30

Vo Vrakuni vznikne logistické centrum, spolu s ním sa začne budovať aj obchvat Vrakune

Na severnom okraji mestskej časti Vrakuňa by mohlo vzniknúť nové logistické centrum. Ide o oživenie starých plánov, ktoré však v minulosti narazili na požiadavku realizácie preložky cesty II/572 – teda na vybudovanie tzv. obchvatu Vrakune. Teraz však investor Stronci Invest SK výstavbu centra, nazvané 4. kvadrant, opäť pripravuje, pričom sľubuje aj vznik priľahlej časti obchvatu.

Zdroj: Atrios

Predmetné územie je súčasťou nezastavaných plôch v dotyku s areálom Medzinárodného letiska M. R. Štefánika. Jeho význam pre nákladnú dopravu (cargo) v poslednom období rastie, čo je podnetom k rozvoju skladových a logistických objektov v blízkosti. Impulzom k ďalšiemu rozvoju môže byť vznik diaľnice D4, čím sa v budúcnosti zabezpečí veľmi dobré spojenie s medzinárodnými koridormi, ale aj s niektorými časťami Bratislavy či jej zázemím.

Investori preto začínajú aktívne vyvíjať snahy o výstavbu nových kapacít v oblasti. Danú formu urbanizácie územia nakoniec predpokladá aj Územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy, podľa ktorého by tu mali vznikať zmiešané územia obchodu a výrobných a nevýrobných služieb. To v preklade znamená umiestnenie skladových či logistických objektov, retailových boxov, ľahkého priemyslu, autosalónov a podobne. Prekážkou je však rezervovaný postoj mestskej časti Vrakuňa, ktorá sa obáva nárastu dopravnej záťaže.

Postoj Vrakune je opodstatnený a daný súčasnou situáciou, kedy sú hlavné komunikácie, spájajúce Vrakuňu s Ružinovom, aj napriek spusteniu prvých častí D4 pravidelne zaťažené. Cez Vrakuňu vedie aj hlavná spojnica obcí Most pri Bratislave či Malinovo s metropolou. Tieto obce v súčasnosti prechádzajú búrlivým rozvojom, pričom väčšina nových obyvateľov sa do Bratislavy dopravuje autom. Ak by sa mali k tomu pridať ešte nákladné autá z logistického centra, doprava by sa ešte zhoršila.

Preto investor, ktorý pozemky a projekt odkúpil v roku 2020, začal v spolupráci s developerom Atrios pracovať aj na vízii realizácie preložky cesty druhej triedy II/572, prezývanej aj obchvat Vrakune. Cesta by mala vytvoriť spojenie medzi križovatkou D4 Bratislava – Vrakuňa a Galvaniho ulicou. Povedie pritom cez nové premostenie Malého Dunaja a popri čistiarni odpadových vôd a letisku až do zóny Pharos, kde je už infraštruktúra pripravená na napojenie. Význam cesty zvyšuje aj predpoklad, že v prípade vybudovania predĺženia rýchlostnej cesty R1 až po Bratislavu bude II/572 slúžiť ako pripájač.

Súčasťou projektu je tak z dopravného hľadiska aj riešenie súvisiacej časti preložky cesty II/572. Zrealizovať by sa mal zatiaľ len krátky úsek, ide však o začiatok celého procesu. Dôležité je zdôrazniť, že celý aktuálne predkladaný zámer, ktorý je v posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), je len prvou etapou developmentu a investor vlastní v oblasti aj ďalšie pozemky.

Čo sa týka tejto prvej etapy, tá je predkladaná variantne. Vo Variante 1 sa navrhuje vybudovanie jednej haly v podobe jednopodlažného skladového monobloku, v ktorom sú integrované trojpodlažné vstavky, výhľadovo navrhnuté ako administratívne vstavky. Návrh zároveň počíta s tým, že ponad nakladacie doky možno vložiť mezaníny s rozličnými možnosťami využitia. Hala bude kubickou hmotou z prefabrikovaného železobetónového skeletu. Podlahová plocha je 26.108 metrov štvorcových. Parkovacích miest bude 232, plus 24 pre nákladné autá. Nakladacích dokov, prípadne drive-in nakladacích priestorov bude 48.  

Variant 2 je zhodný v konštrukčnom riešení, haly však budú v podstate dve. Podlahová plocha hál je 26.591 metrov štvorcových, dokov a drive-in pre kamióny bude 45, počet parkovacích miest je 236 plus 24 pre nákladné autá. Parkovacie plochy tak zaberajú o čosi väčší rozsah na úkor zelene. Bez prekvapenia, za výhodnejší je považovaný Variant 1.

Investor plánuje do projektu vložiť približne 13 miliónov eur, čo zahŕňa aj dopravné riešenie. To počíta so vznikom novej križovatky Ráztočnej s Amarelkovou a vznikom mosta cez Malý Dunaj, a úpravou Leknovej, Hlohovej a príslušnej časti Majerskej. Práve prestavba Majerskej súvisí s budúcim preložením cesty II/572.

Kvalite projektu by pomohlo aj zazelenanie strechy, prípadne jej využitie pre umiestnenie solárnych panelov – veľké, nevyužité strechy logistických centier, skladov či supermarketov by už snáď mohli byť prežitkom. Zamestnanci (ktorých bude v jednej smene približne 238) by mohli zároveň dostať cyklistické spojenie, čo by nemuselo byť nič náročné – kvalitná segregovaná cyklotrasa vzniká pozdĺž Amarelkovej a Ráztočnej s napojením do centra mesta aj na predmestia.

Realizácia projektu sa predpokladá v priebehu štvrtého kvartálu 2022 až štvrtého kvartálu 2023. Akékoľvek informácie k druhej etape zatiaľ špecifikované neboli.

Vedenie preložky cesty II/572. Zdroj: Atrios

Je to paradoxné, ale práve zámer výstavby logistického centra môže prispieť k naštartovaniu procesu, ktorý prinesie vznik dôležitej dopravnej stavby. Zo strany obyvateľov Vrakune, ale aj prímestských obcí, bol pritom dopyt po jeho vzniku silný. Vybudovanie preložky sa však očividne stalo horúcim zemiakom, za ktorý nechcel nikto prebrať zodpovednosť, a bolo treba nájsť iniciátora, ktorý sa pustí do realizácie prvého kroku. Celkové dokončenie obchvatu je stále hudbou budúcnosti, výrazne sa ale zvyšuje perspektíva jeho skoršieho dobudovania. Pozitíva však môžu byť dočasné. 

Logistické centrum 4. kvadrant je súčasťou zvyšujúceho sa záujmu investorov a developerov budovať nové centrá bližšie k bratislavskému intravilánu. Ide nielen o prirodzenú súčasť rozvoja mesta, ktoré potrebuje aj takéto objekty pre svoje fungovanie, ale aj o dôsledok vzniku diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Začína sa tak potvrdzovať vízia, že v nadväznosti na tieto cesty sa budú teraz rozvíjať oblasti logistiky, v niektorých častiach doprevádzané suburbanizáciou – teda výstavbou rezidenčných areálov na predmestiach Bratislavy.  

Logistické centrá, skladové zóny a haly, slúžiace ľahkému priemyslu, napriek svojej potrebnosti, nepatria k príťažlivým častiam miest alebo vstupov do nich. Developeri tlačia náklady na minimum, v dôsledku čoho vznikajú banálne haly, ktoré navyše zaberajú veľké plochy z poľnohospodárskej krajiny. Ich dopad možno zmierniť vyššie naznačeným implementovaním zelených striech, solárnych panelov alebo vytvorením výsadby v ich susedstve, to sú ale zatiaľ výnimočné prípady. Zmena by však nemusela byť až taká náročná.

Horšie je to so suburbanizáciou, ktorá vytvára nezvratné poškodenie voľnej krajiny a jej dôsledky sú omnoho výraznejšie. Pre mesto z nej nič pozitívne nevyplýva.

Bratislava napríklad v dôsledku sťahovania sa ľudí na predmestia prichádza o strednú triedu, ktorá mohla inak prispievať k rozvoju lokálnej ekonomiky a retailu v meste, využívať kultúrne podujatia a oživovať verejný priestor. Samozrejme, prichádza tým aj o daňové príjmy. Nízka hustota obyvateľstva zas vedie k nižšej efektivite rozvoja dopravnej a technickej infraštruktúry, jej správy, alebo prevádzkovania verejnej dopravy. Keďže obyvateľstvo predmestí je vo veľkej miere závislé na automobiloch, pridávajú sa aj náklady na správu komunikácii a skryté náklady na zdravotníctvo v dôsledku zhoršeného zdravia v znečistenom prostredí.

Problémy tohto typu po dokončení prvej časti D4 a R7 neboli nijakým spôsobom reflektované. Je tak veľmi pravdepodobné, že podobný rozvoj, akého sme svedkami, bude ešte dlho pokračovať. Okolie prístupových komunikácií a obchvatu Bratislavy sa premení na krajinu logistických hál a riedko rozložených zón rodinných domov nízkej urbanistickej a architektonickej úrovne. Aj pozitívne iniciatívy, napríklad preložka cesty II/572, sa tak stanú niečím, čoho význam veľmi skoro zanikne.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.