Adrian Gubčo 21.04.2023 17:26

Nové centrum, iní architekti: Ako mohol vyzerať Southbank

V priebehu minulého týždňa boli predstavené výsledky očakávanej súťaže na významnú časť budúceho centra Bratislavy na pravom brehu Dunaja – na tzv. Southbank. Developer Penta Real Estate tu plánuje o niekoľko rokov vybudovať atraktívnu polyfunkčnú nábrežnú zónu, pričom podobu developmentu vypracujú významní svetoví architekti. Projekt ale mohol vyzerať aj inak.

Zdroj: KCAP

Súťaž svetových mien

Penta Real Estate ohlásila akvizíciu exponovaných pozemkov na petržalskom nábreží Dunaja v prvej polovici minulého roka. Prebrala ich od odchádzajúceho HB Reavisu, ktorý tu dlhodobo pripravoval vlastné zámery. Nový vlastník sa ich rozhodol „prekopať“, a to aj v súvislosti s pripravovanou zmenou Územného plánu. Nový koncept chcel nájsť za pomoci medzinárodnej urbanisticko-architektonickej súťaže.

Táto vzbudila pozornosť z viacerých dôvodov. Prvým je mimoriadne exponované územie v kontexte budúceho rozvoja Bratislavy. Zóna sa oficiálne nazýva Celomestské centrum Petržalka, čo odkazuje na jej budúci význam. Druhým dôvodom bol fakt, že išlo o čiastočne otvorenú súťaž. Penta Real Estate organizuje kompetície na svoje projekty v podstate vždy, spravidla ale ide o vyzvané súťaže pre vopred vybrané ateliéry. Tu sa ale mohol prihlásiť prakticky hocikto, hoci vybratí boli len traja postupujúci, ktorí si v druhom kole zmerali sily s tromi vopred vybranými ateliérmi.

Tými ateliérmi boli BIG – Bjarke Ingels Group, OMA – Office for Metropolitan Architecture a Zaha Hadid Architects. Vo všetkých prípadoch ide o medzinárodne známe a uznávané kancelárie, ktoré spĺňajú definíciu „starchitektov“. Ich realizácie majú globálny ohlas, preto bolo ich spojenie v rámci jednej súťaže mimoriadne atraktívne. Naostatok, developer zostavil špičkovú porotu, ktorá mala prihlásené koncepty posudzovať.

Developerovi nakoniec prišlo 52 návrhov, spĺňajúcich kritériá súťaže. Z nich vybral do druhého kola vízie od kancelárií, resp. tímov Snøhetta + Studio Egret West + gro architekti, KCAP a William Matthews Associates + Boele + Sadovsky & Architects + Mikhail Riches + Expedition Engineering + LOLA landscape architects + Studio Akkerhuis. Pri výbere víťaza odborná porota posudzovala predovšetkým nosný koncept návrhu, komplexnosť spracovania, kvalitu urbanizmu a architektúry a taktiež prácu s verejným priestorom s dôrazom na zeleň a prírodný kontext, v ktorom sa projekt nachádza.

Tieto predpoklady najlepšie splnil tím kancelárií Snøhetta + Studio Egret West + gro architekti. Prvé menované pracovisko patrí k svetoznámym kanceláriám, pričom k najvýznamnejším dielam patrí nová knižnica v Alexandii, opera v Osle či sídlo denníka Le Monde. Studio Egret West si získalo uznanie za mestské projekty vo Veľkej Británii s veľkým dôrazom na kvalitný urbanizmus a placemaking. Gro architekti je mladý slovenský ateliér, ktorý minulý rok zaznamenal prvý úspech v podobe víťazstva v súťaži na Námestie republiky.

Víťazný návrh sa presadil viacerými vlastnosťami. Porota ocenila koncept kontinuálnej mestskej krajiny, riešenie verejných priestorov, prácu s terénom alebo spôsob postupnej aktivácie územia. Podľa autorov vychádza z podoby prírodného prostredia, predovšetkým spôsobu, akým lokalitu ovplyvňuje rieka – napríklad vo forme prítomnosti hustej zelene alebo reliktov vodných plôch. Nové bývanie, kancelárie či prevádzky tak môžu byť v lepšom spojení s prírodou.

Takýmto uvažovaním sa tím architektov presadil pred ostatnými kanceláriami. Ich prístup bol mierne odlišný, čo napokon ukazuje aj návrh druhej najvyššie ocenenej kancelárie – KCAP. Jeho zverejnená podoba umožňuje porovnať oba prístupy.

Návrh od holandských architektov sa snažil nadviazať na prírodné prostredie aj charakter Nového Lida. Zdroj: KCAP

Záhrady na Dunaji

KCAP je úspešný medzinárodný ateliér z Holandska, ktorý sa podieľal na viacerých transformačných projektoch v Európe, ale aj v Ázii. V Bratislave nie je neznámy – ide o víťaza inej medzinárodnej súťaže, v ktorej sa hľadala nová podoba Istropolisu. V tejto chvíli je už Nový Istropolis v povoľovacom procese a blíži sa k výstavbe.

Architekti tak poznajú Bratislavu a majú pomerne dobre nacítený charakter mesta a hlavné determinanty jeho krajinného a urbanistického obrazu. O Bratislave hovoria, že obsahuje množstvo kvalitných architektúr a developmentov, tieto sú však neprepojené a nedokážu vytvoriť prostredie, spojené so životom mesta. Svojim návrhom pre Southbank sa chceli tejto chybe vyvarovať.

V prípade tohto projektu sa autori pozerali predovšetkým na blízkosť k Dunaju a bohatú biodiverzitu, naviazanú na vodný tok. „Dizajnový tím zvolil prístup, pri ktorom prepája mesto a prírodu, aby vytvoril životné prostredie pre všetkých, vrátane fauny a flóry,“ píše KCAP. Do mestského prostredia je tak silno integrovaný vodný aj zelený prvok, čím štvrť získa identitu oblasti pri rieke. „Náš návrh pre Southbank je inovatívne prostredie pre bývanie a prácu, kde mesto a príroda nie sú vnímané ako opozitá, ale ako celkový systém, v ktorom sa spájajú,“ hodnotí Jeroen Dirckx, partner v KCAP.

Autori zvolili urbanistickú štruktúru v podobe pootvorených blokov so zreteľným prechodom medzi verejným a poloverejným priestorom a jasným vymedzením ulíc a námestí. Vďaka pootvoreniu prechádza prírodný prvok do vnútroblokov, čím má bývanie nadviazať na rekreačné a krajinné územie v blízkosti. Architekti reagovali aj na prísne svetlotechnické požiadavky (s čím už majú nepochybne bohaté skúsenosti). Tak ako víťazný návrh, aj KCAP umiestnilo kancelárie a veže k rušným cestám na Moste Apollo či pri Einsteinovej.

Azda najvýraznejším prvkom návrhu je však práca s vodou v rámci novej štvrte. Cieľom architektov bolo podporiť biodiverzitu a prirodzené prírodné cykly vo väzbe rieku či prostredie lužných lesov. Výsledkom je séria navrhovaných vodných plôch, ktoré by zároveň slúžili ako zbernica dažďovej vody.

Architektúra je charakterizovaná snahou o variabilitu výrazov jednotlivých objektov, no pri zachovaní určitých spoločných znakov. Budovy sa tak mali vyznačovať silným dôrazom na horizontálne členenie s integrovaným tienením, ale aj využívaním slnečného svetla, používaním zemitých farieb a ľahkých prírodných materiálov alebo prepájaním krajiny s interiérom. Tradične uzavreté budovy sa tak mali otvárať do okolitého prostredia.

Ako KCAP dodáva, integrálnou súčasťou konceptu bol udržateľný a environmentálne zodpovedný dizajn tak, aby bola štvrť pripravená vyrábať toľko energie, ako sama spotrebuje. Takisto mala redukovať efekt mestského ostrova tepla, byť založená na pešej a cyklistickej doprave, využívať verejnú dopravu a podporovať elektromobilitu. Architekti do konceptu zahrnuli aj uvažované investície v okolí v podobe Lido lagúny (novej dunajskej pláže) alebo obnoveného Ovsišťstkého ramena.

Kombinácia "bowls" s pôvodnou vegetáciou a riadkovej zástavby sa ukázala ako funkčnejšia. Zdroj: Snøhetta + Studio Egret West + gro architekti

Vyhral najlepší?

Vízia kancelárie KCAP pre Southbank odhaľuje hlboké pochopenie charakteru územia a prírodných daností prostredia, ako aj jednoznačné ekologické zameranie architektov. Ak by sa skutočne podarilo projekt zrealizovať v takejto podobe, mohlo by ísť o unikátnu štvrť, ktorá by bola vo viacerých smeroch vzorom, ako pristupovať k tvorbe prostredia v blízkosti rieky. Napriek tomu odborná porota tento návrh nevybrala.

Spôsob, akým pristúpil k zadaniu víťaz, totiž ukazuje okrem rešpektu k prírode ešte niečo: rešpekt k existujúcim hodnotám územia, ako aj vnímanie prirodzenosti pohybu ľudí v priestore. Návrh od Snøhetta, Studio Egret West a gro architekti taktiež lepšie pracuje s ľudskou psychológiou, túžbou vychutnávať si pobyt v meste a vytváraním väčšej variability podnetov a zážitkov. Naostatok, o čosi funkčnejšie pracuje s požiadavkami na lepšie presvetlenie a prevádzku bývania.

Pri bližšom pohľade sa totiž koncept verejných priestorov od KCAP javí ako opakujúci sa a s prílišným dôrazom na prírodné prvky. To v princípe nemusí byť zlé, neplatí to ale v tomto kontexte, kedy sa od Southbanku očakáva, že bude zároveň rozšírením centra mesta. Vodné kanály a plochy pôsobia atraktívne, sú ale do istej miery aj bariérou, brániacou plnému využitiu priestoru (a sú vcelku náročné na údržbu).

Zároveň treba pripomenúť, že realizácia projektu prinesie rozsiahle stavebné zásahy. V princípe platí, že verejný priestor Southbanku aj Nového Lida od JTRE bude v jednej úrovni so súčasnou korunou hrádze. Terénny rozdiel medzi existujúcou úrovňou územia pod hrádzou bude využitý ako miesto pre umiestnenie podzemných garáží a priestorov budov. Súčasťou transformácie tak bude odstránenie väčšej časti zelene.

Koncept „bowls“, s ktorým prišiel víťaz, však udrží v lokalite aspoň časť existujúcich kvalít. Na vytvorenie zeleného charakteru územia sa nebude čakať dlhé roky, kým dorastie nová výsadba. Namiesto toho tu bude prítomná už v čase výstavby prvých objektov. Toto sa architektom v KCAP nepodarilo vyriešiť.

Odborná porota určite našla mnoho ďalších dôvodov, prečo uprednostnila iný návrh. Zdá sa, že napriek pochybnostiam o zvolenej štruktúre (riadky namiesto blokov) ide o životaschopnejšiu a atraktívnejšiu koncepciu. Každá ďalšia etapa prinesie niečo nové, na čo sa bude môcť verejnosť a obyvatelia zóny tešiť. Experti rozhodli správne.

Zo Southbanku môže byť atraktívna štvrť, hoci rozhodne je tu ešte množstvo otázok, ktoré treba vyriešiť. Možno najväčšou z nich je vzťah s Novým Lidom, ktoré vychádza z tradičnej blokovej schémy namiesto jemnej organiky nového projektu. Otázkou je aj riešenie priestoru medzi hrádzou a Dunajom, kde má ostať zachovaná, resp. upravená prírodná plocha. Vo výsledku bude ale urbanizácia priestoru pre Bratislavu benefitom.

Mnohí boli zo zverejnených návrhov sklamaní. Nemusí však byť o prvý prípad toho, že kvalita sa ukáže až počas prevádzky. Víťazní architekti sú dostatočne skúsení na to, aby vedeli pracovať s mestským priestorom. Pokiaľ sa podarí vysokú úroveň zámeru zachovať aj developerovi, je celkom možné, že v budúcnosti bude na dobrom výbere víťaza panovať široký konsenzus. Pre mesto by išlo o výbornú správu.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.