Martina Gregová 29.07.2024 18:55

Unikátna pamiatka sa vrátila do Bratislavy. Kalvária bola takmer zničená, dnes je citlivo obnoveným verejným priestorom

Systematická likvidácia jednej zo vzácnych bratislavských pamiatok začala už v 50. rokoch minulého storočia a do 21. storočia sa z nej zachovalo len niekoľko prvkov. Bratislavskú Kalváriu sa však napokon podarilo zachrániť. Dnes podľa odbornej verejnosti patrí medzi najlepšie obnovené verejné priestory hlavného mesta. Kalvária zažila príbeh, aký by si zaslúžili mnohé pamiatky v celej krajine. 

Autor: Juraj Hantabal

Bratislavská Kalvária patrí medzi najstaršie stavby svojho druhu v celej strednej Európe. Postavená bola na pamiatku bitky proti Turkom pri Viedni, ktorá sa odohrala v roku 1683. Základný kameň výstavby bol položený v máji 1694 a Kalvária bola kompletne dostavaná v roku 1725. Pôvodne pozostávala zo siedmich kalvárskych kaplniek a dvoch prípravných.

Ako uvádza OZ Bratislavská Kalvária, ešte v 40. rokoch minulého storočia boli všetky kaplnky v relatívne obstojnom stave. Kalvária však bola postupne likvidovaná a napokon takmer úplne zničená v 50. rokoch, čo bolo spôsobené predovšetkým nástupom komunistického režimu a s ním spojenými politickými dôvodmi.

„Do 21. storočia sa zachovalo len torzo, ruina jedinej kaplnky Ecce homo a spráchnivelý drevený kríž s bronzovou sochou Krista nad schátraným schodiskom,“ popisuje občianske združenie. „Obnova Kalvárie bola pozvoľná, spočiatku prebiehala len formou altruistických brigád našich a zahraničných študentov na čistení a úprave terénu.“ 

Významný míľnik nastal v roku 2018, kedy sa do obnovy Bratislavskej Kalvárie zapojili architekti, manželia Hantabalovci, mestská časť Bratislava-Staré Mesto a Bratislavská arcidiecéza. Krátko nato vzniklo občianske združenie Bratislavská Kalvária a obnova tohto výnimočného miesta sa rozbehla naplno. Hlavným cieľom združenia bolo od začiatku zachovanie a rozvoj kultúrneho a duchovného dedičstva bratislavského Kalvárskeho vrchu, jeho hmotná a duchovná revitalizácia, dobudovanie, udržiavanie a oživenie celého areálu.

„Toto miesto poznáme od detstva, keďže naši rodičia a starí rodičia žili práve tu. Kalvária je nám preto veľmi blízka,“ objasňujú manželia Hantabalovci dôvody založenia OZ. „Druhý dôvod je, že sme veriaci a ako architekti môžeme priložiť ruku k dielu. Veríme, že každý architekt by sa mal venovať verejnému priestoru a dávať mu pridanú hodnotu pre užívanie širokou verejnosťou. Pre nás je toto miesto darom a o to viac nás to teší a napĺňa,“ dodávajú.

V roku 2019, spolu so založením OZ, vznikol aj Manuál Krížovej cesty, postavený na historických podkladoch. Architektom sa podarilo získať historické fotografie a dokumenty z Mestského úradu ochrany pamiatok od Viery Obuchovej, ktorá pracovala na archívno-historickom výskume bratislavskej Kalvárie. Celý projekt bol navyše konzultovaný s Krajským pamiatkovým úradom.

Keď sa manželia Hantabalovci začali obnove venovať naplno, bola táto lokalita podľa ich vlastných slov miestom zabudnutým pre mnohých Bratislavčanov. „Počas komunistického režimu bola Kalvária systematicky likvidovaná so zámerom, aby zanikla, čo žiaľ pokračovalo aj po roku 1989 a takmer sa to aj podarilo,“ približujú architekti stav lokality v čase začiatku obnovy. „Bola to zarastená húština s jedným krížom a pár artefaktmi. Tým, že sem chodilo veľmi málo ľudí, boli tu optimálne podmienky pre bezdomovcov a rôzne asociálne skupiny. Jednoducho neprívetivé miesto,“ konštatujú.

Hlavnou filozofiou obnovy Kalvárie sa stalo heslo: „To, čo sa zachovalo, odprezentovať a chrániť ako stopu minulosti, doplniť ju novotvarmi architektúr jednotlivých zastavení ako stopu súčasnosti a spolu vytvoriť jeden celok." Aj napriek tomu, že podobné miesta sú roztrúsené po celej Európe, inšpiráciu na obnovu architekti podľa vlastných slov v iných projektoch nehľadali. Verili, že bratislavská Kalvária je špecifická v mnohých smeroch a preto si zaslúži svoj jedinečný koncept.

V prvej fáze projektu prebiehala obnova zachovaných častí krížovej cesty, ktorá zahŕňala doplnenie kamenného terénneho schodiska, zábradlia s kamenným stĺporadím, odhalenie pôvodnej dlažby a úpravu terénu. Tieto časti boli zrekonštruované do podoby z roku 1894. V roku 2018 v lokalite pribudli nové lavičky. O rok neskôr prešlo úpravou návršie s krížmi.

Jednou z najdôležitejších častí celého projektu bola obnova jediného zachovaného torza pôvodného šiesteho zastavenia. Jeho rekonštrukcia prebehla podľa požiadaviek Krajského pamiatkového úradu. „Pri obnove bolo potrebné úzko spolupracovať s majiteľmi pozemkov, mestskou časťou a KPÚ. To si veľakrát vyžiadalo vysokú diplomaciu,“ tvrdia architekti.

Pre obnovené zastavenia bol vybratý minimalistický architektonický jazyk. Autor: Juraj Hantabal

V roku 2022 bol v lokalite postavený základný kameň Novej krížovej cesty. Nové zastavenia boli postupne vybudované v priebehu roku 2023. Autori návrhu pre ne zvolili minimalistický architektonický jazyk. „Zvolenie tejto formy nebolo náhodné. Jednoduchý tvar odráža čistotu a vzdušnosť. Priechodnosť zase otvorenosť dnešného človeka. Dôležité bolo vytvoriť otvorenosť zastavení, aby dnešný človek mohol vojsť dovnútra diania a osobne prežiť Krížovú cestu alebo meditovať,“ vysvetľujú Hantabalovci.

Náhodná nebola ani zvolená proporcia či tvar nových zastavení. Vychádzajú totiž z dĺžky, šírky a hĺbky pôvodných objektov, čím chceli nadviazať na históriu a spojiť ju so súčasnosťou. „Na miestach pôvodných zastavení sme zároveň vytvorili na súčasných zastaveniach drážku reliéfu priečelia pôvodnej kaplnky ako edukačnú pripomienku pre budúce generácie,“ dopĺňajú.

Moderný a minimalistický architektonický výraz nových zastavení bol navyše podporený súdobým materiálom. „Nenavrhli sme repliky, ale len zakonzervovali to, čo tu z minulosti ostalo. Takto je to svedectvo doby, všetko, čo sa tu odohralo v minulosti, vrátane devastácie v komunistickom režime. To sme chceli zaznamenať pre ďalšie generácie. Bez toho by na tomto mieste neostal záznam o 20. storočí,“ dodávajú architekti.

Projekt obnovy bratislavskej Kalvárie bol tento rok nominovaný na prestížne ocenenie CE ZA AR 2024 v kategórii Exteriér. Autori projektu veria, že sa prostredníctvom tejto mienkotvornej ceny o Kalvárii dozvie ešte viac ľudí, čo prispeje k oživeniu tohto zabudnutého verejného priestoru.

Aj keď počiatočným zámerom všetkých zúčastnených bola obnova tejto časti hlavného mesta, architekti zároveň dúfajú, že sa projekt stane inšpiráciou aj pre iné miesta podobného charakteru. Tých je na Slovensku hneď niekoľko a mnohé z nich by si podobný prístup rozhodne zaslúžili.

(Hantabal Architekti, OZ Bratislavská Kalvária, FB Bratislavská Kalvária, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.