Adrian Gubčo 28.06.2023 18:30

Tvrdý boj o planetárium vrcholí. Magistrát ho považuje za prebytočné, aktivisti kontrujú

Informácia, že Hlavné mesto plánuje odstúpiť od zmluvy s investorom, ktorý mal vybudovať planetárium a mediatéku na nábreží Dunaja, priniesla búrlivú reakciu verejnosti. Magistrát tvrdí, že dohoda s developerom WOAL je nevýhodná, preto chce radšej získať prostriedky na iné projekty. Na druhej strane stojí združenie Slovenské planetáriá, ktoré upozorňuje, že ide o veľkú chybu.

Neochotné mesto

Náznaky, že vedenie Hlavného mesta uvažuje nad úpravách v dohode o urovnaní nárokov medzi Magistrátom a investorom v prípade bývalého PKO, sa objavili už pred niekoľkými mesiacmi. Primátor Bratislavy Matúš Vallo vtedy podľa portálu FINSIDER pripustil, že zmluva z roku 2015, kedy sa firma Henbury Development (dnes WOAL s.r.o., v ktorej majú účasť J&T Real Estate a Cresco Real Estate) zaviazala k výstavbe a prevádzke planetária, nie je výhodná.

Primátor pritom argumentoval, že samotná myšlienka planetárií už v súčasnosti nemá zmysel. Podľa neho je technologický pokrok, daný vzostupom virtuálnej reality, natoľko rýchly, že robí z takejto inštitúcie prežitok. V kontexte zlej finančnej situácie Bratislavy považuje za zmysluplnejšie, aby sa finančné prostriedky presmerovali na iné projekty – predovšetkým na rozvoj verejných priestorov. Až donedávna ale mesto nechcelo potvrdiť, či v tomto smere robí konkrétne kroky.

V priebehu minulého týždňa bol ale zverejnený program najbližšieho mestského zastupiteľstva, ktoré sa bude konať už zajtra. Vyplýva z neho, že mesto naozaj nemá o pokračovanie rozvoja planetária či mediatéky v River Parku II záujem. V projekte sa nemajú nanovo inštalovať ani sochy či vitráže z pôvodného PKO.

Namiesto toho má WOAL do určitej lehoty uhradiť mestu 8.180.000 eur, vybudovať verejne prístupné parkové námestie na mieste planetária pod hrozbou pokuty 2 milióny eur a darovať projektovú dokumentáciu pre projekty Živé námestie a Plató Staromestská v hodnote 2 milióny eur pod hrozbou pokuty 2,6 milióna eur. Časť z finančných prostriedkov má ísť aj na realizáciu týchto projektov a projekt nového PKO.

Tento plán sa stretol so zmiešanými reakciami. Najostrejšie vystúpila organizácia Slovenské planetáriá, ktorá bola priamou súčasťou prípravy projektu zariadenia na dunajskom nábreží. S citeľnou dávnou frustrácie poukázala na fakt, že dlhoočakávané planetárium – ktoré je v prípravách už od 30-tych rokov minulého storočia – je už takmer pred výstavbou. V danom momente však mesto všetky plány rozmetalo, čím podráždilo komunitu nadšencov astronómie a vedy všeobecne.

Primátor po kritike nemalej časti verejnosti pripravil obsiahle stanovisko. Hlavný odkaz znie, že vznik planetária je pre Bratislavu nevýhodný. „Celý niekoľkoročný nedôstojný, nevýhodný a pochybný proces okolo predaja pozemkov pod bratislavským PKO zavŕšila rovnako nevýhodná dohoda, ktorá mala stratu PKO v očiach širokej verejnosti aspoň trochu zmierniť,“ tvrdí Vallo. „Vtedajšie vedenie mesta ako absolútne nepatričnú záplatu ponúklo developerovi dohodu, podľa ktorej mal v tejto lokalite vybudovať a 30 rokov prevádzkovať planetárium a mediatéku.“

Za problematické považuje, že toto zariadenie by bolo majetkom developera. „Mesto by nemalo žiadny, alebo iba minimálny dosah na služby, ktoré by v rámci planetária a mediátéky developer ponúkal. Od výšky vstupného až po to, koľko hodín alebo dní do týždňa by planetárium vôbec fungovalo pre verejnosť, “ straší primátor. Podľa neho ide o budovu, určenú na prezentáciu oblohy, pričom dohoda zaväzovala developera investovať do vlastného majetku, z ktorého komerčnej prevádzky by ďalej mohol zarábať. „Toto naozaj nepovažujeme za vhodnú protihodnotu za stratené a doteraz nenahradené PKO,“ konštatuje Matúš Vallo.

Nové podmienky považuje za neporovnateľne výhodnejšie. „Namiesto planetária v hodnote približne 8 mil. eur, ktoré by mesto ani nevlastnilo ani neprevádzkovalo a developer by ho podľa vlastných zámerov komerčne zhodnocoval, sa preinvestuje približne 11 mil. eur priamo do majetku mesta, teda do spoločného majetku všetkých Bratislavčanov,“ zhŕňa M. Vallo. Plató Staromestská označuje za lepšiu protihodnotu za PKO. Verejná funkcia ostane v River Parku zachovaná v podobe námestia s kaviarňou.

Aj v oficiálnom stanovisku opakuje argument o technologickej zastaranosti planetárií. Súčasné technológie podľa neho umožňujú porovnateľný zážitok. Pri rýchlosti vývoja považuje záväzok 30 rokov prevádzkovať zariadenie za diskutabilné. „Navyše inde vo svete sa planetáriá väčšinou budujú ako súčasť múzeí a vedeckých štvrtí, resp. ako multifunkčné objekty, nie ako v našom prípade solitér v rezidenčno-administratívnej zástavbe,“ dodáva primátor, ktorý je zároveň architektom.

Matúš Vallo deklaroval ochotu sa stretnúť so zástupcami Slovenských planetárií. Napriek tomu, daný bod z programu rokovania zastupiteľstva nestiahol.

Developer Cresco Real Estate podporil krok mesta. Zdroj: Cresco Real Estate

Odborníci odmietajú tvrdenia mesta

Stanovisko mesta podporil jeden z developerov, ktorý pripravuje výstavbu v lokalite. Cresco Real Estate pripúšťa, že s planetáriom či mediatékou rátalo, pozitívna je však aj nová verzia. „Navrhovanú zmenu vítame. Prekrytie Staromestskej ulice, ktorá ju otvorí ako turistom tak obyvateľom a zároveň prirodzene rozšíri historické centrum mesta, je krok pozitívnym smerom,“ hodnotí Ján Krnáč, výkonný riaditeľ Cresco Real Estate. Rovnako hovorí aj o rekonštrukcii Námestia SNP. Dopĺňa, že obyvatelia mesta o nič neprídu, namiesto toho získajú zelené námestie.

JTRE sa k vývoju stavia o čosi diplomatickejšie. „Po celý čas prípravy projektu River Park 2 postupujeme v súlade s našimi záväzkami voči Hlavnému mestu SR Bratislava,“ upozorňuje Daniel Suchý, hovorca a senior PR manager JTRE. Firma pripravila dokumentáciu pre všetky stupne povoľovania, rozhodla sa však splniť vôľu Hlavného mesta. „Na základe požiadavky magistrátu sme súhlasili s dodatkom k dohode, ktorá upravuje vzájomné vzťahy súvisiace s investičným projektom na nábreží Dunaja.“

Kto sa ale rozhodne nezmieril s krokmi Magistrátu, je organizácia Slovenské planetáriá. Združenie priaznivcov astronómie, ktorí sa dlhodobo venujú vedecko-popularizačnej činnosti, bolo priamo zapojené do prípravy projektu. Podľa aktivistov sú tvrdenia primátora značne nepresné. Slovenské planetáriá rozobrali stanovisko primátora a poukazujú na problematické tvrdenia.

Pripomínajú napríklad, že astronomické krúžky sú úzko spojené s činnosťou bývalého PKO a jeho zánikom boli narušené. Nový projekt má tento nedostatok napraviť. Taktiež nesúhlasia s tvrdením, že by mesto nemalo vplyv na prevádzku. „Mesto sa roky stavia do pozície, že odmieta prevziať planetárium ako potenciálnu záťaž na prevádzkový rozpočet,“ pripomínajú. „Za 30 rokov budúcej prevádzky sa však dá dohodnúť buď odovzdanie mestu, alebo podstatne vyššie zapojenie mesta do prevádzky, ak o to mesto prejaví ochotu.“

Dôkazom je memorandum o spolupráci medzi mestom, developerom a občianskym združením z roku 2018, kde sa priamo píše, že formu spolupráce určia osobitné zmluvy. Miera kontroly by tak záležala priamo od Magistrátu.

K ďalším výhradám združenia patrí zahodenie prakticky hotového a na výstavbu pripraveného projektu na úkor zámerov, ktoré sú ešte len v úvodných štádiách prípravy. Napríklad Plató Staromestská ešte nemá jasné financovanie (rozpočet na projekt je odhadom 18 miliónov eur) a môže podľa aktivistov v prípade zmeny vedenia skončiť v koši.

Slovenské planetáriá veľmi jasne odmietajú tvrdenia o zastaranosti konceptu, pričom pripomínajú, že v iných európskych mestách sa planetáriá nielen budujú, ale aj modernizujú. Medzi príkladmi spomínajú blízke Brno, Prahu alebo Berlín, kde v posledných rokoch prebehli alebo sa v blízkej budúcnosti zrealizujú miliónové investície. Na základe postupu Magistrátu odmietajú úprimnosť jeho tvrdení o tom, že mu záleží na rozvoji vedy a vzdelávania – aj napriek dohode z memoranda napríklad neboli informované o pripravovanom zrušení projektu.

Aktivisti pripomínajú, že na Magistráte prebehlo stretnutie medzi nimi a zástupcami mesta, primátor však na ňom chýbal. „Keby ste boli prišli, vysvetlili by sme Vám, že planetárium nie je solitér ani prežitá technológia, ktorú nahradila virtuálna realita, ako neustále opakujete,“ obracajú sa na M. Valla. „Práve preto sme sa pred ôsmimi rokmi dali do tohto projektu: aby sme ustrážili, že bude obsahovať tú najlepšiu projekčnú techniku na prezentáciu vedy, techniky, ale aj kultúrnych podujatí. Investor túto latku nepodliezol.“

Mesto vyzvali, aby rokovanie o planetáriu odložilo a ponechalo priestor na verejnú diskusiu. Výsledok je už bohužiaľ známy.

Mesto chce namiesto planetária použiť peniaze na dokumentáciu pre Živé námestie a Plató Staromestská. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Potrebuje Bratislava planetárium?

Treba povedať, že postoj mesta má svojich priaznivcov. Mnohí súhlasia s primátorom, že planetárium je nepotrebnou inštitúciou, podmienky sú nevýhodné, architektonická úroveň uvažovanej budovy zlá a Plató Staromestská omnoho dôležitejšie alebo výhodnejšie. Slovenské planetáriá sa preto pustili do obsiahleho vysvetľovania, prečo ide o zmysluplnú investíciu.

Aktivisti v obsiahlom materiáli mapujú vývoj úvah o planetáriu v Bratislave, dôvodoch, prečo neexistuje, aká je situácia v zahraničí a napokon odpovedajú na mýty a otázky, ktoré sú so zámerom spojené.

Ako uvádzajú, ide o mestotvornú platformu, ktorá doplní zatiaľ obmedzenú ponuku príležitostí pre žiakov a študentov, ale aj pre rodičov a širšiu verejnosť. Planetárium vnímajú ako vedecko-popularizačnú, kultúrnu a spoločenskú inštitúciu, ktorá vypĺňa dôležitú úlohu v živote mesta. Taktiež pripomínajú, že Bratislava je posledným hlavným mestom v EÚ, ktoré planetárium nemá – predposledná Sofia ho otvorila pred niekoľkými mesiacmi.

Je to tak aj napriek faktu, že celkom konkrétne pokusy o vznik miesta pre prezentáciu astronomických aj iných objavov sa datujú už do roku 1936. Pôvodne mala hvezdáreň a planetárium stáť na mieste súčasného projektu Bonaparte, neskôr v priestoroch PKO, kde fungoval Astronomický úsek. Originálne úvahy upadli so zánikom PKO, od roku 2014 však združenie Slovenské planetáriá vyvíja aktivity za účelom jeho výstavby. Na základe skúseností so zahraničia odhadujú, že ho navštívi minimálne 100-tisíc ľudí ročne.

To by z nej urobilo jednu z najnavštevovanejších inštitúcií svojho druhu v meste. Určená by bola pre širokú verejnosť, ale najmä pre žiakov a študentov škôl. Aktivisti preto odmietajú, že by išlo o drahú investíciu pre niekoľko nadšencov – práve naopak, išlo by o projekt s celospoločenským dosahom, čo je dané aj odbornou dramaturgiou (to ho líši od kina). Združenie dokonca predpokladá, že po nejakom čase by bol samofinancovateľný, takže by pre mesto nebol žiadnou výraznou záťažou.

Tvrdí to aj Juraj Kubica zo Slovenských planetárií. „Prevádzkový model máme podrobne prepočítaný a oponovaný, napríklad na workshope Medzinárodnej asociácie planetárií v Toulouse na tom pracoval tím ľudí, ktorý potvrdil finančnú udržateľnosť prevádzky,“ upozorňuje. „Dimenzovanie kapacity je podrobne spracované podľa skúsenosti z viacerých zahraničných planetárií v porovnaní s veľkosťou spádovej oblasti a priemer kupoly 17 metrov a kapacita 150 miest na sedenie je ideálna na dobrú vyťaženosť a kvalitu projekcie.“

Naostatok, súčasný projekt by mal byť na vysokej technickej úrovni, čo by zaručilo kvalitný zážitok a atraktivitu. Čo sa týka architektúry, táto ostáva z veľkej časti zachovaná – a kontroverzná, keďže sa na dielo neorganizovala súťaž. Dnes prezentované vízie červenej „Dunajskej kvapky“ ale nezobrazujú finálnu podobu. „Vizuálny vzhľad architekti viackrát upravovali a finálna podoba nie je červená, ale vizualizácie vlastní investor,“ dopĺňa Juraj Kubica.

Za združením Slovenské planetáriá stoja viaceré vedecké kapacity, ktoré pôsobia na dôležitých pozíciách v školstve aj štáte. Bratislava sa tak očividne chystá odmietnuť projekt, ktorý je všestranne výhodný, návratný, technologický vyspelý, s veľkým potenciálnym dopadom na úroveň spoločnosti, investične zabezpečený a projekčne pripravený. Ide o očividnú chybu.

Kontroverzná architektúra "Dunajskej kvapky" prešla zmenami. Zdroj: Henbury Development

Keď vieme všetko najlepšie

Argumentácia vedenia mesta o nevýhodnosti má zjavné chyby, ktoré svedčia o tom, že sa primátor snažil nájsť dôvody pre ospravedlnenie svojho kroku, hoci v skutočnosti neexistujú. Možno by bolo férovejšie povedať, že sa v situácii, kedy Bratislava nemá dosť zdrojov na realizáciu jeho priorít, musel rozhodnúť pre odmietnutie nejakého zámeru. Obetoval preto planetárium.

Rozličné zástupné dôvody sú tak len nedôstojnou zámienkou. Úvahy o prebytočnosti planetárií v čase, kedy sa v iných mestách pracuje na ich modernizácií a zlepšovaní, pôsobia komicky. Mesto sa opäť tvári, že vie všetko najlepšie, čo môže uspokojiť časť voličov. Pokiaľ sa však rozhodnutia dávajú do širšieho kontextu, je zrejmé, že realita je úplne iná. Nanešťastie, planetárium nie je jediný prípad, kedy Bratislava akoby kráčala naproti všetkým moderným trendom.

V obdobnej situácii je napríklad Národné kultúrne a kongresové centrum. Aj v tomto smere je slovenská metropola výnimočná – ide o jediné hlavné mesto, ktoré nemá veľkú a reprezentatívnu kongresovú sálu pre podujatia na najvyššej úrovni. Hlavnému mestu to ešte vcelku nedávno neprekážalo. Ako sa primátor vyjadril (7:57) pred rokom pre portál Startitup, nevidí vo vzniku NKKC veľký zmysel, keďže mesto podľa neho z toho nič nemá.

Zámer NKKC, na ktorého príprave sa taktiež už nejakú dobu pracovalo, ukončil neslávne známy expremiér jedným statusom. Bratislavské planetárium môže odísť do zabudnutia jediným hlasovaním bez toho, aby mu predchádzala verejná diskusia. Magistrát síce môže hovoriť, že sa stretne so zástupcami občianskeho združenia a bude „hľadať riešenia“, dané rokovanie však všetky riešenia na dlhú dobu pochová. Žiadne alternatívy totiž neexistujú.

Toto nie je na dátach a faktoch založené rozhodovanie, s ktorého prísľubom prichádzalo súčasné vedenie mesta na Magistrát. Ide o mimoriadne problematické rozhodnutie, z ktorého cítiť osobnú agendu architekta, ktorý sa stal primátorom.

Vývoj okolo planetária ukazuje, do akej miery je Bratislava schopná posudzovať zámery, projekty a rozvoj naozaj komplexne. Z niektorých vyjadrení mestských predstaviteľov sa zdá, akoby v meste stačilo zlepšiť verejné priestory a všetky problémy budú zažehnané. Nanešťastie je to ale omnoho zložitejšie.

Výsledky zajtrajšieho zastupiteľstva môžu ukázať mnoho vecí, či už vo vzťahu k rozvoju, transparentnosti či verejnosti. Doterajší vývoj však naznačuje, že v porozumení potrieb mesta sme sa veľmi neposunuli.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.