Adrian Gubčo 07.10.2020 12:09

Rekonštrukcie staromestských budov, september 2020

Hoci pandémia koronavírusu COVID-19 narušila niektoré plány, týkajúce sa obnovy viacerých budov a objektov v centre mesta, ďalšie rekonštrukcie sa rozbehli alebo dokončili. Niektoré zo vzácnych bratislavských pamiatok tak získali úplne novú podobu. Týka sa to aj charakteristických budov, ktoré verejnosť poznala s odlišným vizuálom.

Výraznými zmenami prechádza viacero objektov, ktoré získavajú úplne novú fasádu, spojenú so zmenou farebnosti. Keďže sa mnohé z týchto budov zároveň nachádzajú v exponovaných polohách, neostalo to bez odozvy časti obyvateľov. Tí si teraz musia zvyknúť na zmenu zaužívaných pohľadov či vedút.

Pozrime sa tak na pamiatky a budovy v centre mesta, ktoré aktuálne prechádzajú rekonštrukciami či reštaurovaním. Veľká časť z nich sa nachádza aj priamo v stredovekom centre mesta, niektoré známe budovy však aj mimo neho. Všetky zmieňované rekonštrukcie prispievajú k postupnému skvalitňovaniu výzoru centrálnej Bratislavy.

Palác Kooperativy na Hlavnom námestí

V týchto týždňoch vrcholí rekonštrukcia tzv. Paláca Kooperativy, teda Paláca uhorskej eskontnej a zmenárenskej banky na Hlavnom námestí, pozoruhodná secesná pamiatka z roku 1911. Autormi budovy sú architekti Albert Kálmán a Gejza Kiss, ktorí nahradili pôvodný Auerov dom ešte so stredovekými základmi. Budova sa neskôr stala známou najmä vďaka prítomnosti kaviarne Roland, ktorá sa usídlila v bývalej bankovej hale.

Na konci roku 2018 však výbuch propán-butánovej fľaše v stánku počas Vianočných trhov spôsobil požiar, po ktorom vyhorela celá kaviareň a poškodila sa fasáda. Majiteľ budovy, poisťovňa Kooperativa, po prieskume zistil, že devastácia je výraznejšia a bude potrebné zrealizovať masívnu rekonštrukciu. Tá je teraz pred dokončením – minimálne pri pohľade z exteriéru, kde už bola dokončená fasáda priečelia, ktorá získala pôvodnú farebnosť, a finišuje sa aj s parterom a výzdobnými prvkami.

Komplexná rekonštrukcia sa však týka aj nádvoria, o ktorom sa predpokladá, že bude sprístupnené. Rozšíriť by sa sem mala prevádzka kaviarne a bistra, ktorého vznik sa očakáva na mieste bývalého Rolanda. V budove by mala sídliť aj samotná Kooperativa, okrem toho by tu však mali byť prenajímateľné priestory pre ďalších klientov. Obnova priniesla odstránenie nánosov z neskorších období, vnútorná dispozícia budovy sa tak vyčistila, hoci po novom bude dobre slúžiť súčasným nárokom.

Oživenie jednej z najvýraznejších budov historického jadra mesta obohatí Hlavné námestie a centrum mesta vo všeobecnosti. Aj v tomto prípade sa zvolila miernejšia farebnosť, s námestím sa však zžila pomerne rýchlo a dobre. Architektom obnovy interiéru by mala byť kancelária Morocz_Tacovsky.

Tzv. Prvá bratislavská sporiteľňa na Laurinskej 1 v rekonštrukcii

V blízkosti Hlavného námestia, na križovatke Rybárskej brány, Laurinskej a Panskej ulice, sa rozbehli hneď dve rekonštrukcie. Prvá z nich sa týka budovy na Laurinskej ulici 1, známej aj pod názvom Prvá bratislavská sporiteľňa. Klasicistická budova pochádza z roku 1846 a pôvodne bola postavená ako nájomný bytový dom. Národnou kultúrnou pamiatkou sa stala v roku 1963 a po revolúcii v nej sídlila banka. Budova prešla rekonštrukciou naposledy v 90-tych rokoch 20. storočia.

Naproti nej, priamo nad známou sochou Čumila, sa objavilo lešenie aj na dome na Panskej ulici 1. Podľa všetkého nejde o Národnú kultúrnu pamiatku a vyznačuje sa jednoduchou klasicistickou fasádou. V jeho parteri, orientovanom do Rybárskej brány, sa donedávna nachádzala rybná reštaurácia, táto však zanikla. Rekonštrukcia snáď prinesie nielen príťažlivejšiu podobu budovy, ale aj vznik nového konceptu, ktorý už nebude z kategórie turistických pascí.

Nádvorie Albrechtovho domu

Pozitívne aktivity prebiehajú aj na Kapitulskej ulici, pravdepodobne najstaršej ulici v Bratislave. Už zmieňovaná revitalizácia tzv. Albrechtovho domu postúpila do takej fázy, že sa priestor domu i nádvoria začal pravidelne otvárať pre verejnosť. S obnovou budovy, ktorej základy pochádzajú už z 12.-13. stor., sa začalo pre niekoľkými rokmi a ide o mimoriadne pozitívny príbeh.

Inicátorom rekonštrukcie je totiž o.z. Albrecht Forum, ktorého hlavným cieľom je obnovenie hudobnej tradície tohto priestoru. Počas socializmu totiž v dome bývala rodina hudobných skladateľov Albrechtovcov, ktorí tu organizovali komorné stretnutia pri hudbe. Ich následovníci dnes v týchto aktivitách pokračujú. Obnovené nádvorie je ideálnym priestorom pre menšie podujatia, v interiéri budovy sa zas pracuje na zriadení pamätného priestoru.

Budova má inak prevládajúci sloh renesančný, hoci tu možno nájsť aj gotické, barokové či renesančné prvky. Kedysi tu sídlili kanonici. Za NKP bola vyhlásená len v roku 2002.

Obnova presbytéria Katedrály sv. Martina

V západnej časti historického jadra pokračuje aj postupná obnova jednej z najvýznamnejších pamiatok Bratislavy: Katedrály (alebo Dómu) sv. Martina. Jej vlastník, Bratislavská arcidiecéza, už niekoľko rokov reštauruje jednotlivé súčasti tejto historickej mesta, a aktuálne pristúpil k obnove fasády presbytéria zo strany Rudnayovho námestia, potom, ako získala novú podobu južná fasáda pravej lode.

Presbytérium vzniklo v rokoch 1476-1497, kedy prechádzal Dóm gotickou prestavbou. Jeho oporný systém je charakteristický pre gotické stavby, presvetlenie interiéru zabezpečuje deväť vitrážových okien. Dá sa predpokladať, že po dokončení obnovy bude pôvodná kamenná fasáda len vyčistená.

S rekonštrukciou katedrály súvisí aj obnova meštianskeho domu na Rudnayovom námestí 3, známeho ako Waydanovský dom. Do druhej polovice 18. storočia sa tu nachádzalo mestské opevnenie, po jeho (čiastočnom) zániku bol však v roku 1778 vybudovaný dom v štýle neskorého baroka s reprezentatívnou fasádou, čo zodpovedalo faktu, že Rudnayovo námestie bolo priestorom úzko previazaným s bratislavskými korunováciami.

Donedávna bol však kedysi príťažlivý dom, vyhlásený za NKP v roku 1963, v mimoriadne zlom stave. To sa aktuálne mení, keďže objekt prechádza celkovou rekonštrukciou. Fasáda na západnej strane je už takmer dokončená, náznakovo bude obnovený aj zachovaný zvyšok opevnenia, ktorý tvorí základ domu. Na východnej strane smerom do námestia sa zatiaľ práce nezačali. Iniciátorom rekonštrukcie je Bratislavská arcidiecéza, ktorá by tu chcela zriadiť expozičné priestory, súvisiace s Katedrálou sv. Martina.

Rudnayovo námestie sa tak výrazne okrášli, hoci by mu prospela aj revitalizácia verejného priestoru. Ten je dnes v zlom stave a niektoré prvky, ktoré vznikli v rámci parkovej úpravy námestia Bratislavským okrášľovacím spolkom v 19. storočí, sú dnes takmer pred zánikom – týka sa to napríklad mosadzných lucerien pri schodisku smerom k Dómu. Kedy by sa mohlo obnoviť aj námestie, nie je zatiaľ známe. Problémom sú totiž financie.

„Vzhľadom na finančné možnosti mestskej časti na revitalizáciu povrchov Rudnayovho námestia oddelenie stratégie a projektového riadenia Miestneho úradu Bratislava-Staré Mesto aktívne hľadá možnosti externého financovanie a sleduje vyhlasované dotačné výzvy na reštaurátorský charakter stavebných prác, vrátane zreštaurovania historických artefaktov (lucerien), ktoré sú súčasťou schodiska vedúceho k Dómu,“ vysvetlil Matej Števove, hovorca mestskej časti Bratislava – Staré Mesto.

Waydanovský dom získava novú fasádu

Asi najväčšou zmenou je každopádne obnova fasády Kostola sv. Jána z Mathy (Trinitárskeho kostola) na Hurbanovom námestí. Ide o jednu z najvýznamnejších barokových sakrálnych pamiatok v Bratislave a po dlhom chátraní pristúpila Farnosť Najsvätejšej Trojice k úprave vonkajšieho vzhľadu budovy.

Vznikol ako súčasť trinitárskeho kláštora, patriaceho rádu, ktorý prišiel do Bratislavy po roku 1698. V roku 1700 odkúpili pozemok pred Michalskou bránou a v roku 1717 sa spustila sa výstavba kostola, ktorá bola dokončená v roku 1725. Predlohou bol kostol sv. Petra vo Viedni od Lukasa von Hillebrandta, architekt bratislavského kostola nie je známy.

Chrám je mimoriadny najmä takmer úplne zachovanou barokovou výzdobou, na ktorej sa podieľali vrcholní umelci tej doby. Výnimočnou je napríklad iluzívna freska na kupole lode od Antonia Galliho da Bibiena alebo časť sochárskej výzdoby od Georga Raphaela Donnera. Špekulovalo sa, že kostol mal charakteristické cibuľovité vežičky nad dvojicou veží, ktoré boli typické pre barokové chrámy. Archívny výskum však ich existenciu zatiaľ nepotvrdil, preto neboli obnovené ani v rámci rekonštrukcie strechy, ktorú inicioval obnovený Bratislavský okrášľovací spolok pred niekoľkými rokmi.

Po odhalení fasády veží mnoho ľudí zaujala čisto biela fasáda kostola, ktorá vychádza z analýz pôvodnej farebnosti po prieskume starších vrstiev omietok. V súčasnosti ide v Bratislave o trend, kedy sa mnohým starším budovám prinavrátila takáto farba. Akcentom sú pri kostole jedine kamenné prvky pri vstupe alebo sochárska výzdoba v nikách. Po dokončení reštaurovania fasády veží pokračuje obnova hlavnej lode.

Polyfunkčný dom Schön

V tesnej blízkosti kostola momentálne prebieha rekonštrukcia vzácneho modernistického objektu – na Obchodnej ulici sa opravuje niekdajší polyfunkčný dom Schön, ktorý vznikol v roku 1934 podľa návrhu legendárnych medzivojnových architektov Fridricha Weinwurma a Ignáca Vécseiho. Developerská spoločnosť Murman tu dnes realizuje nadstavbu a dostavbu, spojenú s obnovou rezidenčnej aj retailovej či administratívnej funkcie.

V Rezidencii Schön, ako sa projekt volá, je ponúkaných 10 bytov (resp. 9 bytov a 1 loft), z toho sedem dvojizbových a tri trojizbové. Umiestnené budú na 3.-5. podlaží, na zvyšných troch budú pravdepodobne exkluzívne rezidencie, ktoré nebudú vo verejnom predaji. V parteri má byť talianska reštaurácia a potraviny, parkovanie je riešené v podzemí.

Schön si zo strany Obchodnej zachová pôvodnú podobu, zmeny tak prebehnú viacmenej len v interiéri. Developer oslovil kanceláriu Identity Architecture, ktorej cieľom je zdôrazniť funkcionalistický charakter objektu, spojený s osobnosťami pôvodných architektov. Dokončenie rekonštrukcie a dostavby sa očakáva do konca tohto roka.

Novorenesančný dom na nároží Tolstého a Sládkovičovej ulice

Niekoľko opráv pribudlo v reprezentatívnej diplomatickej štvrti v okolí Palisád a Štefánikovej ulice. Táto časť mesta sa vyznačuje najkompaktnejšou historizujúcou zástavbou z prelomu 19. a 20. storočia, ktorá je bežná v iných väčších stredoeurópskych mestách, v Bratislave je však v dôsledku divokého vývoja za posledné storočie skôr raritná. To však zvyšuje jej hodnotu a veľká časť budov je už obnovená. Teraz k nim pribudla ďalšia dvojica.

Prvou je dom na ulici Palisády 56 s eklektickou fasádou, kde dnes sídli (honorárny) konzulát Kostariky. Budova vznikla ako nájomný dom v roku 1900, NKP sa stala v roku 2000. Predošlé rekonštrukcie prebehli v rokoch 1935, 1955 a 1990. V rámci obnovy sa zmenila farebnosť – dom mal predtým žltú farbu s bielymi výzdobnými prvkami, dnes je celý do ružova. V danej podobe aspoň pôsobí kontrastne voči susednej zástavbe.

Druhým príťažlivo zrekonštruovaným objektom je nájomný bytový dom na nároží Tolstého a Sládkovičovej ulice v novorenesančnom štýle. Budova predtým pôsobila značne zanedbano, dnes je však mimoriadnou okrasou okolia. Vybudovaná bola v roku 1897, za NKP bola vyhlásená v roku 1980.

Podobná zmena by prospela aj domu na nároží Palisád a Ulice Matej Bela, ktorý vznikol na konci 19. storočia a dnes je už v takom zlom stave, že na častiach fasády museli byť osadené zábrany, aby na okoloidúcich nepadali žiadne kusy omietok či výzdoby. Eklektická budova je taktiež pamiatkou, a to už od roku 1980.

Budúci architektonický ateliér na Blumentálskej ulici

Nakoniec, trochu netypickým projektom – keďže nejde o rekonštrukciu, ale skôr o novostavbu – je výstavba domu na Blumentálskej ulici, v dotyku s areálom Blumentálskeho kostola. Čo ho robí špeciálnym, je nielen veľmi malá mierka napriek polohe prakticky v centre Bratislavy, ale aj jeho budúci účel: podľa všetkého tu vznikne ateliér jednej z najlepších architektonických kancelárií na Slovensku, JRKVC.

Budova kopíruje hmotu pôvodného objektu, ktorý sa tu nachádzal, architekti ho však vybudovali prakticky odznova. Po dokončení by malo ísť o atraktívnu kombináciu tradičného domu a súčasného architektonického názoru, ktorého je kancelária JRKVC, inak autori vynikajúceho bytového domu Nová Dunajská, skvelým nositeľom.

V čoraz populárnejšej štvrti Blumentál tak vznikne ďalší zaujímavý bod, ktorý dotvorí kolorit oblasti, ktorá si momentálne tvorí vlastnú silnú identitu – ako uvoľnenej a štýlovej časti mesta s vysokou kvalitou života, dostupnosťou služieb a ktorá sa stáva centrom urbánnej kultúry. Takéto na prvý pohľad drobnosti k tomu výraznou mierou prispievajú.

Tému zmien farebnosti významných pamiatok rozoberiem v samostatnom príspevku.

Pozrite si rekonštrukcie bratislavských pamiatok vo fotoalbumoch.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.