Okrem veľkého počtu projektov v oblasti tzv. Podhorského pásu nad Tupého a v okolí Podkolibskej, vznikajú nenápadnejšie realizácie aj priamo v rámci staršej zástavby. Jednou z nich je Vila Bellova, neveľký rezidenčný development na rovnomennej ulici. Podľa miestnych obyvateľov a ich zvoleného zastupiteľa však ide o čiernu stavbu.
Bellova ulica je na pomery Koliby pomerne dlhou a kľukatou ulicou, prepájajúcou akúsi centrálnu časť Koliby v blízkosti obratiska trolejbusov na Jeséniovej so zástavbou nižšie na svahu v blízkosti Hlavnej ulice. Prostredie je tvorené predovšetkým rodinnými domami a vilkami, iné objekty sa tu až na jednu výnimku (Štátny inštitút odborného vzdelávania) nenachádzajú.
Do tejto lokality vstupuje spoločnosť Bell Invest, s.r.o., ktorá tu buduje trojpodlažnú bytovku s dvanástimi bytmi a 18 parkovacími miestami. Objekt nahrádil starší rodinný dom, ktorý bol asanovaný na konci roku 2013. Výstavba sa spustila v lete 2018 a ukončená má byť byť na jeseň tohto roka.
Projekt je očividne určený pre bonitnejšiu klientelu, čomu zodpovedá štandard, výmery aj členenie bytov, kde prevažujú väčšie trojizbové rezidencie pred dvojizbovými. Byty sú zariaďované ako holobyty, čo je prístup, ktorý bohatší klienti zvyknú oceňovať viac. Ceny za meter štvorcový presahujú 3-tisíc eur (v priemere okolo 3,2-tisíc eur za meter štvorcový), najlacnejší byty sa predáva za 212-tisíc eur. Aktuálne je voľných jedenásť bytov.
Projekt neobsahuje žiadnu občiansku vybavenosť, v tomto prípade to je ale pochopiteľné. Od ulice bude dom odstúpený, prízemné byty budú mať vlastné predzáhradky. Architektúra projektu má signalizovať jeho vyššiu úroveň, inak však má Vila Bellova jednoduchý, no solídny výraz založený na využití tehlového obkladu. Za architektúrou by mala stáť kancelária Forzet – Závodný&Závodná, ktorá v Bratislave zrealizovala viacero moderných a príťažlivých víl.
Ide teda o development, ktorý dobre pracuje s vnímaním Koliby ako exkluzívnej lokality a realizácia tomu zodpovedá. Hoci v celomestskom kontexte ide o veľmi komorný projekt, v danom prostredí môže pôsobiť ako masívny. Nejde však až o taký radikálny kontrast, keďže niektoré okolité rodinné domy sú mohutné taktiež a výškou sa Vile Bellova takmer približujú. Dopravná situácia sa radikálne nezhorší, navyše najbližšia zastávka verejnej dopravy je vzdialená menej ako sto metrov.
Celkovo by sa tak mohlo zdať, že nejde o development, ktorý by mal výraznejšie niekomu vadiť, ukazuje sa však, že to nie je celkom tak.
Proti developmentu totiž vystupuje časť miestnych obyvateľov, reprezentovaná aktivistami aj zastupiteľmi. Podľa nich ide o čiernu stavbu, resp. o stavbu, ktorá sa opiera o vypršané stavebné povolenie. Pred začiatkom výstavby mala totiž Vila Bellova pomerne dlhú genézu, ktorá sa započala už v roku 2007, kedy vtedajšie vedenie mestskej časti Nové Mesto vydalo na projekt, ešte pod iným investorom, územné rozhodnutie.
Voči rozhodnutiu sa však odvolali susedia, na základe čoho musel o právoplatnosti rozhodovať Krajský stavebný úrad. Ten potvrdil jeho právoplatnosť, po čom nasledovalo stavebné konanie so stavebným povolením vydaným v roku 2011. Stavebné povolenia sa štandardne vydávajú na dva roky, no je možné predĺžiť ich platnosť, ak sa pred uplynutím lehoty začnú stavebné práce. Tie sa naozaj spustili mesiac pred uplynutím platnosti povolenia v podobe asanácie pôvodnej zástavby v novembri 2013.
Miestni aktivisti namietajú, že išlo o nezákonný postup, lebo asanáciu nemožno označiť za začiatok výstavby a od zbúrania domu sa na pozemku nič nedialo až do leta 2018. Stavebný úrad sa bránil, že na stavbe pribudla nová elektrická prípojka, čo de iure znamená začiatok výstavby, čo potvrdilo aj stanovisko právnikov z Via Iuris. Aktivisti však dospeli k záveru, že prípojka v skutočnosti pribudla až v roku 2018, čo opäť potvrdilo ich domnienku, že stavba nerastie v súlade s povolením.
Vedenie developerskej spoločnosti sa voči výstupom aktivistov ohradilo s tvrdením, že výroky protestujúcich nie sú založené na právnom základe a už asanáciu starého domu možno považovať za spustenie výstavby, keďže príslušné predpisy nešpecifikujú, ktorý úkon reálne označuje začiatok výstavby. Odvoláva sa pritom na usmernenie Ministerstva vnútra SR. V zmysle tohto výroku tak stavebník postupuje plne v súlade so zákonom.
Keďže nie som právnik, nejdem súdiť, kto má z právneho hľadiska pravdu, treba však otvorene povedať, že odpor susedov či časti verejnosti neznamená, že stavba nemá nárok na výstavbu. Pokiaľ stavebník dodržuje všetky základné zákonné normy – Územný plán či Stavebný zákon – má k dispozícii všetky povolenia a samozrejme, vlastnícky vzťah k pozemku a stavbe, potom sa treba s výstavbou zmieriť.
Vykresľovanie investorov ako zlých, aj keď postupujú v súlade so zákonom, a nespokojných obyvateľov, ktorí sa obávajú, že sa im zhorší kvalita života, ako dobrých, je maximálne toxické pre debatu o rozvoji mesta. Využívanie ľudských emócií a ich premena na politický kapitál totiž môže viesť k obsadzovaniu dôležitých pozícií alebo zastupiteľstiev ľuďmi, ktorí bránia objektívnej diskusii a vnášajú do verejného priestoru zbytočný konflikt.
V Bratislave, kde dosiaľ chýba moderátor verejnej diskusie v podobe silného odborného inštitútu (Metropolitný inštitút Bratislavy je zatiaľ v plienkach a k ničomu sa nevyjadruje) to je obzvlášť problematické, keďže priestor patrí tým najhlasnejším, prípadne manipulátorom z obidvoch táborov. Výsledkom je situácia, kedy mnohé projekty dopadnú ako lose-lose situácia pre všetkých – pre developera v podobe nekonečného povoľovania, odvolávania sa a petícii, pre obyvateľov v absencii zlepšení pre komunitu.
Daný stav je pre zvyšovanie kvality života v meste, jeho zdravie a rozumný rozvoj v budúcnosti neudržateľný. Do debaty o rozvoji Bratislavy musí vstúpiť silný a hlasný odborný element, ktorý bude presadzovať objektívne fakty založené na dátach, znalosti zákonov a férovosti voči všetkým aktérom, ktorí do tejto debaty vstupujú.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre