Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy vydal nesúhlasné záväzné stanovisko k projektu Konopná Residence, pripravovanému na mieste staršej administratívnej budovy v centre Prievozu. Ide o ďalšie z kontroverzných rozhodnutí Hlavného mesta, súvisiacich s Ružinovom, kde dostávajú stopku aj bezproblémové projekty bez relevantných protiargumentov.
Konopná Residence od developerov YIT Slovakia a Immocap Group má vzniknúť južne od miestneho kostola, na mieste, kde počas socializmu vznikla nevzhľadná administratívna budova so štyrmi až piatimi nadzemnými podlažiami. Developeri tu navrhujú výstavbu rezidenčného komplexu v riadkovej zástavbe, ktorá hmotou aj architektúrou reaguje na svoje okolie.
Treba povedať, že pôvodne sa zámer navrhoval o ničo mohutnejší, po emotívnom boji miestnych obyvateľov však developeri spravili ústupok a projekt zmenšili tak, že bezkonfliktne reaguje na svoje okolie. Zmenil sa počet bytov (resp. apartmánov) zo 140 na 113, výška sa zarovnala na päť nadzemných podlaží (teda rovnako, ako má vedľa stojaci dom) a parkovanie sa presunulo do podzemia. Výsledkom tak bude navýšenie ceny pre klientov so záujmom o byty.
Ani to však lokálnym NIMBYs nestačilo a v boji proti projektu pokračovali ďalej. Teraz navyše získali silného spojenca – nové vedenie Hlavného mesta, ktoré zatiaľ v otázke developmentu, rozvoja mesta a dostupnosti bývania postupuje absolútne proti záujmom obyvateľov Bratislavy.
Príkladom je aj posudzovanie tohto projektu. Podľa Územného plánu ide o stabilizované územie občianskej vybavenosti celomestského a nadmestského významu, v ktorom je možné umiestňovať bývanie do 30% podlažnej plochy – to však nie je problém, keďže apartmány sú zo zákona občianskou vybavenosťou. V území nie je regulovaný index podlažnej plochy, posúdenie miery kontrastu je tak výlučne na úradníkovi a nie na objektívnych faktoroch.
To využil aj Magistrát, tvrdiac, že navrhovaná hmota je príliš veľká a blízko existujúcej zástavby, čo je úplne smiešne tvrdenie, ak projekt v centrálnej časti štvrte (teda prirodzene hustejšej) nepresahuje výškou už existujúcu zástavbu. Ďalej Magistrát tvrdí, že výstavbou sa nezlepší ani lokalita, čo je tiež veľmi kontroverzné konštatovanie, keďže developeri po zmenách rozšírili rozsah verejného priestoru a v parteri časti objektov navrhujú občiansku vybavenosť, ktorú centrálna lokalita štvrte potrebuje.
Nejde o jediné kontroverzné rozhodnutie Magistrátu vo vzťahu k Ružinovu. Len nedávno spoločnosť Aura R.C.L. obdržala nesúhlasné stanoviská k zámeru postaviť v štvrti Ostredky dve menšie bytovky na Poludníkovej ulici (10 bytov) a Ulici Planét (13 bytov), na miesta, kde sa dnes nachádza niekoľko málo stromov (celkovo 16) v území, kde sú ich stovky.
Aj v tomto prípade si Magistrát pomohol nezmyselnými tvrdeniami, podľa ktorých dôjde k neúmernému zaťaženiu územia, zvýšenej hustote obyvateľstva, ničeniu zelene a – čo je najvtipnejšie – zvýšenému tlaku na občiansku vybavenosť.
To všetko sa konštatuje pri Ružinove, ktorý je zastavaný tak riedko, že samospráva nemá ani pri najlepšej vôli šancu financovať údržbu obrovských verejných priestranstiev (o čom svedčí kritika miestnych obyvateľov na adresu nepokosených pôch) a kde kvôli extenzívnej modernistickej forme zástavby dnes neexistuje potenciál pre aktívne ulice, čo je z ekologického aj ekonomického hľadiska najvýhodnejšie. Nové domy s bytmi môžu rozvoju občianskej vybavenosti len pomôcť.
Aké sú dôvody takýchto rozhodnutí, ktoré sú očividne neodborné, resp. opreté o prežité a neaktuálne myšlienky, ostávajú v rovine špekulácie. Nebol by som však prekvapený, keby súviseli s aktuálnymi politickými zmenami, keďže nie je tajomstvom, že podstatná časť ružinovských zastupiteľov spojených s politickou skupinou aktuálneho vedenia mesta si vybudovala meno na boji proti výstavbe a zo svojho NIMBY postoja nielenže nezľavila, ale sa ešte viac radikalizuje (kde niektorí poslanci dokonca bojujú proti električke na Košickej).
Dôsledkom nebude skvalitnenie životného prostredia, o čom píše vo svojich stanoviskách Magistrát, ale presný opak – úpadok dostupnosti bývania, zhoršenie pripravenosti mesta na klimatickú krízu, kedy je husto zastavané mesto najlepšie, a nižšia efektivita občianskej vybavenosti aj verejnej dopravy.
Mnohé dobré snahy Magistrátu napríklad v oblasti dopravy tak môžu vyjsť navnivoč. A to všetko preto, lebo sa do plánovania mesta dostala ideológia, nie pragmatizmus a schopnosť vidieť svet novými očami – lebo presne to sa od politiky v ére klimatickej krízy očakáva. Tváriť sa ako bojovník proti zmenám klímy a popritom bojovať proti zahusťovaniu je pokrytectvo, ktoré sa mestu škaredo vypomstí.
Magistrát vo vzťahu k developmentu urobil v poslednej dobe viacero kontroverzných rozhodnutí, najmä v podobe odmietania projektov, kde sú byty deklarované ako apartmány. Tejto téme sa budem ešte venovať.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre