Adrian Gubčo 16.10.2023 12:10

Zo strašidelnej hanby okrasa mesta. Neobarokový dom na Šulekovej sa obnovuje a odhaľuje pôvodnú podobu

O mohutnom neobarokovom dome na Šulekovej 3 v Starom Meste sa dlho hovorilo, že v ňom straší. Autori týchto tvrdení vychádzali z desivého stavu objektu v kombinácii s jeho monumentálnou architektúrou. Teraz sa ale všetko zmenilo: dom sa už dlhšie opravuje a začína sa odhaľovať jeho pôvodná príťažlivá podoba.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Šulekova bola až do konca 19. storočia prakticky bezvýznamná cesta, vedúca do vinohradov nad Bratislavou. V roku 1859 bol prvýkrát zaznamenaný jej názov Kozia cesta, čo naznačuje, že sa tadiaľto vyháňali kozy na pašu. S postupným rastom mesta, rozvojom priemyslu a rozširovaním zámožnej a strednej triedy sa začalo prostredie meniť. Bohatší mešťania unikali z centra a v duchu vtedajšej módy si začali budovať na vŕškoch nad mestom vily.

Súčasťou vilovej štvrte sa stala aj Šulekova. Na začiatku 20. storočia už v okolí prebiehal čulý stavebný ruch. Predmetný pozemok sa rozhodli využiť stavebný inžinier Jozef Erdélyi a obchodník Eduard Ehrenwald (hoci sa hovorí aj o židovskej rodine Fleischmanovcov) na vybudovanie väčšieho nájomného obytného domu. Výstavba sa začala v roku 1910 a ukončená bola v roku 1911.

Staviteľ a mestský inžinier Henrich Szántó dal domu neobarokový vzhľad a vďaka mierne konvexnej čelnej východnej fasáde a výraznému štítu sa stal neprehliadnuteľnou súčasťou lokality. Charakteristický vzhľad mu dodáva aj strecha. Budova má štyri podlažia, na každom boli umiestnené dva byty. V roku 1980 bol dom vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

To každopádne nezabránilo jeho chátraniu. Verejnosť si objekt spája najmä s desivým stavom, čo je dôsledok dlhodobej absencie údržby, ako aj faktu, že budova bola dlhšie prázdna. V roku 2009 ju mal opustiť posledný nájomník, hoci jeden obyvateľ mal ešte stále v dome nahlásený trvalý pobyt. Až v roku 2018 sa začal postupne hýbať zámer rekonštrukcie.

Už v roku 2005 dom kúpila firma Resident a.s., ktorá je v Bratislave spojená s určitými kontroverziami – investor sa podieľal na rekonštrukcii domu na Palisádach 43, kde bola pôvodná dvojpodlažná vila nadstavaná štýlovo zhodnou nadstavbou. Priebeh rekonštrukcie však vzbudil odpor, keďže stavebník podľa mnohých zasiahol do staršieho objektu príliš radikálnym spôsobom. Dnes je ale budova dokončená a prostredie dopĺňa vcelku dobre.

V prípade Šulekovej sľubuje, že zachová pôvodnú funkciu. V pôvodnom rozsahu sa má zachovať aj architektonická hodnota stavby. Investor pritom vychádza z podmienok, daných stavebným povolením a príslušnými stanoviskami pamiatkarov.

Práce dnes ešte nie sú ukončené, napriek tomu sa už ale odhaľuje vonkajšia podoba domu. Vymenená bola strecha, okná, kompletne obnovené boli fasády, vrátane výzdobných prvkov. Objekt dnes kombinuje odtiene žltej, ktorá je pomerne obľúbená pri realizáciách z daného obdobia. Očividne bude opravené aj pôvodné oplotenie. Dá sa tak už teraz konštatovať, že z hanby štvrte aj mesta sa stala jeho okrasa.

Práce sa pravdepodobne dokončia v priebehu budúceho roka. Investor detaily k predaju bytov nezverejňuje. Pravdepodobne tu však bude umiestnené exkluzívne bývanie, podobne ako to bolo v minulosti. Dá sa predpokladať, že podobné chátranie už domu nehrozí, práve naopak – stane sa trvalou pripomienkou vysokých ambícií a štandardu, ktorý dali budove na Šulekovej 3 jej stavitelia na začiatku 20. storočia.

Vila Gejzu Steinera. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Dokončením tejto rekonštrukcie sa posilní exkluzívny charakter lokality v blízkosti bratislavských Palisád. O jej vysokej úrovni s nadšením písali doboví autori už pred storočím, pričom už vtedy mala charakter lukratívnej štvrte. Obyvateľmi štýlových viliek, domov a bytoviek boli priemyselníci, obchodníci, úradníci a vplyvní intelektuáli. Vznik Československej republiky na tom nič nezmenil, práve naopak – rozvoj územia sa ešte zintenzívnil.

Príkladom je neďaleko stojaca vila na Zrínskeho 4, ktorá dnes taktiež prechádza rekonštrukciou. Budova je pamiatkovo chránená a označovaná ako Vila Gejzu Steinera. V medzivojnovom období išlo o podnikateľa v oblasti zasielateľstva a povozníctva, ktorý však o firmu prišiel v dôsledku arizácií. Nádherná secesná budova z rokov 1914-1915 je trvalým pomníkom špičkového vkusu jej originálnych majiteľov.

V súčasnosti sa pomaly začína dariť nadväzovať na tento prístup, keď mnohé novopostavené domy a vily dosahujú vysokej architektonickej úrovne. Nanešťastie, nesekundujú im aj verejné priestory, ktoré sú naďalej v mimoriadne zlom stave – paradoxne, v horšom ako v omnoho menej lukratívnych lokalitách.

S postupujúcimi rekonštrukciami historických budov v centre mesta tak možno konštatovať, že ojedinelé zanedbané domy v skutočnosti nie sú takou zásadnou hanbou Bratislavy. Skutočne zle o nej vypovedá trúchlivá úroveň chodníkov, ciest, verejného osvetlenia či inžinierskych sietí. Ich zlepšenie by pre zvýšenie úrovne metropoly spravilo v konečnom dôsledku omnoho viac ako obnova zužujúceho sa počtu zdevastovaných pamiatok.

Fotografie z 12.10.2023. Pozrite si rekonštrukcie historických pamiatok vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.