Adrian Gubčo 19.06.2024 17:46

Rekonštrukcia alebo deštrukcia? Na Ľadovej dokončili kontroverzný projekt s rozporuplným výsledkom

Posledné roky priniesli nielen výstavbu nových projektov, ale aj rekonštrukcie, dostavby a nadstavby mnohých existujúcich domov. V prípade Starého Mesta na ich podobu nezriedka dohliadali pamiatkari, vďaka čomu si budovy zachovali svoj pôvodný výraz, prípadne ho opäť získali. Existujú však aj realizácie, pri ktorých len ťažko povedať, či im nové zásahy pomohli alebo uškodili.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

V 19. storočí sa nacionalizmus neprejavil len v politike, ale aj v architektúre. Mnohé krajiny hľadali svoj unikátny architektonický štýl, ktorý by odrážal ich historické a kultúrne tradície. V prípade Uhorska vznikol špecifický typ uhorskej secesie, nemecké komunity sa zas obzerali po hrazdených stavbách. S vlastným pokusom prišla po svojom vzniku aj Československá republika.

Československý štýl sa v súčasnosti nazýva aj rondokubizmus (alebo oblúčkový dekorativizmus), čo dobre odráža jeho charakter. Vyznačuje sa plastickosťou, využívaním prvkov ako plošné kružnice, valce, priestorové gule, pologule. V rámci farebnosti sa využívala najmä červená a biela. Vnútri mali budovy racionálnejšiu schému a konštrukciu.

Štýl sa začal využívať po prvej svetovej vojne, no už okolo roku 1925 začal odznievať. Vtedajší poprední architekti pochopili, že ide o slepú vývojovú vetvu a preorientovali sa na modernejšie prístupy, najmä vo forme funkcionalizmu. Relatívne krátke obdobie tak nezanechalo veľa budov, v dôsledku čoho sú o to hodnotnejšie. Niekoľko ich vzniklo aj v Bratislave, ktorá sa začala v danom období výrazne rozvíjať a meniť na veľkomesto.

Popri najznámejších objektoch na Legionárskej, Štetinovej, Heydukovej alebo Klemensovej vznikol na Ľadovej v rokoch 1922-1923 jednopodlažný dom s charakteristickým rondokubistickým výrazom. Architektom bol pravdepodobne Klement Šilinger. Budova nebola ani zďaleka najkvalitnejším reprezentantom tohto štýlu, bola ale ojedinelou. V kontexte nevýznamnej Ľadovej ulice bol asi najzaujímavejšou stavbou.

V roku 2021 sa však objavila informácia, že zanedbaný dom čaká premena. Investor Ľadová 10 s.r.o., blízky developerovi REEGAS, tu naplánoval vznik štvorpodlažného bytového domu so šiestimi bytmi, piatimi ateliérmi a jedným nebytovým priestorom. Parkovanie vo forme zakladača malo byť riešené v podzemnom podlaží, umiestnených tu malo byť 10 parkovacích miest.

Keďže ide o súčasť pamiatkovej zóny, k pripravovanej výstavbe sa vyjadrujú pamiatkari. Tí v tomto prípade žiadali zachovať čelnú fasádu objektu a zapracovať ju do nového riešenia. Keďže však stavebník potreboval umiestniť nový vstup aj vjazd do garáže, nemohlo ísť o kompletné zachovanie.

Realizácia projektu začala v roku 2022 prakticky úplnou asanáciou pôvodnej stavby. Namiesto zachovania čelnej fasády vznikla novostavba. V čase, keď dosiahla hrubú stavbu, bolo zrejmé, že developer ponechal časť fasády voľnú, aby tu bolo možné umiestniť repliky pôvodných prvkov – teda podstrešnej rímsy aj štítu, pozostávajúceho zo štyroch trojuholníkových plôch.

Dnes je dom prakticky dokončený. Ako sa ukazuje, skutočne došlo k znovuobnoveniu výrazu časti pôvodnej stavby na priečelí novej budovy. Dané riešenie odkazuje na starší objekt, inak ale dáva jasne najavo, že ide len o stopu niekdajšej situácie. Na Ľadovej 10 vznikol súčasný dom, ktorý sa snaží o včlenenie do prostredníctva prostredníctvom nadviazania na výšku susedného objektu (Vila Ľadová od VI Group), riešením okien alebo strechy, ktorá je od ulice šikmá.

Z pohľadu investora ide o vcelku úspešný projekt. Z predávaných rezidencií zostáva voľná už len jediná v podobe trojizbového bytu. Výstavba prebehla na prvý pohľad hladko a bez výrazných zdržaní. Odstránenie pôvodnej stavby ani nevyvolalo žiadne protesty. Či však ide skutočne o kvalitné riešenie zložitého zadania, je na debatu.

Zánik Istropolisu bol taktiež prejavom konfliktu medzi ochranou a novým využitím, čo sa niekedy vylučuje. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Dokončená novostavba nepôsobí nijako výnimočne, práve naopak – nebyť repliky staršieho priečelia, išlo by o banálny a prehliadnuteľný dom. Samotná staršia fasáda sa od originálu tiež líši. Okrem chýbajúcej časti na mieste vstupov do budovy má aj odlišné farebné riešenie, ktoré nie je celkom v súlade s rondokubistickou tradíciou.

Názor, že sa to malo robiť inak – a nový dom nestavať – je vcelku relevantný. Staršia realizácia bola zaujímavá a výhľadovo mohla mať pamiatkové hodnoty. Otázkou samozrejme ostáva možnosť jeho využitia, nie je ale dôvod predpokladať, že by objekt nemohol fungovať ako súkromný dom, sídlo firmy alebo lokálna prevádzka. Takto sa mohli zachovať architektonické a stavebné hodnoty.

Na druhej strane, rovnako relevantná je snaha investora využiť objekt, ktorý nebol predmetom pamiatkovej ochrany a v súlade s Územným plánom umožňoval ďalšie zužitkovanie predmetného pozemku. Developer mal právo budovu nadstavať a teoreticky aj zbúrať pri zachovaní podmienok príslušných orgánov vrátane pamiatkarov. A to aj podľa všetkého spravil.

Ak pripustíme túto druhú možnosť, treba zároveň uznať, že nejakým spôsobom musel dodržať normy, či už sa to týka vstupu do objektu alebo vybudovania parkovacích miest. Tie síce mohol umiestniť aj inde, pripravil by sa však o atraktivitu z pohľadu klientov, ktorí chcú parkovať priamo v susedstve svojho bydliska. Za daných okolností musel umiestniť aj vstup do garáže, čo sa nedalo bez výrazného narušenia pôvodného riešenia fasády.

Ide o náročnú diskusiu. Problém je v tomto prípade možno inde (napríklad v nízkej architektonickej úrovni nadstavby), vo všeobecnosti ale ide o debatu, ktorá prebieha aj pri väčších a významnejších projektoch. V Bratislave možno v tomto ohľade spomenúť PKO, Istropolis alebo aktuálne komplex bývalého OD Prior a hotela Kyjev. Aj tu prebiehal alebo prebieha spor, do akej miery sa má staršia architektúra chrániť.

Časť verejnosti, najmä historici a milovníci modernej architektúry, žiadajú najprísnejšiu pamiatkovú ochranu, ktorá zachová nielen charakteristický výraz, ale aj interiérové prvky a detaily či intaktne celé súbory budov. Ich oponenti zas pripúšťajú možnosť určitých kompromisov, aby bolo možné dané územia využiť.

Takýmto spôsobom napríklad v minulosti Henbury Development (dnes WOAL) naznačoval, že by zachoval jednu sálu z PKO. Aktivisti boli proti, napokon padol kultúrny areál celý. Pri Istropolise zas odporcovia výstavby žiadali zachovanie všetkých budov v areáli. Neschopnosť uspokojiť sa so záchranou len kongresovej časti napokon tiež viedla k nevyhláseniu komplexu za NKP – a tým aj k jeho celkovej deštrukcii.

Dnes podľa všetkého prebieha podobná debata pri hoteli Kyjev, ktorý chce jeho vlastník zrekonštruovať na prechodné, resp. hotelové bývanie dlhodobejšieho charakteru. Tvrdí, že zachová vonkajší výraz aj časť interiérových prvkov. Prísnejšiu ochranu ale odmieta s tvrdením, že to znamená koniec jeho zámerov a tým aj ďalšie chátranie vzácnej budovy.

Ľadová 10 tak je z pohľadu niektorých prehra, iní ju zas môžu vidieť ako výhru. Isté je, že ide o kontroverznú realizáciu. Mesto získalo nové bývanie v centre, efektívnejšie sa využil pozemok, zvýšila sa mierka zástavby a zachoval odkaz na staršiu zástavbu. Na druhej strane je už autentický príklad rondokubizmu navždy preč. Do budúcnosti ostane súčasťou ulice len náznaková spomienka.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.