Adrian Gubčo 21.05.2020 17:30

Vydrica vyvoláva opäť kontroverzie

Prípravné práce pred výstavbou novej Vydrice prebiehajú už niekoľko mesiacov, s čím súvisia masívne úpravy svahov hradného kopca. Pre mnohých ľudí ide o šokujúci pohľad, pričom sa ozývajú hlasy, že developer Vydrica Development devastuje historické prostredie. Ten však vysvetľuje, že to nie je pravda, práve naopak, všetky nálezy budú zaznamenané a čiastočne do novej Vydrice aj zapracované.

Vydrica bola predstavená už pred rokom a po počiatočnom záujme verejnosti o projekt a spôsob jeho vyrovnania sa s pôvodnými štruktúrami intenzita verejných aktivít poklesla. Meniť sa to začalo až v nedávnej minulosti, kedy sa v dôsledku prípravných prác začala odhaľovať čoraz väčšia časť masívu Hradného kopca, ktorá je v radikálnom kontraste voči bujnej vegetácii, na ktorú bola bratislavská komunita navyknutá. Ako to pri výstavbe väčšiny projektov býva, nepekný stav podnietil časť ľudí k opätovnému záujmu – a odporu.

Medzi občanmi, ktorí sa začali o projekt opäť silnejšie zaujímať, sú aj niektorí zastupitelia alebo dokonca poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Stavebník bol obvinený z ohrozenia pamiatok a devastácie doteraz existujúcich reliktov pôvodnej podhradskej štvrte Zuckermandel (Vydrica sa začínala až východne od Vodnej veže, resp. bývalej Štukovej ulice, kam práce zatiaľ veľmi nezasahujú). Časť základov alebo murív je totiž viditeľná pri pohľade zhora, z terás pri budove NR SR.

Výsledkom aktivít poslancov bol včerajší poslanecký prieskum priamo na stavenisku za účasti expertov alebo ministerky kultúry. Výsledky prieskumu zatiaľ nie sú známe, developer však uisťuje, že akékoľvek špekulácie o ničení pamiatok sú bezpredmetné.

„Na mieste výstavby je permanentne prítomný stály archeologický dozor. Nakladanie s historickými reliktami sa riadi záväznými stanoviskami Krajského pamiatkového úradu,“ vysvetľuje Peter Kavecký, predseda dozornej rady Lucron Group, co-developera projektu. „Ak dôjde pri stavebných prácach k objaveniu nových reliktov, fragmentov, či objektov, stály archeologický dozor vyzve za prerušenie prác a uskutoční archeologický doprieskum, po ktorom nasleduje Komisionálna obhliadka, výstupom z ktorej je Zápis, ktorý určuje ďalší postup.“

K existujúcim reliktom patria zvyšky tzv. ľadových jám – akýchsi „chladničiek“, kde ľudia skladovali potraviny, lebo sa tam držal chlad, pozostatky prachárne Vodnej veže, skalné jamy, ktoré boli súčasťou už pôvodného Podhradia, alebo časti stredovekých oporných múrov. Ako dopĺňa Peter Kavecký, týmto nálezom sa nič nestalo, resp. boli zodpovedne spracované. „Fragmenty objektov, ktoré sa v lokalite nachádzali prešli celým vyššie uvedeným postupom pod dohľadom odborne spôsobilých osôb.“

Nakoniec, developer nemôže týmto nálezom ublížiť ani teoreticky, keďže mu podmienky stavebného povolenia pre prípravu stavby výslovne určujú, ako má s reliktami narábať. Týka sa to ľadových jám 2A a 5A, ktoré sa zabezpečia, skalných priestorov K1-10, alebo stredovekých fragmentov 27A a 31A. Prvý z nich bude ponechaný ako solitér vo verejnom priestore, druhý so zvyškami gotických prvkov bude prezentovaný v interiéri. Ešte predtým budú relikty starých štruktúr zreštaurované.

Krajský pamiatkový úrad ďalej žiada v maximálnej možnej miere integrovať zvyšky historickej zástavby do nových stavebných objektov in situ (na mieste) a prezentovať ich ako historický detail, pričom postup s ním bude musieť byť konzultovaný. KPÚ stavbu prísne sleduje, čo potvrdil vo svojom komentári na sociálnej sieti aj samotný primátor Hlavného mesta SR Bratislavy Matúš Vallo, ktorý ubezpečil, že pamiatkari sú na stavbe prítomní už dlhšie, nehrozí zasypanie alebo zneváženie historických nálezov a situácia je plne pod kontrolou.

Ľadové jamy a základy niekdajšieho Arzenálu

Opäť sa tak v menšom nafukuje virtuálna kauza, podobne ako to bolo v minulosti v súvislosti s pokračujúcou rekonštrukciou Bratislavského hradu a výstavbou podzemných garáží pod Severnou terasou. Tak ako vtedy, aj dnes niekoľko laikov, šokovaných pohľadom na stavebnú jamu – hoci bolo viac než zrejmé, že pri výstavbe projektu daného rozsahu bude Hradný vrch takto vyzerať – začalo tvrdiť, že stavebné práce musia automaticky znamenať devastáciu pamiatok.

Asi nie je ani prekvapením, že za poslaneckým prieskumom stojí rovnaká osoba, ktorá iniciovala aj masívnu antikampaň proti rekonštrukcii Severnej terasy Bratislavského hradu. Poslankyňa Monika Kozelová, samozvaná ochrankyňa pamiatok, ktorá získala nejakú volenú funkciu po viacerých neúspešných pokusoch za iné strany, v minulosti spôsobila spomalenie prác a teda aj ohrozenie vzácnych nálezov keltsko-rímskych architektúr na Bratislavskom hrade, spoločne s odchodom dlhoročného odborného metodika rekonštrukcie hradu. Dnes kritizuje Vydricu s heslom boja proti developerom.

Tak ako predtým, je takmer úplne isté, že ide o absolútne zbytočnú aktivitu, keďže odborná obec, ale aj developer sám, ktorý príprave projektu venoval dlhé roky a má k dispozícii podklady z historického, pamiatkového a archeologického výskumu z posledných siedmich desaťročí (od konca 40-tych rokov minulého storočia, kedy začal prof. A. Piffl so zameriavaním Podhradia), vývoj pozorne sleduje. Že bude Vydrica kontroverzná, bolo dopredu jasné, preto si Vydrica Development očividne uvedomuje, že si nemôže dovoliť žiadne zaváhanie.

Našťastie sa zdá, že snahy populistických politikov nijako výstavbu nenarúšajú. „Výstavba projektu Vydrica pokračuje prípravnými prácami, budovaním dočasných konštrukcií a terénnymi úpravami. Podali sme žiadosť o stavebné povolenie na jednotlivé objekty prvej etapy,“ hovorí Peter Kavecký. Kľúčová časť bratislavského podhradia a asi najviac exponovaný stavebný pozemok v republike sa tak už čoskoro stane platnou súčasťou centra metropoly.

Vďaka svojej polohe je Vydrica na asi najviac exponovanom nezastavanom pozemku v krajine

Vydricu by aktuálna pandémia koronavírusu COVID-19 nemala zásadne ovplyvniť. Predpredaj bytov, ktoré patria k najdrahším v Bratislave, pokračuje aj naďalej a developer ho hodnotí ako úspešný. „Situácia v segmente developmentu na Slovensku je skôr stabilná, trh sa postupne preberá, čo sa prejavuje najma od Veľkej noci. V prémiových projektoch, ako je napríklad Vydrica, je to oživenie ešte rýchlejšie, keďže záujemcovia o byty využívajú na finacovanie vo väčšej miere aj vlastné zdroje a nielen hypotéky,“ hodnotí Peter Kavecký.

V dohľadnej dobe by sa mal zároveň naštartovať oficiálny predaj. „Od prvého júna spúšťame oficiálny predaj a otvárame sales-point priamo na pozemku pod hradom,“ hovorí developer. Tento sales-pont je už nejakú dobu vybudovaný na mieste bývalého parkoviska Podhradie.

Čo však môže pandémia zmeniť, je koncept retailu, a v tomto smere Lucron Group potvrdzuje, že situáciu sleduje a budúcu podobu projektu jej prispôsobuje. „Koncept uličného retailu sa aj v súčasnej situácii javí ako udržateľný koncept,“ hodnotí. Okrem tradičných prevádzok a menších obchodov sa pripravuje aj „food hall“ – viacero malých prevádzok na jednom mieste so svetovou kuchyňou.

Novinkou však budú nové formy predaja. „Venujeme sa aj možnostiam riešenia ambulantných predajov cez okienko, aby sme v budúcnosti dokázali čo najflexibilnejšie reagovať na prípadné pandemické obdobia alebo iné výzvy, ktoré sme si doteraz možno nevedeli predstaviť.“ Neúspechu sa Peter Kavecký neobáva, keďže, ako hovorí, „...Dnes vidíme, že koncept nákupných centier je negatívne zasiahnutý najviac.“

V prvej fáze vznikne 208 bytov a apartmánov vo štvorici blokov a kancelárska budova butikového charakteru s 2,8-tisíc metrami štvorcovými kancelárií. Developer zastavia najprv priestor medzi Vodnou vežou a zachovanými zvyškami osady Zuckermandel (tzv. Kúrie). K novým verejným priestranstvám budú patriť parčíky medzi Kúriami a novou zástavbou a pri vstupe na Žižkovu ulicu, ako aj nové ulice Floriánska a Oeserov rad.

Čo sa týka prepojenia s mestom či odkazov na minulosť, developer spomína prehliadky sprístupnených historických artefaktov, nové chodníky na hrad či označenia miest, kde stáli známe domy alebo prebývali osobnosti z minulosti. Hovorí sa aj o výstavbe výťahu či pozemnej lanovky na Hradný vrch.

Zdroj: Vydrica Development

Otázkou je ešte budúcnosť ďalšej etapy v priestore medzi Vodnou vežou a mostovkou Mostu SNP a existujúcou zástavbou pri Zámockých schodoch. Podoba tejto časti projektu ešte odhalená nebola a nejakú dobu ani nebude. „Momentálne sústreďujeme naše projekčné kapacity na prvú etapu, kde pracujeme na realizačnej dokumentácii,“ konštatuje Peter Kavecký. „Druhú fázu by sme mohli predstaviť niekedy na prelome rokov 2020 a 2021.“

Po jej dokončení by mal počet bytov narásť na zhruba štyristo, retail sa bude nachádzať na ploche 5-tisíc metrov štvorcových. Bežné komerčné funkcie – bývanie, kancelárie, retail – doplní ešte kultúra v obnovenom areáli Vodnej veže, hoci definitívne známa nie je ani jej podoba.

Úspešnosť Vydrice bude do veľkej miery závisieť od toho, ako sa podarí vyriešiť spojenie nového developmentu s historickým jadrom mesta s nábrežím. Kľúčovým je v tomto zmysle priestor podmostia Mostu SNP, ktoré je dnes mimoriadnou bariérou s katastrofálnym stavom verejného priestoru. Hlavné mesto uvažuje nad preriešením územia vo forme súťaže.

„Téma podmostia je témou susedného územia Vydrice, ktoré považujeme za veľmi dôležité,“ potvrdzuje Peter Kavecký. „Preto vítame zverejnenie informácie o pripravovanej architektonickej súťaži a zároveň sme pripravení byť súčinní a nápomocní pri vytváraní nového verejného priestoru, ktorý by mohol sceliť rozdelené historické centrum.“ O tejto súťaži zatiaľ nie je nič známe a počas tohto roka sa pravdepodobne organizovať nebude.

Faktom však ostáva, že pre zlepšenie je potrebné odstrániť časť nájazdov a zjazdov z Mostu SNP – predovšetkým na jeho východnej strane – s tým, že na mostovke sa zriadi svetelná križovatka. Uvoľnený priestor by teoreticky umožňoval obnovu zástavby na mieste bývalej Synagógy neológov, prípadne aj samotnej synagógy.

Každopádne, Bratislava je čoraz bližšie k tomu, aby konečne došlo k obnove zástavby pod Hradom, na mieste, kde sa nachádzala v podstate už od počiatkov existencie mesta. Jej vznik umožní rozšíriť historické jadro metropoly a jeho pešiu zónu a prostredníctvom moderných developmentov predĺži pešie trasy až po nábrežie a územie bývalého PKO.

Je celkom možné, že sa aspoň čiastočne napraví jedna z najväčších urbanistických chýb v dejinách metropoly. Bratislava bude už čoskoro kompaktnejším, príjemnejším aj atraktívnejším mestom.

Fotografie z 2.5.2020. Pozrite si priebeh prác vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.