Nová tržnica na Trnavskom Mýte sa hneď po svojom otvorení v roku 1983 stala pojmom. A to nielen medzi Bratislavčanmi, ktorí sem s obľubou prichádzali nakupovať čerstvé ovocie a zeleninu priamo od pestovateľov, mäso od drobných chovateľov, secondhandový tovar rozličného druhu, či ochutnávať víno od jeho domácich dorábateľov. O nadmestskom význame tržnice svedčili slušné počty návštevníkov z celého Slovenska, ktorí na jej adresu nešetrili superlatívmi.
Bizarné a na svoju dobu – s ohľadom na politický režim – provokatívne dielo architekta Ivana Matušíka vyrástlo neďaleko tradičného centrálneho trhoviska. Akoby inšpirovaná „lešeňovo-potrubným“ exteriérom iba o šesť rokov staršieho parížskeho Centre Pompidou, bratislavská Nová tržnica pútala pozornosť okoloidúcich prakticky od svojho vzniku. K exkurzii do jej útrob ich nabádal aj samotný interiér nevšednej budovy s prostredím na kultivovanej a hygienicky prijateľnejšej úrovni ako vonkajšie trhy na neďalekej „Miletičke“.
Celkový koncept tržnice pôsobil na rigídne spoločensko-ekonomické pomery 80. rokov 20. storočia pomerne odvážne až extravagantne. Horizontálno-vertikálnou kompozíciou uličiek, pasáží a galérií sa do projektu podarilo premietnuť motív rušného trojrozmerného trhoviska pulzujúceho pod „kupolou“ preskleného obvodového plášťa. Odkrytie vzduchotechnických potrubí – 12 na streche a 6 na zemi – evokuje pri pohľade zvonka náznak architektúry v štýle high tech, iní ľudia v tom zase chceli vidieť dobový parník. Na vtedajšie požiadavky relatívne progresívny konštrukčný systém zabezpečuje mohutný železobetónový skelet so suterénom, prízemím a poschodím a so schodiskami po oboch koncoch budovy.
Biografická krivka dnes 39-ročnej tržnice dosiahla vrchol svojej vyťaženosti niekedy koncom 80. rokov 20. storočia a odvtedy je na kontinuálnom zostupe. „Desiatky rokov nepretržite slúžila Bratislavčanom so svojou pôvodnou funkciou na nákup tovarov a služieb. Až 90. roky a vtedajší veľký rozmach obchodných centier tržnici neprospel a zaplavil ju tovar pochybnej kvality z Ázie,“ opisuje životný príbeh tržnice hovorca mestskej časti Bratislava - Nové Mest Marek Tettinger a dodáva: „Tento významný objekt architektonického dedičstva 20. storočia dnes dopláca na to, že v minulých desaťročiach sa do jej rekonštrukcie a údržby nedostatočne investovalo. Teraz o to viac táto vzácna budova potrebuje efektívne, udržateľné, koncepčné a zodpovedné plánovanie so zapojením rôznych záujmových skupín.“
Počas veľkej časti tohto obdobia bola tržnica vo vlastníctve Hlavného mesta a v správe trojice mestských častí - Nové Mesto, Rača a Vajnory. Úpadok tržnice bol okrem nedostatku pozornosti spôsobený aj zhoršovaním úrovne okolitého verejného priestoru a jeho devastáciou vizuálnym smogom. Samospráva tak začína naprávať vlastné chyby.
Už v auguste 2021 sme ohlásili aj YIM.BA nový dizajn manuál, ktorým sa začalo riadiť usporiadanie interiéru tržnice. Zároveň boli predstavené vizuály jej budúceho vzhľadu od Atelieru 008. Manuál nadväzuje na pôvodné hodnoty objektu a má s ním byť úplne v súlade. V tomto zmysle sa postupovalo aj doteraz - zmenám vo vnútri predchádzala obnova exteriéru, keď výduchy dostali (presne podľa originálneho projektu) nový červený náter, rovnako ako strecha. Nanešťastie, červená úprava zatiaľ ostáva na plochách z betónu, kde sa pôvodne nenachádzala.
Zmena interiéru podľa nového dizajn manuálu neobišla ani farebnosť konštrukčných prvkov. Pôvodná ružová na oporných stĺpoch sa po novom zmenila na sivú v akoby industriálnom štýle, informuje podnik verejnoprospešných služieb EKO – príspevková organizácia, ktorá budovu spravuje a ktorej zriaďovateľom je mestská časť Bratislava - Nové Mesto. „Vdýchnuť priestorom tržnice jednotnosť a modernosť, čím sa má obnoviť čistota a jednota pôvodného architektonického zámeru“ – definuje cieľ nového dizajn manuálu EKO.
Kľúčovou víziou konceptu rekonštrukcie je zachovanie pôvodného charakteru tržnice. Preto rešpektuje logiku pôvodného interiéru vychádzajúcu z idey tradičného mestského bloku tvoreného námestiami, ulicami, obchodmi, pasážami a galériami. Medzi ďalšie prvky, ktoré ostanú v rámci obnovy zachované, patria farmársky trh v prednej zóne od Šancovej ulice, gastro s novým mobiliárom v zadnej zóne od Krížnej ulice či centrálny koridor v dlhšej osi objektu.
Noví nájomcovia, ktorých sem plánuje pritiahnuť, budú musieť svoje prevádzky prispôsobiť novým pravidlám. Pasívni neostali ani doterajší – niektorí začali s prerábaním svojich prevádzok v duchu novej dizajnovej príručky už vlani. Tí, ktorí na to pre výpadky z príjmov momentálne nemajú, dostanú zrejme úľavu v podobe časového odkladu. Prevádzky v tržnici sa budú zároveň riadiť novým „plánogramom“. Tie po bokoch ostanú na svojich pôvodných miestach, no s jednotným novým označením, zatiaľ čo vstupná zóna má po odstránení nevhodne umiestnených stánkov slúžiť ako priestor na príležitostné trhy.
Významnou súčasťou revitalizácie priestorov tržnice má byť podľa správcu aj obnovenie jej pôvodnej materiálovej bázy a farebného spektra, výmena rozbitých skiel na jej „kupole“, oprava klimatizácie a motorov v strojovni vzduchotechniky, ako aj modernizácia sociálnych zariadení. V opravách sa má pokračovať bez toho, aby bola prevádzka tržnice prerušená.
Zmeny neobišli ani vonkajšie okolie stavby. Vzhľadom na to, že pôvodného nájomníka parkoviska vystriedal novomestský EKO podnik VPS, od začiatku júna 2022 tam prebieha rekonštrukcia parkovacích plôch a parkovacieho systému. Čiastočné a dočasné obmedzenia súvisiace s rozkopávkami majú vo výsledku priniesť vyššiu kvalitu verejného priestoru, ktorý doteraz pôsobil ako trvalé provizórium.
Problematika komplexnej obnovy Novej tržnice na Trnavskom Mýte si vzhľadom na svoj náročný – takpovediac interdisciplinárny charakter vynútila koncom júna 2022 rokovanie zástupcov Hlavného mesta SR, mestskej časti a odborníkov z oblasti kultúry, architektúry a urbanizmu. „Na stretnutí boli pomenované kľúčové úskalia a výzvy, ktorým tržnica dnes čelí, ako napríklad nízka návštevnosť, absencia mladšej generácie medzi zákazníkmi, slabá ponuka služieb a tovarov, vizuálne rozbitý interiér, energetická náročnosť budovy a jej nedobrý stavebno-technický stav spojený so slabým financovaním,“ uviedol Tettinger.
Ako dodal, v diskusii o budúcej podobe tržnice odzneli aj konkrétne návrhy na zapojenie ďalších aktérov, ktorí by mohli veci pomôcť, ale aj na použitie osvedčených postupov ako ekonomický, stavebno-technický a energetický audit či prieskum potrieb užívateľov tohto verejného priestoru. „Potrebujeme nastaviť predaj a služby vzhľadom na viaceré cieľové skupiny, aby sme v procese revitalizácie nezabudli ani na pôvodných zákazníkov, ktorí tržnicu navštevujú dlhé roky,“ vysvetlil novomestský starosta Rudolf Kusý.
Účastníci diskusie sa zhodli na tom, že kvalitná stratégia rozvoja tržnice sa musí zakladať na participačnom procese, rozloženom do jednotlivých fáz obnovy a s vyčíslenými nákladmi v reálnom čase. Potreba zachovať architektonické hodnoty budovy sa ukázala ako priorita číslo jeden. „Nová tržnica je jedna z posledných budov neskorého modernizmu, ktoré stále slúžia verejnosti vo svojej pôvodnej úlohe. Na tomto samospráva neplánuje nič meniť,“ ubezpečil hovorca Nového Mesta Marek Tettinger.
Zdroj: SITA
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac