Adrian Gubčo 26.06.2023 13:44

Koniec veľkého sna: Planetárium v River Parku II nebude, mesto ho odmieta

Zánik bývalého Parku kultúry a oddychu (PKO) na nábreží západne od River Parku bol vnímaný ako tragédia pre kultúru v Bratislave. Náhradou za zbúraný areál malo byť prvé bratislavské planetárium a mediatéka v rámci nového developmentu. Všetko ale nasvedčuje tomu, že nevznikne ani to – na podnet samotného Hlavného mesta.

Posledná známa vizualizácia planetária. Zdroj: J&T Real Estate

PKO bolo tvorené niekoľkými halami, ktoré mali pôvodne tvoriť zázemie pre organizáciu Dunajských veľtrhov. Keď však bolo po druhej svetovej vojne rozhodnuté o presune veľtrhov do Brna, nové priestory získali aj nový účel – vznikol tu kultúrno-spoločenský areál, ktorý sa stal dôležitým miestom v živote Bratislavy. Budovy neboli nikdy celkom pripravené na kultúrnu funkciu, mestu však postačovali.

Na začiatku 21. storočia sa začalo nad PKO zmrákať. Nové vízie transformácie nábrežia už s jeho zachovaním nerátali, namiesto toho mala vzniknúť polyfunkčná zástavba súčasného charakteru. Po mimoriadnych protestoch verejnosti developer, spoločnosť Henbury Development (neskôr pretransformovaná na WOAL s.r.o.), prisľúbila vznik kultúrnych priestorov, buď v zachovanej časti PKO alebo v novostavbe.

Mesto pod vedením primátora Milana Ftáčnika nesúhlasilo, čo viedlo k súdnemu sporu. Nasledujúci primátor, Ivo Nesrovnal, sa rozhodol z tohto sporu vycúvať. S developerom tak uzavrel novú dohodu. Mesto umožní asanáciu aj prevod pozemkov na investora, ktorý však musí výmenou za to zrealizovať niekoľko opatrení – okrem revitalizácie promenády dostal za úlohu vybudovať a 30 rokov prevádzkovať nové planetárium, v priestore jednej z budov zriadiť mediatéku a do nového projektu mal zakomponovať sochy či vitráže z pôvodného PKO. Mestské zastupiteľstvo takúto formu urovnania sporu odobrilo.

Časť verejnosti sa proti danému riešeniu postavila mimoriadne ostro. Koncept planetária so 140 miestami, nazvaného Dunajská kvapka – keďže svojim architektonickým riešením malo odkazovať na susedný vodný tok – považovala za veľmi chabú náhradu kultúrnej funkcie pôvodného PKO. Na druhej strane bola organizácia Slovenské planetáriá, ktorá pripomína, že Bratislava je jediné hlavné mesto krajiny EÚ, kde sa takéto zariadenie nenachádza.

Vášne medzičasom vyhasli a zdalo sa, že všetko smeruje ku vzniku projektu vo viac-menej známej podobe. Časť developmentu medzi River Parkom a novým námestím s planetáriom (vrátane) má budovať spoločnosť J&T Real Estate, druhú Cresco Real Estate. Príprava zámeru postupuje veľmi pomaly, keďže plány developerov čelia odporu časti verejnosti. Napriek tomu nastal v poslednom období postup, v dôsledku ktorého sa zdalo, že Bratislava dostane novú „ikonu“ – ak tak možno atypicky riešené planetárium od kancelárie GFI nazvať.

Dnes však všetko nasvedčuje tomu, že z planetária a ani verejných funkcií v River Parku II nebude vôbec nič. Ako vyplýva z materiálov, zverejnených pred najbližším rokovaním mestského zastupiteľstva, mesto už planetárium nepotrebuje. Podľa predkladateľov dôvodovej správy, teda primátora Matúša Valla, riaditeľa kancelárie primátora Jakuba Kmeťa a zástupcov Metropolitného inštitútu Bratislavy, vznik planetária a mediatéky „neadresujú aktuálne potreby rozvoja mesta, resp. vzhľadom k rozvoju bežne dostupných služieb či stavu vedy a techniky, nie sú aktuálne“.

Preto navrhujú vypustiť záväzok developera zriadiť tieto priestory alebo inštalovať sochy a vitráže z PKO. Namiesto toho má WOAL do určitej lehoty uhradiť mestu 8.180.000 eur, vybudovať verejne prístupné parkové námestie na mieste planetária pod hrozbou pokuty 2 milióny eur a darovať projektovú dokumentáciu pre projekty Živé námestie a Plató Staromestská v hodnote 2 milióny eur pod hrozbou pokuty 2,6 milióna eur.

Vízia planatária z priestorov mediatéky, ktorú mal developer taktiež zriadiť. Zdroj: J&T Real Estate

River Park II sa tak zmení na čisto komerčný projekt, kde po bývalej kultúrnej náplni neostane ani zmienka. To sa nepáči organizácii Slovenské planetáriá, ktorá sa ku kroku Magistrátu postavila mimoriadne kriticky. „Mesto Bratislava sa chystá uštedriť ranu pod pás vzdelávaniu, vede a kritickému mysleniu,“ tvrdí. „Projekt sa dostal do fázy, keď je všetko pripravené na realizáciu, je kompletne pripravená projektová dokumentácia, na základe ktorej je možné vydať stavebné povolenie. Preto ako blesk z jasného neba prišla vo štvrtok 22.6.2023 správa, že mesto hodilo planetárium cez palubu.“

Slovenské planetáriá upozorňujú, že zámer bol v príprave osem rokov a mimoriadne by pomohol vzdelávaniu. Nadväzuje navyše na tradíciu astronomického úseku v PKO. „Planetárium nie je hvezdáreň, kde sa ďalekohľadom pozorujú hviezdy. Je to projekčná plocha polguľovitého tvaru, na ktorú sa premieta napr. aj nočná obloha. Vďaka moderným projektorom to však už v súčasnosti zďaleka nie je len o "premietaní hviezdičiek". Panoramatickým spôsobom je možné zobraziť čokoľvek,“ približuje organizácia.

Mesto je ale očividne presvedčené o správnosti svojho postupu, hoci pripúšťa, že ide o náročnú tému. Primátor Bratislavy Matúš Vallo poskytol YIM.BA krátke stanovisko. „Nie je isté, že to tam bude. Je to medzi materiálmi, ale je otázne, či to stiahneme alebo nie. Dúfam, že nie,“ hovorí Vallo.

Postoj vedenia mesta vychádza z pomerne jasnej rovnice. Pre primátora a jeho tím je absolútnou prioritou realizácia komplexnej obnovy Námestia SNP s okolím (Živého námestia) a vybudovanie Plató Staromestská. V súčasnej finančnej situácii ale Magistrát nemá prostriedky na ufinancovanie nielen realizácie, ale ani projektovej prípravy. Rozhodlo sa tak obetovať práve planetárium, ktoré aj tak považuje za nepotrebné.

Ako to berie developer, nie je v tejto chvíli známe. YIM.BA oslovila JTRE s otázkami, do dátumu uzávierky ale developer odpovede nepripravil. Faktom ostáva, že námestie so zeleňou by sa tu vyskytlo pravdepodobne aj tak. Mesto investorovi prikázalo, že tu môže umiestniť maximálne jednu jednopodlažnú nadzemnú stavbu s verejnou funkciou s plochou 250 metrov štvorcových – pravdepodobne tak vznikne verejne prístupná terasa reštaurácie.

Ide tak o definitívnu bodku za príbehom kultúry a skutočného verejného účelu v priestore bývalého PKO. O riešení v podobe planetária, ktoré nebolo výsledkom architektonickej súťaže, či mediatéky, ktorá by mala skôr charakter klasického retailového priestoru, možno mať objektívne pochybnosti. Na druhej strane, kritika Slovenských planetárií, že sa k dohode došlo bez verejnej diskusie, stojí za zmienku tiež.

Koniec sna o planetáriu poslúži na financovanie sna o premostení Staromestskej. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Bratislava sa tak dostane do pozície mesta, ktoré nemá ani náhradu PKO, ani planetárium  - pričom to druhé možno nebude mať vôbec. V prípade novej kultúrno-spoločenskej sály sa hovorí o potenciáli pre vznik novej budovy v areáli Zlatých Pieskov. Lokalita bola opäť vybratá bez širšej diskusie. Mesto odkazuje najmä na dostupnosť pozemkov a priaznivý Územný plán. Ak však nemá prostriedky na Námestie SNP, o novom PKO možno úspešne pochybovať. 

Celá situácia ukazuje, že v Bratislave okrem kultúrno-spoločenských či vzdelávacích budov chýba ešte niečo, čo by pomohlo rozvíjať dôveru v rozvoj mesta: transparentná a otvorená prezentácia vízií a zámerov Magistrátu. Keďže dnes nič také neexistuje, verejnosť je konfrontovaná s prekvapivými rozhodnutiami s otáznymi dlhodobými benefitmi a úplne neznámymi alternatívami.

Nech táto situácia dopadne akokoľvek, Slovenské planetáriá a fanúšikovia spoznávania vesmíru sa môžu asi s víziou vzniku moderného zariadenia v centre mesta rozlúčiť. Pokiaľ nechcú využívať školské planetáriá, jedinou možnosťou je návšteva iných slovenských či zahraničných miest a mestečiek, kde sa takéto inštitúcie nachádzajú.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.