Adrian Gubčo 22.07.2021 13:23

Stavebné povolenie pre prvú etapu Vydrice je právoplatné

Už v najbližších týždňoch až mesiacoch by mohli začať rásť prvé budovy v dlhoočakávanom projekte Vydrica. Zámer obnovy mestskej štruktúry v kľúčovej polohe v bratislavskom Podhradí čakal na zisk stavebného povolenia a jeho správoplatnenie 16 mesiacov. V prvej etape by sa mal vyplniť priestor medzi Žižkovou ulicou a Vodnou vežou.

Zdroj: Vydrica Development

Spoločnosť Vydrica Development, spoločný podnik vlastníka pozemkov Vydrica a.s. a developera Lucron, predstavila podobu zámeru už v apríli 2019, pričom očakávala hladký priebeh povoľovania. Projekt mal totiž k dispozícii staršie územné rozhodnutie. Po vstupe Lucronu do zámeru prešiel tento výraznými dizajnovými úpravami, inak však nedošlo k radikálnym kapacitným či priestorovým zmenám. Stavebné konanie na staromestskom stavebnom úrade preto malo byť viacmenej formalitou.

Lenže nebolo. Konanie sa natiahlo, čo začínal byť problém – developer totiž spustil prípravné práce, popri ktorých odhalil veľkú časť Hradného kopca. S postupujúcim časom by hrozili komplikácie, ktoré by neboli len estetického charakteru. Povolenie tak prišlo v najvyšší čas. Spokojnosť so správoplatnením stavebného povolenia netajil ani architekt a jeden z kľúčových autorov návrhu novej Vydrice Juraj Benetin, podľa ktorého ide o vynikajúcu správu pre celý zúčastnený tím.

Developer v tejto chvíli zdôrazňuje najmä fakt, že sa výstavbou prvej časti Vydrice započne proces scelenia chýbajúcej a dlhodobo zanedbanej časti Podhradia. Zároveň by sa malo predĺžiť bratislavské korzo a Hrad lepšie spojiť s nábrežím Dunaja. Nová mestská štvrť má podľa slov Vydrica Development niesť znaky autentického mesta, nadväzovať na genius loci priestoru a pripomínať aj jej bohatú históriu. „Veľmi nás teší, že spolu s dokončením prvej etapy odovzdáme Bratislavčanom aj kus stratenej histórie v podobe zreštaurovaných ľadových jám, kedysi slúžiacich na chladenie potravín, zrevitalizovanú pracháreň či repliku vyústenia Kempelenovho vodovodu,“ povedal Zoltán Müller, CEO spoločnosti Lucron.

Obnova niektorých artefaktov z pôvodnej Vydrice a Zuckermandla, historických podhradských štvrtí, ktoré boli takmer kompletne zasanované v 40-tych až 70-tych rokoch 20. storočia, vyplýva zo podmienok spolupráce s Hlavným mestom. To predalo investorovi časť pozemkov, potrebných pre výstavbu, výmenou za realizáciu určitých zásahov. V území by tak mali byť prítomné pripomienky na bratislavského vynálezcu, Wolfganga Kempelena.

„Priestor v západnej časti územia, ktorý pracovne nazývame Kempelenov park, bude jedným z najväčších verejných priestranstiev projektu Vydrica s množstvom zelene,“ popisuje Juraj Rehák zo spoluinvestorskej spoločnosti Vydrica, a.s. „Na výbere vhodnej vegetácie spolupracujeme so Štátnou ochranou prírody a počítame s výsadbou len autochtónnych, teda domácich rastlín. Interpretácia Kempelenovho vodovodu a ďalšie jeho diela budú verejnosti v herno-edukačnom parku sprístupnené interaktívnym spôsobom.“

Hlavnou časťou tejto etapy projektu je však štvorica nových bytových domov a jedna kancelárska budova v priestore medzi zachovanou historickou zástavbou na Žižkovej (Rybárskym cechom) a Vodnou vežou. Vzniknúť tu má 207 exkluzívnych bytov (predaná je niečo vyše polovica), 6-tisíc metrov štvorcových kancelárií a veľký rozsah retailu v parteri (na otvorenom prízemí) jednotlivých domov. Celkovo aj s druhou etapou tu bude až 8,5-tisíc metrov štvorcových obchodných priestorov, čo je takmer veľkosť menšieho nákupného centra. Obchody však budú rozložené v rámci ulíc, čo im dodá živosť a charakter mesta.

Jadrom celého developmentu má byť v budúcnosti Vodná veža, jedna z najstarších a najvzácnejších stavebných pamiatok mesta. Podľa predstáv mesta aj developera by malo ísť o kultúrno-spoločenský bod. „Obnovu najcennejšieho pamiatkovo chráneného objektu – Vodnej veže pravidelne komunikujeme s bratislavským Magistrátom. Po podpísaní Memoranda, v ktorom sme sa zaviazali čo najcitlivejšie pracovať s historickou hodnotou Vydrice, pripravujeme spolu s mestom architektonickú súťaž, ktorej víťaz sa bude podieľať na budúcej podobe Vodnej veže,“ uzavrel Zoltán Müller.

Kedy táto súťaž a následne realizácia obnovy Vodnej veže nastane, nie je známe. V prípade prvej etapy Vydrice sa však predpokladá jej dokončenie v priebehu roka 2024. Na dobudovanie tejto časti zóny by mala priamo nadviazať druhá etapa, ktorej bližšie predstavenie je predpokladané ešte v priebehu tohto roka. Realizácia tretej etapy závisí od koncepcie riešenia dopravy na a pod Mostom SNP. Predstavy mesta v tomto smere ešte neboli jasne zadefinované.

Zdroj: Vydrica Development

Odhliadnuc od marketingových tvrdení developera, faktom je, že Vydrica predstavuje zásadný krok ku skompaktneniu centrálnej časti Bratislavy, teda predovšetkým jej nábrežných častí. Odstránenie historických štvrtí bolo barbarským zásahom z hľadiska kultúrnosti aj urbanizmu. Kým prvá rana sa už nedá zaceliť a storočia dejín mesta sú navždy vymazané, v prípade druhej môže dôjsť ku korekciám – a všetko nasvedčuje tomu, že by nová Vydrica mohla v tomto smere obstáť.

Koncepcia štvrte je založená na existujúcom Územnom plán zóny Podhradie, dokumente, ktorý má regulovať spôsob rozvoja tejto časti Bratislavy. V prípade Vydrice boli stanovené prísne podmienky, ktoré prikazovali obnovu niektorých zaniknutých ulíc, vybudovanie priehľadov na Bratislavský hrad, ovplyvnili podobu striech a fasád a zaregulovali výšku domov. Dané riešenie vylúčilo možnosť akejkoľvek výstavby replík pôvodnej Vydrice, na druhej strane však je dostatočne citlivé k historickému jadru aj dominante Hradu.

Developer si bol našťastie vedomý exponovanosti územia, preto k tvorbe projektu prizval niektoré z najlepších kancelárií (nielen) na Slovensku. Compass, Šujan_Stassel, Siebert + Talaš, Arding, Marko&Placemakers alebo 2ka landscape architects patria k pracoviskám, ktoré sa podieľali na vzniku návrhu a príprave projektu. Architektúra domov aj priestoru bude súčasná, vychádzajúca však z tradičného urbanizmu. Vydrica Development sľubuje, že použije najkvalitnejšie materiály, vďaka čomu by mohlo ísť o mimoriadne príťažlivú štvrť – a na rozdiel od minulosti, aj vysoko prestížnu.

Verejnosť bude projekt asi aj naďalej vnímať so zmiešanými dojmami. Hnev a smútok z odstránenia historickej štvrte v spojení s nostalgiou je silný a prenáša sa naprieč generáciami. Nanešťastie je však požiadavka po obnove pôvodnej zástavby absolútne nereálna a do veľkej miery naivná. Za takých okolností treba zaručiť, aby bola náhrada na vysokej úrovni. Doteraz známe informácie o novom projekte nasvedčujú, že ide o dnešné bratislavské kvalitatívne maximum a kompromis medzi súčasným a klasickejším prístupom k architektúre.

Dôležitou témou, ktorá sa ešte dá ovplyvniť, tak je skôr otázka úprav bezprostredného okolia Vydrice, predovšetkým Mostu SNP a jeho príjazdových a zjazdových rámp. Hoci chvíľu hrozilo, že sa okrem mosta stanú aj rampy pamiatkou, tomuto sa podarilo zabrániť. Mesto tak má k dispozícii pomerne široké možnosti, čo s objektami spraviť. Prvým krokom by mohlo byť odstránenie rampy z nábrežia na Staromestskú – tej istej rampy, kvôli ktorej zanikla ikonická Synagóga neológov, ktorá bola v čase zániku už pamiatkovo chránená.

Úpravy by mali viesť k celkovej reorganizácii dopravy, napríklad k zriadeniu svetelnej križovatky na moste (koniec-koncov, ide o mestskú komunikáciu, nie o diaľnicu) a k postupnej humanizácii verejných priestorov. Ideálnym konečným riešením by mohlo byť úplné odstránenie rámp a absolútne zamedzenie spojenia nábrežnej komunikácie s mostom či Staromestskou ulicou. Získaný priestor by sa dal prebudovať, pričom by mohlo vzniknúť dosť miesta pre umiestnenie významného objektu občianskej vybavenosti. V minulosti mala napríklad byť na mieste súčasnej zelene medzi mostom a rampami budova filharmónie.

Takýmto riešením by sa zároveň dalo lepšie spojiť Vydricu s historickým jadrom a skutočne vytvoriť celistvejšie centrum mesta. Keďže nová štvrť má byť riešená ako pešia zóna, chodec sa bude môcť prechádzať od okraja Zuckermandlu až po koniec Obchodnej bez toho, aby musel čo i raz prejsť cez cestu pre automobily (aj po rekonštrukcii Námestia SNP). Dá sa zároveň predpokladať, že by sa čiastočne utlmila doprava na nábreží a nové úpravy by ho konečne mohli premeniť na bulvár namiesto dopravnej stoky.

Nová Vydrica nie je len ďalším štandardným developmentom. Projekt otvára možnosti, ako napraviť alebo aspoň zjemniť mnohé z dlho odkladaných či ignorovaných problémov mesta. Bratislava sa môže v mnohom posunúť a zlepšiť svoj obraz. Aktuálny riadny štart výstavby by tak mohol byť signálom k spusteniu hlbšej diskusie o budúcnosti centra metropoly.

Pozrite si prípravu výstavby Vydrice vo fotoalbume. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.