Adrian Gubčo 19.11.2021 12:53

Do predaja ide ďalší dom vo Vydrici, ceny presahujú aj 10-tisíc eur za meter štvorcový

Stavebné práce na projekte Vydrica sa po prípravnej fáze postupne rozbiehajú a už čoskoro začnú pod Bratislavským hradom rásť prvé domy. Pri tejto príležitosti nasadil developer, spoločnosť Vydrica Development, do predaja byty v ďalšej bytovke. Cenou za meter štvorcový by mali patriť k najdrahším v Bratislave, pričom niektoré z nich prekonali aj „čarovnú“ hranicu 10-tisíc eur za meter štvorcový.

Zdroj: Vydrica Development

Nový objekt, nasadený do predaja, je oficiálne označený ako V4 a umiestnený je nad Vodnou vežou – nad budúcim spoločenským jadrom celej Vydrice. Pôjde o doskový dvojsekciový (s dvoma jadrami) dom so šiestimi podlažiami. Prízemie bude, podobne ako pri ostatných domoch, určené pre obchodné prevádzky a služby, na ostatných podlažiach bude 21 bytov. Na jedno jadro tak na podlaží pripadajú väčšinou len dva byty.

Vydrica V4 by mala byť pravdepodobne najexkluzívnejším domom v rámci celého projektu. Okrem malého počtu bytov je to dané aj tým, že všetky budú mať výhľad na Dunaj alebo Vodnú vežu a verejný priestor v jej okolí. Budova sa nenachádza v takej hustej zástavbe ako ostatné objekty a umiestnené tu budú niektoré z atrakcií Vydrice – napríklad prezentácia ľadových jám, nehovoriac o Vodnej veži, kde sa predpokladá vznik príťažlivého kultúrneho zariadenia. Tomu majú zodpovedať ceny, ktoré budú patriť k najvyšším v Bratislave.

Samotný developer síce ceny verejne nezobrazuje, z kuloárov je však potvrdené, že viacero bytov sa nad hranicou 10-tisíc eur za meter štvorcový pohybuje. Okrem exkluzivity k tomu mala investora dohnať aj v súčasnosti rastúca cena stavebných materiálov, v dôsledku čoho sa ceny na trhu vyvíjajú veľmi dynamicky. Byty samozrejme disponujú aj pomerne vysokým štandardom, ktorého súčasťou je vonkajšie tienenie, stropné chladenie alebo podlahové kúrenie. Dispozície sú, s ohľadom na ceny bytov, priemerné (minimálne bez zásahu architektka, ktorý interiér prispôsobí). To ale platí pre celú Vydricu.

Napriek vysokým cenám je záujem klientov evidentný. Z domu V4 je voľných ešte 15 bytov, ostatné domy sú vypredané na niečo vyše polovicu (vo V1A je napríklad voľných 11 bytov z 38, V1B 14 zo 47). Developer tvrdí, že v Bratislave nie je momentálne lepšia štvrť. Vydrica má byť predĺžením pešej zóny historického jadra, od ktorého sa však má líšiť jednoduchším parkovaním, vyššou úrovňou vybavenosti (má tu údajne vzniknúť bratislavská „first street“) a atraktívnejším verejným životom. Vydrica má byť destináciou nielen pre turistov.

Od tohto cieľa je však nová štvrť ešte niekoľko rokov vzdialená. Prvé domy získali stavebné povolenie len v priebehu leta a v týchto chvíľach by mala prebiehať príprava na ich zakladanie. Týka sa to však len budov V1-V3. V4 stavebné povolenie ešte nemá, hoci je už nejakú dobu v stavebnom konaní a developer predpokladá, že počas výstavby ostatné budovy „dobehne“. Pôvodne sa predpokladalo, že možno už v roku 2022 začne mať západná časť Vydrice definitívne rysy, teraz však možno očakávať dokončenie prvej etapy azda na začiatku roka 2024.

Nadviazať sa má druhou etapou, ktorá takmer prepojí oblasť Vodnej veže s historickým jadrom. Vydrica Development zatiaľ vizualizácie nezverejnila, skica na oficiálnom webe, ktorej súčasťou je výberovník bytov, je už ale aktualizovaná a mohla by sa približovať uvažovanej podobe štvrte. Projekt bude obsahovať aj menšiu tretiu etapu. Jej podoba však má závisieť od krokov mesta v prípade transformácie dopravných stavieb a priestoru, súvisiaceho s Mostom SNP. Celkové dobudovanie Vydrice možno optimisticky očakávať v roku 2027.

Zdroj: Vydrica Development

Ceny vo Vydrici prirodzene vyvolávajú pozornosť. V Bratislave sa nachádza niekoľko projektov, ktoré pravdepodobne tiež atakujú cenovú hranicu 10-tisíc eur za meter štvorcový, minimálne v prípade niektorých bytov (napríklad Liget, Hausberg, možno Zochova 7 či najvyššie podlažia Eurovea Tower). Obraz Bratislavy však zásadnejšie ovplyvní práve Vydrica – možno dokonca viac ako mrakodrap v Eurovei. Napokon, už teraz je dosah masívnych (a finančne náročných) zásahov do Hradného kopca predmetom širokej verejnej diskusie.

Developer však zdôrazňuje, že ochrane životného prostredia, verejnému priestoru a zachovaniu odkazov na minulosť plánuje venovať maximálnu pozornosť. V tomto zmysle podpísal s Hlavným mestom Memorandum o spolupráci, v rámci ktorého bola dosiahnutá dohoda na realizácii zelených opatrení či obnove niektorých reliktov pôvodnej štvrte. Vo Vydrici má vzniknúť viacero parčíkov, zeleň bude umiestnená medzi domami aj na strechách a viaceré riešenia majú podporiť biodiverzitu a ochranu pôvodných druhov. Z artefaktov budú okrem ľadových jám prezentované zvyšky Kempelenovho vodovodu.

Najviac pozornosti však má byť venovanej Vodnej veži. Jeden z najstarších existujúcich stavebných objektov v Bratislave, ktorý chránil dunajské brody, má byť revitalizovaný a integrovaný do verejného priestoru, ktorý má byť akýmsi uzlom celej Vydrice. Pamiatka má mať kultúrno-spoločenské využitie, doplniť má existujúce kultúrne inštitúcie v centre Bratislavy a zameriavať sa má na prezentovanie vizuálneho umenia. Organizovať sa tu ale budú aj podujatia, k čomu má slúžiť uvažovaný nový pavilón. Na prezentáciu histórie má slúžiť prístupné archeologické nálezisko - Archepark s javiskom či amfiteátrom.

Na celkové riešenie Vodnej veže má byť vyhlásená architektonická súťaž v koordinácii s Hlavným mestom a Metropolitným inštitútom Bratislavy. Vodná veža je totiž v majetku mesta. Detaily súťaže však známe nie sú, hoci s ohľadom na vyhlasovateľa pôjde pravdepodobne o otvorenú medzinárodnú súťaž, overenú Slovenskou komorou architektov. Pôjde o pomerne zaujímavé zadanie, a to funkciou aj polohou. Developer sa zaviazal do projektu vložiť takmer 1,5 milióna eur, mesto zatiaľ svoje plány bližšie nepriblížilo.

So vznikom Vydrice sú spojené aj ďalšie úvahy. Práve pred Vodnou vežou a susednou administratívnou budovou V3 by teoreticky mohla vzniknúť električková zastávka (s prestupom na autobusy i lode), diskutuje sa aj o možnom vybudovaní lanovky alebo pozemného výťahu na Bratislavský hrad (o čom sníval už pred vyše storočím urbanista Antal Palóczi, autor prvého komplexného regulačného plánu Bratislavy). Pod Mostom SNP by zas mohol vzniknúť verejný priestor, ktorý by umožnil bezkonfliktné spojenie Hviezdoslavovho námestia s Vydricou. V tejto chvíli však nie sú známe detaily ani jedného z týchto plánov.

Aj bez toho však Vydrica prichádza s prísľubom vzniku kvalitného mestského prostredia, spojeného s významnými slovenskými aj (do istej miery) zahraničnými architektmi. Na tvorbe projektu sa podieľajú kancelárie Compass, Šujan_Stassel, Marko&Placemakers, 2ka landscape architects, Arding Obermeyer Helika alebo Siebert + Talaš. Investor zdôrazňuje, že bude využívať na fasádach domov tradičné materiály, ako sú kameň, tehla či brizolit, všetky objekty budú mať navyše živý parter. Vysokokvalitné majú byť aj povrchy priestranstiev, ktoré budú z kameňa. Úroveň prevádzok zaručí spoločná správa priestorov, čiže by tu mali vzniknúť naozaj príťažlivé koncepty a nie nedôstojné či gýčové predajne so suvenírmi alebo turistické pasce.

Ak sa toto všetko podarí splniť, existuje dobrá šanca, že sa historické centrum Bratislavy skutočne rozšíri a získa atraktívny a živý prírastok. Prepoja sa tým rozdelené časti mesta, jadro sa priblíži k Dunaju a vznikne kompaktná mestotvorná zóna až k bývalému PKO. Ak sa s tým spojí čerešnička v podobe vynikajúco obnovenej Vodnej veže, Vydrica možno začne písať novú kapitolu ako jedna z najkrajších a najlepších štvrtí Bratislavy.

Pozrite si doterajší priebeh prípravných prác vo fotoalbume. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.